Opozícia toto pokladá za spôsob, akým chce vláda vyhnať ďalších sporiteľov z druhého piliera. "Celé je to o úplne primitívnej snahe vyhnať z ľudí z druhého piliera," povedal poslanec Jozef Mihál (SaS). Opozícia avizovala, že sa určite obráti na ústavný súd, lebo vláda takto diskriminuje sporiteľov. Minister práce Ján Richter to odmietol a myslí si tiež, že to nie je v rozpore s Ústavou SR.

Okrem zavedenia minimálneho dôchodku sa novelou zavádza vyrovnávajúci príplatok k dôchodkom vypočítaným pred rozdelením bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Podmienka je odpracovanie 25 rokov v spoločnom štáte.

Rozdiely medzi dôchodcami

Najnižší dôchodok by mal byť 269,50 eura, čo je 1,36-násobok životného minima. O ňom bude rozhodovať Sociálna poisťovňa a nie úrad práce a sociálnych vecí. Zákon sa bude vzťahovať aj na už vyplácané dôchodky. Tie poisťovňa zvýši automaticky zo zákona. Poslanci za Smer-SD presadili, že penzista, ktorý si sporil aj v II. pilieri, dostane minimálnu penziu nižšiu.

Základnými podmienkami na priznanie dôchodkového minima majú byť tridsať rokov dôchodkového sporenia a dôchodok nedosahujúci životné minimum. To je v súčasnosti (do 30. júna) 198,09 eura.

Nárok na minimálny dôchodok budú mať len poberatelia starobného dôchodku a invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku. Minimálna penzia sa bude zvyšovať v závislosti od počtu odpracovaných rokov nad v zákone určenú podmienku 30 rokov poistenia. Za každý ďalší započítaný rok by sa penzia mala zdvihnúť o dve percentá. Ak by ľudia odvody platili minimálne štyridsať rokov a viac, za každý z nich sa im zvýši o tri percentá.

Ak teda budúci penzista odpracoval až 40 rokov, od Sociálnej poisťovne by dostal 311,10 eura (1,57-násobok životného minima). Pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by sa jeho minimálna penzia vyšplhala na 340,80 eura (1,72-násobok životného minima). Táto suma však nie je stropom. Výška dôchodku závisí od počtu rokov. 

Minimálny dôchodok nebude mať penzista naveky. Ak sa mu jeho dôchodok zvýši pre zákonnú valorizáciu nad sumu minimálneho dôchodku, zvýšenie mu sociálka prestane vyplácať. Výplatu mu poisťovňa môže obnoviť, ak sa zvýši životné minimum a on sa s dôchodkom dostal pod hranicu.

Nárok na minimálny dôchodok bude mať približne 75-tisíc poberateľov dôchodkových dávok, ktorí dovŕšili dôchodkový vek. Aj napriek tomu, že celý život pracovali, majú taký nízky dôchodok, že sú odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi.

Preto vláda prišla s návrhom, ktorého podstatou je zvýšiť sumu starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku tak, aby dôchodca, ktorý dosiahol aspoň tridsať rokov dôchodkového poistenia, ako jednotlivec nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.

Zároveň je minimálny dôchodok navrhnutý tak, aby takto zvýšený dôchodok bol o niečo vyšší, než by bola suma úhrnu dôchodku a pomoci v hmotnej núdzi.

Pri minimálnom dôchodku sa však nebude (tak ako pri sociálnej dávke) posudzovať príjem a majetok celej domácnosti. O toto zvýšenie dôchodku nebude musieť penzista žiadať. Bude ho vyplácať automaticky Sociálna poisťovňa.

Iniciatívny Podmanický

Pôvodný návrh novely nerozlišoval výšku minimálneho dôchodku podľa toho, v ktorom pilieri je budúci penzista. S pozmeňujúcim návrhom prišiel poslanec za Smeru-SD Ján Podmanický po prvom čítaní. Ľuďom, ktorí si sporia v druhom pilieri, sa bude pri posudzovaní penzie a určovaní minimálneho dôchodku brať do úvahy len dôchodok z prvého piliera.

Minister Ján Richter tento pozmeňujúci návrh komentoval tak, že sa ním reaguje na možnosť vzniku "morálneho hazardu" v súvislosti so zavedením minimálneho dôchodku pri skupine nízkopríjmových poistencov - sporiteľov. "Smer odmieta niesť garancie za výsledok hospodárenia súkromných dôchodcovských správcovských spoločností a súčasne považuje za amorálne, aby sa v prípade zlého zhodnotenia úspor sporiteľov skladali takýmto dôchodcom ostatní daňovníci na minimálny dôchodok v nekrátenej sume."

