Len zákon o dani z príjmov bol vo vzťahu k roku 2015 novelizovaný celkovo sedemkrát. Niektoré ustanovenia nadobudli účinnosť v priebehu roka, iné spätne cez prechodné ustanovenia. So zmenou zákonov súviseli aj neustále zmeny daňových tlačív. Nová legislatíva zavádzala výnimky, nejednoznačnosť zákonov spôsobovalo právnu neistotu a to v kombinácii s nevymožiteľnosťou práva zhoršovalo podnikateľské prostredie.

Podľa štúdie PwC priemerný podnikateľ strávi až 264 hodín ročne (celých 11 celých dní) vyplňovaním daňových tlačív. Priemer EÚ je o tretinu nižší (176 hodín ročne). A to je údaj z roku 2013, keď ešte platitelia DPH nemuseli vypĺňať kontrolný výkaz.

„Podnikatelia majú dojem že toto celé už nie je o práci ako takej ale o tom, ako dostať peniaze od tých, čo ich dokážu zarobiť ku tým, čo to nedokážu. A tak sa používajú rôzne nástroje - najjednoduchšie sú pokuty. Skrytejšie sú rôzne zdravotné služby a ešte skrytejšie sú rôzne novelizácie, ktoré vás nútia nakupovať také vybavenie, o rok zase iné a o potom znova a znova,“ hodnotí výsledok vlády za štyri roky v tejto oblasti M. Tužinský.

1. Tlačivo daňového priznania pre právnické osoby

Za jeden z najväčších prešľapov považuje M. Tužinský to, že tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2015 je v rozpore s platnou právnou úpravou zákona o dani z príjmov a stanovuje postup pri výpočte základu dane z príjmov v neprospech daňovníka.

„Niektoré pripočítateľné položky (reklamné predmety v podobe taxatívne určených alkoholických nápojov, členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa, daňové odpisy osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur alebo operatívny prenájom motorových vozidiel) sú naviazané na tzv. „predbežný“ základ dane z príjmov uvedený na riadku 301 daňového tlačiva.“

Podľa M. Tužinského stačí, ak máte z týchto štyroch položiek zvyšujúcich základ dane aspoň ľubovoľné dve a základ dane je nevypočítateľný. Okrem toho, ak by daňovník postupoval podľa daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015, môže to pre neho znamenať, že zaplatí daň vyššiu aj o niekoľko desiatok tisíc eur.

2. Účtovná závierka v registri

Novela zákona o účtovníctve (§ 23a ods. 7 zákona č. 431/2003 Z. z.) s účinnosťou od januára 2016 uvádza, že schválenú účtovnú závierku alebo oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky musí účtovná jednotka uložiť v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje. V opačnom prípade jej hrozí pokuta až do výšky 2 % z celkovej vykázanej sumy netto majetku, maximálne do 1 000 000 eur.

Toto ustanovenie podľa M. Tužinského absolútne ignoruje bežnú prax, ktorá môže v vzniknúť a je v rozpore s Obchodným zákonníkom.

„Podľa § 4 ods. 2 Obchodného zákonníka totiž platí, že ak príslušný orgán akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, družstva a štátneho podniku neschváli účtovnú závierku do troch mesiacov od predloženia, ukladá sa do zbierky listín obchodného registra neschválená účtovná závierka. V tomto prípade je akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik povinný uložiť neschválenú účtovnú závierku do 30 dní od márneho uplynutia trojmesačnej lehoty. Obchodný zákonník neustanovuje náhradnú lehotu na schválenie účtovnej závierky, ale považuje ju za neschválenú.“

3. Výnosy a náklady

K 1. januáru 2014 sa zmenila právna úprava týkajúca sa časového rozlíšenia nákladov a výnosov v podvojnom účtovníctve (konkrétne § 56 ods. 14 Postupov účtovania v PÚ). V zmysle tejto úpravy nebolo možné účtovať časové rozlíšenie nákladov a výnosov na účtoch časového rozlíšenia, ak išlo o nevýznamný, stále sa opakujúci, účtovný prípad týkajúci sa dvoch účtovných období.

„Následne k 31. decembru 2014 bolo toto ustanovenie zmenené s tým, že rozhodnutie o účtovaní či neúčtovaní takýchto nákladov a výnosov je ponechané na samotnú účtovnú jednotku.“

4. Úroky zo meškania a iné lahôdky

Od januára 2015 sa zmenil spôsob zahrňovania príslušenstva k pohľadávkam do základu dane. Ide o úroky z omeškania, zmluvné pokuty, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Kým dlžník si tieto položky nesmie uznať do daňových výdavkov ani po zaplatení, veriteľ ich musí zdaniť už pri ich zaúčtovaní.

M. Tužinský pripomína, že na jednej strane sa legislatívne zmeny prezentujú, že sú v prospech veriteľov, no v skutočnosti ich neprimerane daňovo zaťažujú zo sumami, ktoré im možno reálne nikdy nebudú zaplatené.

„Nehovoriac o tom, že novelou zákona o dani z príjmov sa spätne k 31. decembru 2015 zaviedla povinnosť posudzovať daňovú uznateľnosť odpisu, postúpenia príslušenstva k pohľadávke v inom režime ako samotnú istinu. V praxi je nereálne „vrátiť“ sa späť a prerobiť kvôli tomuto napríklad zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré boli uzatvorené pred schválením novely účinnej od 1. januára 2016 so spätnou aplikáciou k 31. decembru 2015 (prechodné ustanovenie § 52zg ZDP).“

5. Odpisy prenajatého majetku

Názornou ukážkou diletanstva pri príprave zákonov je krátenie daňových odpisov prenajatého majetku. Novela bola prijatá k 1. januáru 2015. K 1. januáru 2016 bol zákon opäť novelizovaný a opäť so spätnou platnosťou k 31. decembru 2015.

