Vláda sa pri druhom celoplošnom testovaní, ktorý nazvala skríning, získala dáta, ktoré mali poukázať podľa premiéra Igora Matoviča na to, ktoré regióny sú na tom z pohľadu pandémie najhoršie.
Výsledky sú už pár dní „na stole“, ale ich potenciál ostáva podľa samospráv i dátových expertov stále nevyužitý, rovnako ako pred pár mesiacmi. Pritom zozbierané údaje majú najväčšiu pridanú hodnotu.
- V rozhovore sa tiež dozviete
- V čom má vláda rezervy pri využívaní dát z I. i II. kola celoplošného testovania
- Prečo je dobré mať prepracovaný systém na zvládanie pandémie za pomoci IT technológií
- Ako by mali vzájomne spolupracovať vedci, dátoví experti a štát
- Prečo je dôležité zvyšovať transparentnosť a dôveru v štát
Tie by mal dať štát k dispozícii IT analytikom a vedcom, ktorí z nich dokážu vyťažiť najviac, prezrádza v rozhovore pre TREND prezident IT Asociácie Slovenska (ITAS) Emil Fitoš. „Je nesmierne dôležité porovnávať mierne odlišné pohľady expertov na boj proti pandémii. V prípade, ak dospejú k totožným záverom, zvýši sa vierohodnosť následne prijatých opatrení aj u verejnosti.“
Pred pár dňami prebehol celoplošný skríning, v niektorých prípadoch bolo možné objednať sa online na tie mobilné odberové miesta. Obce a mestá využívali systém Bookio. Nemohol štát nejakým spôsobom postupovať jednotne? Predsa len, mal na to dostatok času sa pripraviť vopred...
Štát má k dispozícii vlastný systém na elektronické objednávanie. Bol vyvinutý v rámci projektu eZdravie, ale nebol ešte plošne nasadený do praxe. Slúžiť má komplexne na objednávanie pre všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, teda v rámci informačných systémov v ambulanciách a nemocniciach.
Ak by sa toto bolo udialo, elektronické objednávanie mohlo pri celoplošnom skríningu vyzerať úplne inak. Z môjho pohľadu je v poriadku, ak samosprávy či iné komunity vyvinuli vlastný IT systém či aplikácie, prípadne už zdieľajú také, ktoré sa im osvedčili.
Ktoré zdravotnícke systémy zo zahraničia by mohli byť dobrou inšpiráciou pri riešení pandémie aj pre Slovensko? Veľa sa hovorí o susednom Česku, kde funguje aplikácia eRouška. Tá už napríklad nepomáha k trasovaniu kontaktov, slúži len na anonymné varovanie jednotlivcov o kontakte s nakazeným...
Systémov a riešení, ktoré sa nasadzujú v zahraničí, je pomerne dosť. Napríklad aplikácie pre trasovanie a dohľadávanie kontaktov ľudí nakazených ochorením Covid-19. Ešte 20. októbra minulého roka si európske štáty prepojili trasovacie aplikácie v rámci novozriadeného digitálneho rozhrania. Takmer okamžite sa k nemu pripojilo Nemecko, Írsko a Taliansko.
Schopnosť aplikácií vzájomne spolupracovať zabezpečuje Európska komisia. V každej krajine je to však založené vyložene na dobrovoľnosti. To znamená, že ľudia môžu, ale nemusia systém používať, nekonajú pod nátlakom.
Systém vie vyhodnotiť, s kým bol dotyčný v istej blízkosti, čo pomáha pri vyhľadávaní kontaktov, ale nie je spojené s lokalizačnými dátami. Mnohé štáty chcú ľudí držať v istote, že ich nesledujú, čo považujú za dôležité.
Centralizované riešenia využíva napríklad Francúzsko či Maďarsko, takýchto krajín je menšina. Väčšina krajín EÚ stavila na osvedčené decentralizované riešenia, napríklad Benelux, Nemecko a podobne. Slovensko je vnímané ako jedna z krajín, kde trasovací systém nie je nasadený a ťažko povedať, či k tomu niekedy dôjde.
