Vláda plní štátnu kasu, viac zdaní ľuďom stravenky. Priťaží i živnostníkom, oberie ich o výhody

Politici vlády Eduarda Hegera sa rozhodli šetriť na zamestnancoch i živnostníkoch. Štát od nich vyberie viac na daniach i odvodoch cez úpravu stravného, ktorou zrovnoprávňuje gastrolístky i finančný príspevok. Apeluje potrebou akejsi vyššej spravodlivosti.

Paradoxne nerieši napríklad jeho valorizáciu, ktorá sa dva roky nemenila, či iné návrhy na zmiernenie pandémie, ktoré požaduje gastro sektor. Napríklad nižšiu DPH či iné úľavy pre najviac ohrozené odvetvie. V čase vysokého zdražovania cien tovarov i služieb gastro očakávalo väčšiu podporu od štátu, ktorú však dlhodobo nedostáva. 

Pomoc chudobným v podaní vlády

Pomôžeme nízkopríjmovým zamestnancom, ktorí sú najviac ohrození chudobou. Takto sa vláda naposledy „oháňala“ uplynulý týždeň pri schvaľovaní úpravy zrážok zo mzdy pre milión dlžníkov v exekúcii. Hĺbkový pohľad do peňaženiek dlžníkov však ukázal, že dlhy im nikde nezmiznú, len sa rozrátajú na dlhšie obdobie, čiže v konečnom dôsledku zaplatia na úrokoch ešte viac ako doteraz.

Najnovšie do peňaženiek načrú zamestnanci opäť viac, tentokrát najmä tí, ktorí preferujú poberanie gastrolístkov. Od roka 2022 z nich zaplatia na daniach štátu viac. V utorok 26. októbra vláda totiž schválila ďalšiu novinku cez novelu Zákonníka práce. 

Gastrolístky aj finančné príspevky na stravu sa z daňovej i odvodovej stránky zrovnoprávnila. Parlament takto schválil pozmeňujúci návrh šéfa parlamentného finančného výboru Mariána Viskupiča (SaS).

Ten zásadne zmenil pôvodný návrh tohto zákona a upravil ho tak, aby to nemalo dosah na verejné financie. V konečnom dôsledku to znamená ďalšie eurá do štátnej kasy, síce len v drobnom. Má to však dosah na rodinné rozpočty, ktoré pocítia na svojich pleciach každé euro. 

Zdania sa všetky formy rovnako

V čom bol vlastne doteraz problém? Gastrolístok bol od dane oslobodený v celej výške 5,10 eura, teda 100 percent sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Finančný príspevok na stravu od dane iba do výšky 2,81 eura, čo je 55 percent stravného na pracovnej ceste. Z ďalšej sumy už musel platiť zamestnanec daň a pre zamestnávateľa bola suma nad 2,81 eura daňovo neuznaným nákladom.

Po novom budú tieto možnosti zrovnoprávnené. Doplatia na to z finančnej stránky zamestnanci, ktorí doteraz preferovali stravné lístky, ale aj živnostníci so skutočnými výdavkami. Na druhej strane M. Viskupič poukazuje na dosiahnutie istej spravodlivosti v zdaňovaní týchto foriem stravného.

Na čo budú musieť myslieť zamestnanci pri stravnom od roku 2022:

• Ak im zamestnávateľ poskytne stravné cez gastrolístok nad hranicu zákonom stanoveného minima (2,81 eura/deň) a príspevok zo sociálneho fondu, táto suma prevyšujúca tieto dve zložky sa stane predmetom dane a odvodov.
• Rovnako, ak im poskytne príspevok na stravovanie nad zákonom stanovené hranice príspevkov, toto navyše bude pre nich predmetom dane a odvodov.
• Ak im zamestnávateľ nestihne poskytnúť stravné lístky alebo príspevok na stravovanie pred začatím mesiaca, ku ktorému sa vzťahujú, budú sa z toho platiť odvody a dane. 

