Vláda robí fanfáry k dávkam, ale nemá liek na chudobu rodín. Systém cukor a bič nebude fungovať

Čakáte ako rodičia sľúbených 200 eur na dieťa od ministra financií Igora Matoviča? Tak to tak skoro nebude. Urobil veľké ničnehovoriace gesto na tlačovej konferencii začiatkom mája a odvtedy sa o tejto téme baviť nechce.

Nikto vám totiž nemôže dať viac, ako on – môže sľúbiť. Už vtedy z praxe zaznievali názory analytikov, že je nezmysel spájať daňovo-odvodovú reformu s megalomanskou rodinnou politikou. Reforma mala byť pritom ministrom predstavená už od 15. mája. Po mesiaci nie je po nej ani chýru, ani slychu. Aká je teda situácia po viac ako mesiaci? TREND zisťoval, čo je v súčasnosti v hre, ako to s dávkami bude a prečo chudoba na Slovensku ani s vyššími dávkami nevymizne.

Jedni 200 eur, druhí polovicu

Prídavok na dieťa sa mal po novom zvýšiť na 200 eur mesačne pre pracujúcich rodičov, pre nepracujúcich mal byť 100 eur. Minister financií chcel takto určovať, kto si z nejakých dôvodov zaslúži viac a iný menej. Odhliadnuc od toho, že zasiahol do kompetencií rezortu práce, ktorý má rodinné dávky súhrnne pod palcom, všetci čakali, čo sa z tohto zámeru napokon „vykľuje“.

Podľa zdrojov TRENDU, žiadne legislatívne návrhy nie sú v tomto smere na stole, a to ani v teoretickej rovine. Možno dokonca predpokladať, že túto tému bude I. Matovič živiť ešte dlhú dobu a naťahovať čas, rovnako ako s chystanou daňovou reformou.

Na stole sú však mnohé ďalšie otázky. Napríklad, či by bolo vhodné takto diferencovať dávky od štátu pre rodiny podľa toho, či niekto má alebo nemá prácu. Milan Kuruc, zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba tvrdí, že nie.

„Je to pomätený nápad, ktorý reflektuje na nízke pudy a nenávisť voči marginalizovaným skupinám. Čo je to za myšlienku viazať prídavky na deti na skutočnosť, či rodičia pracujú alebo nie? Veď ak chce vláda pracujúcich odmeňovať, nech to robí napríklad cez daňový bonus alebo daň z príjmov,“ objasňuje pre TREND.

Deti nemôžu byť rukojemníkmi

Na Slovensku máme podľa neho predsa množstvo rodín, ktoré sú ohrozené chudobou, kde rodičia nepracujú kvôli rôznym dôvodom a vôbec nemusí ísť o rodiny z marginalizovaných komunít. „Namiesto riešenia sociálnej situácie detí alebo chudobných zase ideme nastavovať sociálny systém tak, aby trestal najviac ohrozených a odmeňoval najviac tých, čo to v konečnom dôsledku ani nepotrebujú,“ spresňuje M. Kuruc.

Aj Alena Krempaská, programová riaditeľka a hovorkyňa mimovládnej organizácie Inštitútu ľudských práv (IĽP) je presvedčená, že táto diferenciácia rodičov a ich detí by bola diskriminačná. Prídavok na dieťa je predsa venovaný dieťaťu a aj dieťa nezamestnaných rodičov má rovnaké potreby ako dieťa zamestnaných rodičov, pričom nemôžu a nie sú zodpovedné za situáciu svojich rodičov.

„Vláda týmto vydáva signál, že sa nezaujíma o deti z rodín v horšej finančnej situácii. A to práve v čase, keď nezamestnanosť spojená s pandémiou stúpla a v niektorých regiónoch je jednoducho dlhodobý nedostatok pracovných miest.“

Dávky nie sú všeliek

Len tretina ľudí na Slovensku, ktorí poberajú sociálne dávky a príspevky, sa vďaka nim dostáva mimo pásma chudoby. Až dve tretiny v ňom naďalej ostávajú. Podľa posledných údajov Štatistického úradu SR bolo v roku 2019 rizikom chudoby ohrozených 11,9 percenta obyvateľov Slovenska, čo predstavuje približne 640- tisíc ľudí. Pandémia koronavírusu však môže podľa odhadov Svetového ekonomického fóra len na Slovensku v tomto a budúcom roku poslať do pásma chudoby takmer 30-tisíc ľudí.

„Dávky a príspevky nie sú všeliekom. Odhaduje sa, že sociálne transfery vedú k zníženiu počtu osôb klasifikovaných ako osoby ohrozené  chudobou v Európskej únii o vyše tretinu, rovnako ako na Slovensku. Od roku 2010 sa toto číslo v každom roku znižovalo, pred desiatimi rokmi bolo na úrovni takmer 37 percent. Do týchto výpočtov sa nezarátavajú dôchodky,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.

333 eur pre rodiny v hmotnej núdzi

Sú tu však aj ďalšie dávky, o ktorých rozhodli koaliční poslanci ešte začiatkom mája. Dohodli sa, že podporia deti, ktoré žijú v rodinách nachádzajúcich sa v hmotnej núdzi, prípadne ktorých mesačný príjem je do výšky dvojnásobku životného minima, (aktuálne 214,83 eura, dvojnásobok 429,66 eura). Výška podpory má predstavovať sumu 333 eur na každé dieťa v rodine, ktorá patrí do týchto skupín.