Ako vnímate podmienky testovania pri prvom celoplošnom testovaní a teraz, pri celoplošnom skríningu z pohľadu využívania či nevyužívania IT technológií? Kde štát zlyhal a v čom najmä?
V tomto prípade nastal pozitívny posun. Zber dát je centralizovaný, objednávanie na skríning decentralizované. Všetky odberné pracoviská majú možnosť pripojiť sa na informačný systém Covid a môžu zadávať dáta priamo do informačného systému, či už priebežne, alebo naraz. Papierový proces v rámci prvého celoplošného testovania bolo možné nahradiť elektronicky. Z pohľadu zberu dát to prináša pridanú hodnotu pre vládu, epidemiológov i dátových analytikov.
Mestá pri celoplošnom skríningu tromfli štát. Chaos sa snažili odbúrať systémom a nápadmi
Osobitnou kapitolou je ochrana osobných údajov, pričom pri prvej vlne sa dáta zbierali na papieroch, bez elektronizácie. Chybovosť sa pred pár dňami ukázala napríklad aj v Starej Ľubovni. Pri nahlasovaní malo byť až 65 percent nakazených namiesto 1,66 percenta. Môžu sa chyby vyskytovať reálne aj v iných štatistikách...
Zjavne v danom prípade išlo o preklep. Tomu však nezabránite ani vtedy, keď prepisujete dáta z papiera do počítača a robíte to priebežne. Elektronizácia robí v tomto prípade službu. Napríklad mestská časť Bratislava-Petržalka prišla s nápadom registrácie občanov prostredníctvom čítačky dokladov a automatickej tlače certifikátov, čo zrýchlilo celý proces a obmedzilo chybovosť pri prepisovaní dát.
Sú samosprávy pri zbere a spracovávaní dát pri celoplošnom skríningu efektívnejšie ako štát?
Samosprávy si často sami organizovali objednávanie i testovanie ľudí, čo je dôkazom ich flexibility. Platí to zvlášť v prípade, keď štát má k dispozícii aplikáciu, ktorú však nepoužíva. Najväčšiu hodnotu však majú zozbierané dáta. Také, ktoré obsahujú informácie o testovaní, prípadne aj o očkovaní.
Tie musí mať k dispozícii štát, pretože idú nad rámec regiónov a mali by byť k dispozícii analytikom a vedcom, ktorí z nich dokážu vyťažiť viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Dokážu robiť rôzne predikcie a to je presne to, čo v tejto chvíli potrebujeme.
Viacerí odborníci z praxe vláde vyčítajú, že nevie pracovať so získanými dátami. Prezentované boli len súhrnné dáta, teda že pri skríningovom testovaní od 18. do 26. januára sa do neho zapojilo 2 949 017 ľudí. Pozitívny výsledok malo 36 547 z nich, čo predstavuje 1,24 percenta. Čo bolo treba urobiť inak?
Bolo by potrebné využiť potenciál takto masívne zozbieraných dát a sprístupniť ich čo najširšej vedeckej obci. Verím tomu, že dopady na stratégiu boja s koronavírusom by vedeli dobre posúdiť. Navyše, mohli by slúžiť priamo na prácu v teréne, napríklad ak by boli uložené na centrálnom úložisku a porovnávali sa s dátami z informačného systému Covid. Prípadne by sa porovnávali aj s dátami z očkovacieho registra, aj zo systému eZdravie, kde sú sústredné záznamy o tom, kto prekonal či neprekonal koronavírus.
Veľmi jednoduchým spôsobom by bolo možné sprístupniť tieto dáta na požiadanie, napríklad cez QR kód a poskytnúť ich na požiadanie formou SMS napríklad bankám, reštauráciám, hotelom, cestovným kanceláriám či nemocniciam. Je isté, že takýto prístup by veľmi pomohol odomknutiu krajiny. Dá sa očakávať, že v tomto smere podobne uvažuje aj Európska únia v rámci zavádzania očkovacích preukazov, tzv. Covid pasov, čomu majú pomôcť aj národné informačné systémy.