M. Tužinský upozorňuje, že toto ustanovenie je v praxi len ťažko aplikovateľné, nakoľko je splnenie tejto podmienky potrebné testovať aj v prípade, ak sa majetok prenajme napríklad iba päťkrát do roka na niekoľko hodín. Okrem toho nie sú vyriešené a zodpovedané otázky týkajúce sa prenájmu napríklad časti strechy alebo obvodového múru budovy súčasne s prenájom vnútorných priestorov budovy.

„Uvedené ustanovenie je treba použiť už pri podávaní daňových priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2015, avšak odpovede na tieto otázky do dnešného dňa zo strany ministerstva financií a Finančnej správy neexistujú.

6. Transferová dokumentácia

Informácie, ktoré k zákonom publikuje Finančná správa sú podľa M. Tužinského často nad rámec názorov a nie sú vždy v prospech daňovníka. Ako príklad použil poslednú informáciu týkajúcu sa povinnosti vedenia transferovej dokumentácie napríklad medzi spoločníkom, konateľom s.r.o. ako vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú prenajíma svojej s.r.o.

„Podľa informácie Finančnej správy ide o obchodný vzťah medzi týmito osobami, avšak v právnej praxi sa nájomný vzťah považuje za absolútne neobchodný vzťah, a teda ide o také poskytnutie služby, ktorá v zmysle § 17 ods. 5 ZDP by nemala byť považovaná za transakciu, pri ktorej je nutné vypracovať transferovú dokumentáciu. Medzi ďalšie informácie, ktoré obsahujú nepresné alebo nesprávne informácie v rozpore s platnou právnou úpravu je Informácia k uplatňovaniu výdavkov pri majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby alebo napríklad informácia týkajúca sa zahrnovania príslušenstva k pohľadávkam z roku 2014 a predchádzajúcich, ak boli prijaté, zaplatené po 31. 12. 2014.“

Ako rástla byrokracia pre podnikateľov od roku 2012

Rok 2013:

Obmedzili sa hotovostné platby u podnikateľov do 5 000 eur, čo zvýšilo minimálne transakčné náklady. Porušenie zákona je sankcionované až do 150 000 eur.

Zaviedlo sa delenie príjmov na pravidelné a nepravidelné. Pri nepravidelnom príjme je administratívne náročné podávanie výkazov do sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Každé neskoré prihlásenie do Sociálnej poisťovne je nelegálne zamestnávanie, aj keď medzitým žiadna kontrola nebola.

Rok 2013 a 2014:

Život podnikateľom skomplikovali zmeny v ochrane osobných údajov. Musia vypracovávať smernice, určovať zodpovednú osobu v agende ochrany osobných údajov. Pritom im hrozí pokuta  od 300 eur do 200 000 eur.

Rok 2014:

Zaviedla sa povinnosť mať pracovnú zdravotnú službu aj v jednoosobovej  eseročke, v ktorej sa zamestná konateľ na minimálny úväzok. Rovnaká povinnosť platí aj v prípade zamestnávania dohodárov. Pre menších podnikateľov to znamená nezmyselnú byrokraciu a dodatočné náklady pod hrozbou udelenia pokuty vo výške od 150 eur do 20 000 eur za nesplnenie tejto povinnosti.

Zavedenie povinnosti podávania kontrolného výkazu k DPH zvýšilo administratívnu náročnosť a náklady na personálne a softvérové vybavenie podnikateľov pod hrozbou pokuty až do výšky 10 000 eur a v prípade opakovaného porušenia povinnosti až do výšky 100 000 eur.

Administratívna záťaž na strane zamestnávateľov spočívajúca v prihlasovaní a odhlasovaní zamestnancov pracujúcich mimo pracovného pomeru, pričom táto dohoda musí by uzavretá najviac na 12 mesiacov.

Rok 2015:

Odvodová úľava pre najmenej rozvinuté okresy - pri zmene trvalého pobytu alebo vyradení okresu zo zoznamu (uprostred mesiaca) odvodová úľava končí.

Zavedenie povinnosti transferového oceňovania na úrovni tuzemských závislých osôb (či už majetkovo alebo personálne prepojených) znamená aj pre drobných podnikateľov administratívnu a finančnú záťaž.

Protikorupčné opatrenia pre firmy nad 50 zamestnancov pod hrozbou pokuty až do výšky 20 000 eur.

Rok 2016:

Zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov - jeho exkluzivita spočíva v tom, že slovenskú byrokraciu sme začali vyvážať aj za hranice Slovenska. V nadväznosti na novelizáciu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nesmie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva. A to ak ide buď o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní za 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.

Ak ako odberateľ prijmem službu dodanú od dodávateľa poskytujúceho mi službu, hrozí mi pokuta od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Zistenie informácie o tom, či môj obchodný partner zamestnáva zamestnancov nelegálne je nielen časovo a finančné náročné, ale v niektorých prípadoch (vzhľadom na legislatívu týkajúcu sa ochrany osobných údajov) nemožné.

Rok 2012 až 2016:

V priebehu rokov 2012 – 2016 došlo k niekoľkým zmenám zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, ktoré podnikateľov prinútili vymeniť ich elektronické registračné pokladnice (v niektorých prípadoch aj dvakrát), museli tiež upravovať softvér, čo v konečnom dôsledku pre nich znamenalo dodatočné náklady.

Zdroj: M. Tužinský, daňový poradca.