Ako ešte v máji vyčíslil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina), suma 333 eur bude do leta vyplatená 45 693 deťom, ktoré sa nachádzajú v rodinách v hmotnej núdzi. Bude to podľa jeho slov rýchle, pretože na to stačí nariadenie vlády.

„Potom máme zadefinované ďalšie dve skupiny detí, ktorým bude tá pomoc vyplatená na jeseň a odstupňovaná podľa miery ohrozenia zasiahnutia pandémiou,“ vysvetlil médiám. V akom je to momentálne štádiu, keďže leto už začína? Rezort slovami hovorkyne Michaely Slivkovej Kirňakovej pripravuje návrh nariadenia vlády o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ktorý to bude riešiť.

Celkovo sa to dotkne 147 653 detí v prvej skupine a 203 270 detí v druhej skupine. Týmto deťom dorazí pomoc takisto, ale treba na to najskôr zmeniť legislatívu, preto ju dostanú až v septembri alebo októbri. „Určite túto snahu pre rodiny vítam. Je len všeobecne rozšírený mýtus, že u nás je štát príliš štedrý. Naopak, na sociálne veci dávame takmer najmenej z celej EÚ,“ hovorí pre TREND A. Krempaská.

Chýbajúca pomoc ako soľ

Vláde trvalo viac ako rok, aby prišla s nápadom poskytnúť pomoc rodinám s deťmi v hmotnej núdzi, aj to len vo forme jednorazového príspevku, pridáva sa M. Kuruc, ktorý zastupuje pracujúcu chudobu. „A najsmiešnejšie na tom je, že keby s tým neprišla opozícia, ktorej za to chcela zahlasovať koaličná Sme rodina, tak vláda by neprišla ani s týmto,“ poznamenáva.

Tieto rodiny podľa neho potrebovali pomoc ako soľ už dávno, avšak pravidelne, nie jednorazovo. „Vláda však k tomu robí fanfáry, akoby našla liek na chudobu. Pomáhať sa malo skôr a pravidelne aj preto, že deti v týchto rodinách nemali financie ani na to, aby sa zúčastňovali dištančnej výučby,“ spresňuje M. Kuruc. Treba tiež hľadať také spôsoby pomoci, ktoré budú systémové a budú reagovať na skutočné potreby rodín s deťmi.

V podobnom duchu sa napríklad vyjadrovali aj analytici Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Jednorazová dávka je podľa nich skôr politickým gestom – pre niektoré rodiny to bude skutočná podpora, pre iné len malá výhra v športke, ktorú si treba užiť. Solidarita s týmito rodinami sa nerieši darčekmi, ale systémovou podporou.

Ako sa vymaniť z chudoby

Celková ročná hranica rizika chudoby je podľa dát spoločnosti FinGO.sk. pre jednočlennú domácnosť 4 872 eur, čo predstavuje sumu približne 406 eur na mesiac. Medziročný nárast hranice chudoby pre tento typ domácností predstavoval približne 33 eur na mesiac.

Pre domácnosť 2 dospelých s 2 deťmi do 14 rokov bola celková ročná hodnota hranice rizika  chudoby na úrovni 10 230 eur, čo predstavovalo priemerne 853 eur na mesiac. V porovnaní s predchádzajúcim rokom išlo o takmer deväť percentný nárast, v absolútnom vyjadrení približne 69 eur na mesiac.

Pravdou ostáva, že rodiny s deťmi sú dlhodobo ohrozené chudobou a dávky štátu sú jednoducho nízke. V čom je teda najväčší problém zo strany štátu? Treba prekopať nielen daňový, ale aj sociálny systém. Ten musí pomáhať tým najslabším tak, aby sa zo svojej situácie dostali, čo v konečnom dôsledku pomáha celej spoločnosti.

Najohrozenejší sú bez práce

„Rodiny s deťmi jednoducho musia dostávať viac nielen vo forme peňazí, ale aj pro rodinných služieb. Problémy sú systémové aj technické. Veď kto už len môže veriť tomu, že suma životného minima vo výške 214,83 eur odzrkadľuje hmotnú núdzu. To akože ten, kto má príjem 400 eur mesačne nie je v hmotnej núdzi?,“ pýta sa M. Kuruc.

Už len tento parameter je podľa neho chorý. Problémom Slovenska je, že sa tu dlhodobo prinášali riešenia, ktoré najslabších jednoducho odstrkovali.

Problém nízkych príjmov a chudoby mnohodetných rodín nie je len problémom štátu, ale aj nastavenia trhu práce, dodáva na záver M. Krempaská.

„Mnohé zamestnania v súkromnej sfére sú nízko platené, čím sa aj ľudia, ktorí pracujú, dostávajú do finančných problémov. Štát by mal samozrejme dávky v hmotnej núdzi zvýšiť, pretože bez príjmu sa nikto z pasce chudoby nedostane. Ale zároveň treba aj zvyšovať minimálnu mzdu a prestať predávať Slovensko ako krajinu lacnej pracovnej sily.“

Na Slovensku sú podľa FinGO.sk najohrozenejšou skupinou nezamestnaní (58,3 %). Iba 9 percent zamestnaných čelí riziku chudoby a sociálnemu vylúčeniu. V prípade žien a mužov je riziko rovnaké, o čosi viac sú v ohrození ľudia, ktorí majú deti (18,9 %), lebo majú vyššie mesačné výdavky.