Na druhej strane, k tejto téme padajú rôzne názory, najmä z pohľadu ochrany ľudských práv a zasahovania do ochrany slobôd. Ako nájsť rozumný kompromis, aby štát vyhral boj s pandémiou, v rámci ďalších krajín EÚ a ľudia nemali pocit, že sú k tomu „dotlačení“?
Toto sa dá veľmi efektívne zabezpečiť na úrovni zozbieraných dát a za pomoci mobilných aplikácií, ktoré ľudia bežne používajú, cez tzv. zdravotné kódy. Už teraz ľudia so sebou nosia potvrdenie o tom, že absolvovali celoplošné testovanie a ukazujú ich zamestnávateľom či rôznym inštitúciám na požiadanie, napríklad pri vstupe do štátnych úradov.
Ak by boli dáta zašifrované do QR kódu v rámci aplikácie v smartfónoch, táto informácia by bola pre „nepovolaných“ nedostupná, a pritom by veľmi efektívne poskytovala dáta tam, kde to bude potrebné.
Na vytvorenie takejto aplikácie by zrejme štát potreboval mesiace či roky, ako tvrdia vládni úradníci a minuli by sa na to opäť milióny eur. Bola by to časovo i finančne náročná práca, ktorú by bolo treba naprogramovať, aby mohla v blízkej dobe fungovať?
Podľa mňa to je otázka dvoch-troch týždňov, aby takéto aplikácia boli k dispozícii aj na androidových či apple platformách. Takže nevidím to ako problém. Problémom bol skôr dôkladný zber dát, ktorý teraz štát má z prvého i druhého kola celoplošného testovania vrátane čiastkových denných či týždňových dát. Naprogramovanie takejto nadstavby v backoffice nie je žiadna nejaká extra veľká veda, ani finančne extra náročné.
Rôzni dátoví analytici ponúkali rezortu zdravotníctva i vláde dáta aj analýzy, s ktorými by sa dalo efektívne pracovať, ešte pred druhým celoplošným skríningom. Ostali nepovšimnuté. Nemohol by štát efektívnejšie využívať ich dáta, ktoré už má a namiesto toho, aby vyhadzoval milióny eur na zistenie ohnísk nákazy, ktoré boli známe už predtým?
Som stopercentne za to, aby získané dáta z celoplošného testovania boli sprístupnené dátovým analytikom a vedcom. Jednoznačne odporúčam, aby Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) s nimi jednal o ich využívaní, inak bude pridaná hodnota celoplošných i plošných skríningov, predpokladám, nízka. Treba to efektívne vyhodnotiť a nastaviť správne predikcie na zvládnutie pandemickej situácie.
Aj samosprávy tvrdia, že štát ich neberie ako relevantných partnerov, ľudia sú unavení z chaotických protipandemických opatrení. Navyše, generálny prokurátor Maroš Žilinka tiež pred pár dňami konštatoval, že ÚVZ SR porušil zákon vydaním dvoch vyhlášok. Čo robiť v danej situácii?
Dôležité v tomto prípade je, aby sa zvyšovala transparentnosť štátu v daných procesoch, pretože v opačnom prípade klesá motivácia aj disciplína ľudí na to, aby dodržiavali protipandemické opatrenia. Používanie otvorených údajov výrazne pomáha transparentnosti a verejnej kontrole.
Som za to, aby sa anonymizované dáta otvorili čo najširšej skupine vedcov, odborníkov, epidemiológov i dátových analytikov. Je nesmierne zaujímavé a dôležité porovnávať mierne odlišné pohľady expertov na boj proti pandémii a v prípade, ak dospejú k totožným záverom, zvýši sa vierohodnosť následne prijatých opatrení aj u verejnosti.
Som za to, aby sa anonymizované dáta otvorili čo najširšej skupine vedcov a odborníkov.
Celoplošný skríning sa realizoval mixom rôznych IT technológií. Štát spustil objednávanie v rámci testovacej prevádzky cez Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), obce či mestá spustili cez Bookio, v Nitre využívali aplikáciu TrustOne. Čo robiť, aby sa v tom ľudia nestrácali?