Opozícia vyšla naprázdno

Opoziční poslanci predložili k návrhu viacero pozmeňujúcich návrhov. Neprešiel ani jeden. Napríklad opozičný poslanec za stranu Most-Híd Ivan Švejna navrhol, aby sporitelia, ktorým bude priznaná plná výška minimálneho dôchodku, previedli svoje úspory z druhého piliera do Sociálnej poisťovne. Podľa neho išlo o dobré riešenie, ktorým by sa dalo vyhnúť sporu na ústavnom súde.

Návrh kritizoval aj poslanec Ľudovít Kaník. Minimálny dôchodok podľa neho rozdelil seniorov na dve nerovnaké skupiny. Novelou sa má odstrániť posudzovanie príjmovej situácie dôchodcov, ktorí budú žiadať o minimálny dôchodok a odpracovali viac ako 30 rokov. Príjem sa však naďalej bude posudzovať u dôchodcov, ktorí odpracovali viac ako 15 rokov, ale menej ako 30 rokov.

Jozef Mihál (SaS) kritizoval zmenu, ktorú predložil J. Podmanický. "Zavádzate do tohto návrhu jednoznačnú a protiústavnú diskrimináciu občanov, ktorí boli alebo sú v druhom dôchodkovom pilieri."

Ilustroval ju na troch príkladoch. Pri občanovi, ktorý bude mať 30 započítaných rokov pre minimálny dôchodok, je štandardná suma minimálneho dôchodku 1,36-násobok životného minima. Ak by tento penzista bol posledných 10 rokov v druhom pilieri a išiel by do dôchodku po 10 rokoch k 1. 9. 2015, tak podľa koeficientu krátenia by mal mať nárok na minimálny dôchodok 234 eur a nie 272 eur, čiže dostal by o 38 eur menej, keďže sa mu bude krátiť pre účasť v druhom pilieri.  J. Mihál položil otázku, či mu tých 38 eur vynahradí to, čo dostane z druhého piliera.

Podľa druhého príkladu J. Mihála v prípade občana, ktorý by mal 40 rokov započítaných pre nárok na minimálny dôchodok, je štandardný minimálny dôchodok pri 200-eurovom životnom minime 314 eur, ale pri občanovi, ktorý posledných 10 rokov bol v druhom pilieri, to bude len 281 eur. Teda tento penzista dostane penziu nižšiu o 33 eur.

Ak by išlo o občana, ktorý bol 45 rokov poistený, dostal by minimálny dôchodok 344 eur. Ak by bol v druhom pilieri, štát mu prizná penziu o 32 eur nižšiu, teda 312 eur.

Podľa odborníčky na sociálne zabezpečenie Ľubice Navrátilovej ide o divnú konštrukciu minimálneho dôchodku. Podľa nej nejde o minimálny dôchodok, ale o komplikovaný doplatok k starobnému dôchodku, ktorý zvýhodňuje tých, ktorí pracovali na nízke úväzky, ľudí, ktorí intenzívne čerpali nemocenské, získali obdobia dôchodkového poistenia bez zaplatenia poistného z náhradných dôb počas rodičovskej dovolenky alebo z obdobia nezamestnanosti, v ktorých štát platil poistné, osoby, ktoré časť mzdy "poberali na ruku".

Minimálny dôchodok je umelý prvok v systéme, ktorý znižuje adresnosť použitia verejných financií. Kým doteraz vďaka systému hmotnej núdze bolo možné nepriznať dávku človeku, ktorý mal síce nízky pracovný príjem počas života ale vysoké príjmy z vlastníctva majetku, dnes to už možné nebude. Takto zhodnotil minimálnu penziu analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Radovan Ďurana.

"Minimálny dôchodok má nejasný cieľ. Garantovať minimálny príjem človeku, čo odpracoval 30 rokov? V tom prípade by mal byť pre sporiteľa minimálny dôchodok vo výške 270 eur mínus jeho doživotná anuita. Ak vychádzame z toho, že minimálny dôchodok je proste nejaká dávka (bez zrozumiteľnej definície a cieľa) a má sa rozlišovať medzi sporiteľom a poistencom, tak problém je vo výške krátenia, nie v krátení ako takom. Vláda i napriek tomu, že ústavný súd má na stole podnet na preskúmanie krátenia dôchodkov sporiteľov z prvého piliera pokračuje v oberaní sporiteľov na dôchodku a to aj v prípade minimálneho dôchodku."

R. Ďurana si myslí, že v prípade minimálneho dôchodku vláda ignoruje tretinu odvodov, ktoré sporitelia zaplatia do prvého piliera. "Sporiteľ aj na úrovni minimálneho dôchodku tak zaplatí daň za účasť v druhom pilieri. Jeho minimálny dôchodok bude nižší, akoby bol, keby vláda zohľadňovala všetky odvody zaplatené na účely starobných dôchodkov."