Prameň: Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa pre účtovníctvo, mzdy a dane

Pôvodný návrh predkladateľov zákona počítal aj s tým, že by zamestnávatelia mohli poskytovať stravovacie poukážky a finančný príspevok dodatočne, teda by sa nevyplácali dopredu. S tým však nesúhlasil rezort práce, preto to bolo zo zákona vypustené. Zamestnávateľ tak bude naďalej povinný poskytovať finančný príspevok (ale i gastrolístky) zamestnancovi vopred.

Daňovo odpočítateľná položka 2,81 eura

Ako túto novinku vníma odborník na mzdy, dane a odvody, exminister rezortu práce Jozef Mihál? Prezradil to na svojej sociálnej sieti.

„Súčasné daňové zvýhodnenie príspevku zamestnávateľa na jedlo alebo na gastrolístok, fakticky bez akéhokoľvek obmedzenia zhora, končí 31. decembra 2021. Od 1. januára 2022 bude od dane oslobodená len suma, poskytovaná v súlade s paragrafom 152 Zákonníka práce, teda do výšky 2,81 eur,“ uvádza J. Mihál.

Schválenie novely Zákonníka práce poškodí zamestnancom a negatívne ovplyvní výšku ich daní i odvodov, apelujú zamestnávatelia.

„Zamestnanci teda budú musieť na kúpu teplého obeda doplatiť viac zo svojho. Zdražovanie obedov ešte zhorší postupný rast cien potravín, energií i nákladov na udržanie zamestnancov v gastrosektore, ktorý je na kolenách,“ hovorí Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ).

Čo platí aktuálne podľa Zákonníka práce:

• Ak v súčasnosti prispeje zamestnancovi na stravu cez finančný príspevok alebo formou stravovacích poukážok viac, napríklad 80 percent danej sumy (nie však zo sociálneho fondu), je pre neho príspevok nad 55 percent sumy nedaňový výdavok.

• U zamestnanca, ak poberá finančný príspevok na stravu, ide o zdaniteľný príjem.

• Naproti tomu, ak zamestnávateľ prispeje zamestnancovi na stravu formou stravovacích poukážok 80 percent danej sumy, pre zamestnanca je celý takýto príjem oslobodený od dane z príjmu.

Valorizácia stravného v nedohľadne

Výhrady k schválenému zákonu majú aj emitenti stravných lístkov. „Znevýhodnia sa všetky formy stravného a zamestnanci dostanú na stravnom menej – len do výšky 55 percent z ceny jedla. Bez ohľadu na to, či pôjde o finančný príspevok, stravenku alebo kantínu,“ hovorí pre TREND Štefan Petrík, prezident Asociácie moderných benefitov (AMOBE).

Paradoxne sa podľa neho parlament nezaoberal témou valorizácie stravného, a to ani po dvoch rokoch, odkedy sa politici dohodli na jeho zmrazení. Pritom už dnes zdražujú potraviny, energie, ale aj jedlá v reštauráciách, ktoré si musia vyššie výdavky previesť do vyšších cien služieb.

„Vláda tak namiesto podpory zamestnancov, nízkopríjmových skupín a gastroprevádzok, ktoré sú takmer spolovice závislé na tzv. obedových „menučkách“, rozhodla, že na nich ušetrí,“ spresňuje Š. Petrík.

Napríklad, pri hodnote stravného 5,10 eur a príspevku zamestnávateľa zo sociálneho fondu vo výške 2 eur bude nové daňovo-odvodové zaťaženie vo výške 0,59 eur na jeden stravný lístok. Takmer 1,5 milióna pracujúcich bez ohľadu na to, či budú využívať stravenky alebo peňažný príspevok, tak príde mesačne o 11,80 eur (pri 20 pracovných dňoch), konštatuje AMOBE. 

Gastro zrazia zmeny na kolená

Podľa vlaňajšieho augustového prieskumu iniciatívy Pomoc pre gastro na vzorke vyše 300 majiteľov reštaurácií, jedální a iných gastro prevádzok, viac ako 70 percent reštaurácií obedové menu nejakým spôsobom zákazníkom ponúka. Najčastejšie bolo menu v hodnote 4 až 6 eur, pričom hostia zaň najčastejšie platili stravnými poukážkami, druhou voľby boli platobné karty a hotovosť sa ocitla až na treťom mieste. 