Objednávanie na celoplošný skríning fungovalo cez viacero platforiem, ale toto nepovažujem za kľúčový problém. Ak sa v nejakom regióne bude používať nejaká platforma a v druhom iná, ľudia sa s tým vedia vysporiadať. Ideálne by, samozrejme, bola jedna platforma používaná v celej krajine, ale v tomto štádiu to nie je reálne.
Pokiaľ ide o online objednávanie cez NCZI a ich testovaciu prevádzku, ich pracovníci zrejme skutočne robia čo môžu, navyše svojpomocne. Niekedy mám pocit, že boli hodení do vody a sú nútení plávať, ale zišla by sa im väčšia podpora od štátu. Určite by veci prospelo, keby k danej spolupráci boli prizvané aj súkromné IT firmy.
Napríklad Estónsko patrí ku krajinám, kde je eGoverment považovaný za vzor v rámci informatizácie počas pandémie. Viac ako 20 rokov však budovali služby založené na spolupráci verejného a súkromného sektora – Public Private Partnership. Takéto partnerstvo by pomohlo aj Slovensku.
Vláda tvrdí, že zdravotníctvo je v katastrofálnom stave a na zlepšenie informatizácie potrebuje dlhší čas a investovať milióny eur... Kde vnímate rezervy v tomto smere vy?
Skutočnosť, že do zdravotníckej informatizácie treba investovať ešte veľa peňazí, je zrejme pravda, dokonca to možno považovať za nikdy nekončiaci proces. Keď sa elektronicky vyriešia všetky administratívne procesy, bude možné uvažovať o telemedicíne či o nasedení umelej inteligencie. Čo je však mrzuté, že štát má k dispozícii viaceré aplikácie, ktoré vôbec nepoužíva. Prípadne urobil pre ich nasadenie veľmi málo.
Od roku 2018 funguje eRecept, ktorý umožnil plynulý prechod na plne elektronický proces predpisovania liekov, čo sa ukázalo počas pandémie ako veľmi prínosné. Ak by ho používali len lekári, ale nie lekárne, nikdy by sa ho nepodarilo nasadiť do praxe. Je tu však napríklad aplikácia eVýmenný preukaz (elektronický výmenný lístok), ktorá sa v malom rozsahu aj využíva, ale štát neurobil nič preto, aby sa s ňou oboznámili všetci doktori a umožnili elektronicky poslať pacienta na špecializované vyšetrenie.
V tomto smere musí byť štát oveľa aktívnejší. Rovnako systém eVyšetrenie, teda elektronický záznam z vyšetrenia, ktorý by bol podpísaný elektronickým preukazom zdravotníckeho pracovníka. Chýba masívnejšie zdieľanie zdravotníckych údajov medzi lekármi a pacientami a na to teraz doplácame všetci.
Jednoznačne to patrí do kompetencie rezortu zdravotníctva, ktoré by malo všetky e-systémy, do ktorých štát už v minulosti investoval, prehodnotiť a tie, ktoré majú vysokú pridanú hodnotu, sa snažiť dostať čo najviac do ordinácií, k lekárom a verejnosti.
Pri novembrovom celoplošnom testovaní si ľudia z neho odnášali modrý papierový certifikát s výsledkom, ktorý však neobsahoval žiadne ochranné prvky. Novú unifikovanú formu potvrdenia o výsledku testu rezort zdravotníctva spresnil samosprávam až 22. januára, pričom výsledok môžu testovaní preukazovať aj SMS potvrdeniami či emailom. Čo na to hovoríte?
Podľa môjho názoru, potvrdenia pre zamestnávateľov stále ešte nie sú implementované tak, aby sa automaticky generovali tým, ktorí to potrebujú. Nie je to náročné technologicky, ale to by niekto na rezorte zdravotníctva musel rozhodnúť o tom, že chce zo svojho IT systému generovať dáta v unifikovanej forme občanom, prípadne možno aj na dožiadanie zamestnávateľom či iným úradom.
Mnohí manažéri na strane štátu nie sú naučení rozmýšľať spôsobom, ako dáta vygenerovať zo systému a celý proces všetkým zúčastneným čo najviac zjednodušiť. Ak sa toto nestane integrálnou súčasťou ich rozmýšľania, potom pokyny na samosprávy či iné potrebné zložky budú chodiť neskoro, prípadne budú nekompletné či chaotické, poskytované na poslednú chvíľu len ako provizórne.
