Vláda schválila upgrade eurovalu, pre ktorý padla Radičovej vláda. Sulík tentoraz nenamietal

Daňoví poplatníci už nikdy nebudú zo svojich peňazí zachraňovať problémové banky. Pod týmto heslom prišlo v Bruseli k vytvoreniu Jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Peniaze do neho vkladajú samotné banky, ktoré v prípade problémov môžu z neho čerpať záchranné úvery.

Lenže počas príliš hlbokej krízy nemusí byť peňazí dosť. A tak si Jednotný fond na riešenie krízových situácií môže požičať z trvalého eurovalu, ktorý má financie od jednotlivých vlád eurozóny. Tie získavajú peniaze od svojich daňových poplatníkov.

V krajnom prípade sa tak na záchranu súkromných finančných domov opäť poskladajú občania. Navyše, slovenským daňovým poplatníkom sa ručenie za dlhy Grécka v budúcnosti rozrastie aj o problémové západné banky. Domáci finančný sektor je pritom vysoko ziskový a je málo pravdepodobné, že bude niekedy potrebovať pomoc z Jednotného fondu na riešenie krízových situácií.

Napriek tomu v minulosti ostro diskutovaná téma prešla túto stredu vládou bez väčšieho povšimnutia. Konkrétne, kabinet schválil úpravu Dohody o prevode a mutualizácii príspevkov do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Pred viac ako ôsmimi rokmi boli pritom proti ručeniu za grécke dlhy súčasný premiér Igor Matovič (OĽaNO) aj minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

Zdroj: Shutterstock

Grékov nútili až príliš šetriť

Označenia dočasný aj trvalý euroval sa používajú len na Slovensku. V zahraničnej tlači preferujú oficiálne označenie Európsky nástroj finančnej stability (EFSF), ktorý časom nahradil Európsky mechanizmus pre stabilitu ESM.

V časoch najväčšej finančnej krízy si zo špeciálnych fondov požiali peniaze Grécko, Cyprus, Írsko, Portugalsko a Španielsko. Miestne vlády na oplátku museli vo veľkom šetriť, implementovať dohodnuté reformy a v prípade Grécka prišlo aj k privatizácií štátneho majetku. Vláda v Aténach dokonca ako jediná musela pristúpiť k veľmi nepopulárnemu znižovaniu dôchodkov.

S odstupom času dokonca Medzinárodný menový fond (MMF) skonštatoval, že podcenil dopad fiškálneho multiplikátora a Grékom sa v roku 2010 naordinoval príliš prísne šetrenie. Pôvodne sa totiž počítalo s tým, že fiškálny multiplikátor bude mať hodnotu 0,5. To znamená, že každé ušetrené euro zníži hrubý domáci produkt (HDP) o 5 centov. Lenže v realite sa multipikátor blížil k hodnote 1,7 a každé ušetrené euro znížilo HDP o 17 centov. Výsledkom bola niekoľkoročná recesia a vláde v Aténach sa nakoniec musela odpustiť časť dlhov.

Práve vďaka skúsenostiam s Gréckom sa dnes ekonómovia zhodujú v tom, že šetriť treba v čase hospodárskeho rastu a počas recesie je správna doba na masívne štátne investície. Ten istý názor si osvojili aj politické špičky a v dnešnej recesii podporujú masívne investície aj inak vždy sporovliví Nemci.

Zdroj: Matej Kalina

Za pád vlády hlasoval R. Sulík aj I. Matovič

Pred desiatim rokmi odmietal ručiť za grécke dlhy líder Slobody a solidarity (SaS) Richard Sulík. V jeho prípade išlo o takú principiálnu otázku, že nemal problém hlasovať za predčasné voľby a v apríli 2012 spôsobil pád vlády Ivety Radičovej. Vtedajšia premiérka totiž euroval v parlamente spojila s hlasovaním o dôvere vláde a prehrala.

Za pád vlády spolu s liberálmi hlasoval aj líder Obyčajných ľudí Igor Matovič. Ten napriek tomu dnes nemá problém vytýkať R. Sulíkovi, že už raz rozbil jednu vládu a dnes sa to chystá spraviť opäť. Pravda je pritom taká, že ju položili spoločne kvôli snahe získať viac hlasov na úkor rozpadajúcej sa SDKÚ.