Aj preto je tento sektor nespokojný s novinkami v Zákonníku práce. Kvôli tretej vlne pandémie sú mnohé prevádzky na hrane prežitia. Ako hovorí pre TREND Magdaléna Koreny, hovorkyňa uvedenej iniciatívy, pomoc od štátu počas dvoch vĺn pandémie korony nebola dostačujúca, aj preto krízu neprežilo do 10 percent podnikov. K zmenám navyše dochádza vo veľmi nevhodnom období.

„Ako ukazujú naše prieskumy, bude to mať negatívny dopad na celý reštauračný sektor. Ľudia budú mať snahu ušetriť časť príspevku aj na iné tovary a služby, ako stravovacie, a to bude, prirodzene, znamenať menej tržieb pre reštaurácie,“ dodala.

Navyše, na mnohých miestach Slovenska sú podmienky podnikania v gastre opätovne výrazne obmedzené, napríklad v čiernych okresoch, ktorých je čoraz viac, môžu vydávať už stravu len cez okienko.

Zmeny aj pre živnostníkov

Živnostníci tiež nemajú dôvod na spokojnosť. Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré si uplatňujú skutočné výdavky, si dajú do nákladov o takmer polovicu menej ako v súčasnosti. Avšak od 1. januára 2022 sa nebudú musieť preukazovať dokladmi o nákupe stravy či nákupe gastrolístkov, uviedol na svojej sociálnej sieti J. Mihál.

„Znamená to, že na každý odpracovaný deň si do výdavkov uplatnia sumu 2,81 eur bez potreby ďalšieho dokladovania výdavkov na stravovanie. Súčasne to ale znamená, že doterajšia uplatňovaná suma 5,10 eur (ktorú bolo ale treba zdokladovať) sa znižuje na 2,81 eur. To pre SZČO znamená nižšiu sumu výdavkov, teda vyšší základ dane a vyššiu samotnú daň,“ konštatuje odborník.

Uvedené novinky opäť sa len potvrdzujú, že zmeny tak komplexných zákonov, ako je Zákonník práce a Zákon o dani z príjmov, nesmú byť riešené skratkami poslaneckých návrhov,  hovorí pre TREND generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušová. Bez kvalitnej odbornej diskusie politici nedokážu detailne postihnúť a posúdiť spleť dopadov na ekonomiku.

„Popri zamýšľanom zrovnoprávnení dvoch foriem príspevku na stravu došlo nepriamo k nárastu daňového zaťaženia SZČO, k zvýšeniu administratívnej záťaže i účtovníctva. S ohľadom na zdražovanie reštauračných služieb, ceny práce, potravín i energií, je daňovo uznateľná čiastka 2,81 eura neprimeraná nákladom na obstaranie stravy, “ ozrejme M. Bellušová dopady na prax.  

Zlým trendom sa podľa nej stávajú lacné fast foody, obezita je novou epidémiou a predstavitelia štátu aj takýmito opatreniami podporujú nezdravé a lacné, nekultúrne stravovanie.

Čo sa zmení pri stravovaní od 1. januára 2022:

Pre zamestnancov:

Jednotne bude pre nich oslobodený od dane z príjmov:

• príspevok zamestnávateľa na jedlo,

• príspevok zamestnávateľa na gastrolístok

• finančný príspevok na stravovanie, a to najviac vo výške 55 percent sumy stravného, teda do 5,10 eura (pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách), čiže pôjde o oslobodenie od dane do sumy 2,81 eura.

Pre živnostníkov

• Nebudú si môcť dať do nákladov na stravu 5,10 eura za každý jeden odpracovaný deň ako doteraz, ale len 2,81 eura.

• V prípade SZČO, ktoré si uplatňujú skutočné výdavky, to znamená zníženie uplatniteľnej sumy do daňových výdavkov.

• Od nového roka si nebudú musieť odkladať bločky z reštaurácií, ale výdavok na stravu sa im bude automaticky uznávať.