Mnohí manažéri na strane štátu nie sú naučení rozmýšľať spôsobom, ako efektívne dáta vygenerovať zo systému.
Podporujete myšlienku vytvorenia spoločného očkovacieho preukazu v EÚ, ktorý by mal údaje ideálne v elektronickej forme? Ten by údajne zohľadňoval očkovací kalendár jednotlivých členských štátov, bol by kompatibilný s elektronickými informačnými systémami o imunizácii a schválený na cezhraničné použitie...
Technologicky by to nemal byť žiadny oriešok. Mohlo by to fungovať tak, že napríklad očkovací preukaz jednotlivca by predstavoval unikátny QR kód, ktorý sa aktualizuje vždy po tom, ako sa mu zmení zdravotná situácia. Pokiaľ sa niekto nechá dva či trikrát preočkovať, QR kód by zaznamenal rovnako, rovnako ako keď niekto prekoná dané ochorenie.
Domnievam sa, že je len otázkou času, kedy sa Európska únia zhodne na presnom formáte takéhoto elektronického očkovacieho preukazu alebo Covid pasu, nie je rozhodujúce, ako ho bude presne nazývať. Aj na Slovensku by bolo žiaduce o tom začať uvažovať.
Ťažko v tejto chvíli predpokladať, či sa vláda pustí v blízkom čase do ďalšieho celoplošného či len lokálneho testovania, prípadne do akej miery bude investovať do nových IT zdravotníckych systémov milióny eur. Vidíte budúcnosť v tomto prípade pozitívne?
Vláda bude v tomto úspešná pri zavádzaní rôznych IT projektov vtedy, keď sa prikloní k čo najširšej spolupráci medzi súkromným a verejným sektorom. Súkromný sektor má bohaté skúseností v komerčných, verejných i štátnych inštitúciách, ktoré by sa mohli efektívne využívať, stavia na svojom know-how. Ak by to štát chcel robiť rovnako efektívne, môže prijať do svojich radov ľubovoľné množstvo ľudí, ale nedoženie súkromný sektor ani za dve volebné obdobia.
Pokiaľ chce štát napredovať, musí transparentne spolupracovať so súkromnou sférou a začať sa približovať k iným vyspelým európskym krajinám, ako je napríklad už spomínané Estónsko. To si zakladá na tom, že už 20 rokov rozvíja verejno-súkromné partnerstvá a spustilo doteraz viac ako 2 700 rôznych typov služieb pre svojich občanov a podnikateľov.
Keď sa budeme stále hrať na dva svety – na jednej strane štát, ktorý predstiera, že si vie všetko urobiť sám, na druhej strane firmy, ktoré majú pocit, že s vládou nesedia za jedným stolom a nepočíta sa s nimi, pomyselné nožnice medzi Slovenskom a vyspelými krajinami sa budú naďalej otvárať.
Emil Fitoš
Prezident IT Asociácie Slovenska a bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Atos IT Solutions and Services na Slovensku i v Českej republike spojil svoju kariéru s inováciami. IT sektoru sa venuje celý svoj profesionálny život.
Pôsobil v spoločnosti Siemens Business Services ako riaditeľ pre verejný sektor, zdravotníctvo a dopravu. Tri roky zastával pozíciu generálneho riaditeľa Atos Česká republika & Slovensko. V roku 2017 ho zvolili za prezidenta IT Asociácie Slovenska (ITAS). Je absolventom Stavebnej fakulty STU so špecializáciou na Automatizované systémy riadenia.
Stál pri vzniku prvého archívu elektronických dokumentov, použiteľných pre právne účely, zakladal portál Občan.sk a vyvíjal systém platieb prostredníctvom mobilných telefónov. V súčasnosti pôsobí v odvetví rizikového kapitálu, zaoberá sa investíciami do rozvíjajúcich sa firiem, napríklad v oblasti internetu vecí alebo virtuálnej reality.
