Presnejšie, pre malých a stredných podnikateľov. Veľké firmy sa dostali k stimulom, ktoré im vláda pravidelne schvaľovala. Kapitál zveľaďovali aj oligarchovia, prípadne ak sa aj dostali do problémov, ako napríklad Váhostav, vyriešila im ich vláda z prostriedkov daňových poplatníkov.

Rozdávanie balíčkov stále tým istým skupinám a systematické obchádzanie podnikateľov je krátkozraké. Z viacerých dôvodov. Jeden je celkom pragmatický – aj podnikatelia sú voliči. Nie je ich síce 1 milión 350-tisíc ako penzistov, ale vyše 560-tisíc podnikateľov, SZČO a firiem je tiež dosť veľké číslo, ktoré by malo pri kreovaní cieľov budúcej politiky zavážiť.

Druhým dôvodom je, že malé a stredné podniky sú chrbtovou kosťou každej dobre fungujúcej ekonomiky. Podnikatelia tvoria HDP, vytvárajú pracovné miesta (aj keď Smer si myslí, že ich vytvára vláda dotovaním programov z eurofondov). Strana, ktorá vedie tento štát, by v tom mala mať jasno. Politika, ktorú tu dosiaľ robila, však svedčí o tom, že toto základné pravidlo politici do úvahy neberú.

Vyššie dane a odvody

Vláda svojimi opatreniami hneď na začiatku zvýšila daňové a odvodové zaťaženie živnostníkov. Hoci vo viacerých dokumentoch deklarovala, že bude znižovať administratívnu náročnosť podnikania na Slovensku (a tá stojí podnikateľov čas a peniaze), zásadné zlepšenie tieto čiastkové úpravy nepriniesli.

Štát naložil na plecia živnostníkov hneď od začiatku roka 2013 väčšie odvodové bremeno. Napriek tomu, že OECD (a napokon aj Inštitút finančnej politiky na ministerstve financií) hovorí vo svojej štúdii o vysokom daňovom a odvodovom zaťažení práce na Slovensku.

Dohodári boli kedysi pre zamestnávateľov výhodní zamestnanci, keďže do konca roka 2012 z dohôd platil zamestnávateľ len 0,8 percenta na úrazové poistenie a 0,25 percenta na garančné poistenie. Hneď na začiatku roka 2013 vláda Roberta Fica zásadne zvýšila cenu práce všetkých dohodárov s pravidelným príjmom. Zaviedla pre nich odvody také vysoké, ako platí zamestnávateľ za riadneho zamestnanca.  Odvody muselo platiť aj vyše 80-tisíc študentov, ktorí si popri štúdiu zarábali prácou na dohodu o brigádnickej činnosti z dohody nad 68 eur (stredoškolák) a 159 eur (vysokoškolák).

Túto asociálnosť napokon vláda čiastočne upravila a od roku 2015 zaviedla strop príjmu 200 eur, do ktorého sociálne odvody študenti neplatia a zamestnávateľ platí len odvody na garančné a úrazové poistenie vo výške 1,05 percenta zo zarobenej sumy.

Vláda zásadne prekopala systém sociálnych a zdravotných odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby. Cieľom zmien nebola reforma, ktorá by priniesla zníženie odvodovej záťaže. Už beztak vysoké odvody vzrástli. A potom sa zvyšovalo ešte dvakrát.

Vláda od začiatku roka 2013 zvýšila minimálny vymeriavací základ na platenie odvodov zo 44,2 percenta na 50 percent priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Minimálne sociálne odvody 112,66 eura sa tak hneď od januára 2013 zvýšili na 130,27 eura. Dnes sú 142,20 eura. Podľa rovnakého princípu sa zdvihli aj zdravotné odvody. Kým v roku 2012 boli 47,58 eura, od januára 2013 narástli na 55,02 eura. Dnes sú najnižšie zdravotné odvody 60,06 eura.

Euro k euru znamená, že podnikateľovi za štyri roky narástla odvodová povinnosť o vyše 26 percent. To však nebola jediná zmena.

Vláda zásadne zmenila aj výpočet vymeriavacieho základu na platenie odvodov. K čiastkovému daňovému základu už podnikateľ od roku 2013 musel začať pripočítavať odvedené sociálne a zdravotné odvody. Takto zvýšený vymeriavací základ sa začal deliť zníženým koeficientom. Ten klesal počas troch rokov z čísla 2 na vraj konečných 1,486. Podnikatelia pochopili, čo na nich vláda vymyslela, až keď im prišiel výmer z poisťovne, že majú platiť na odvodoch oveľa viac.

Iste aj zvýšenie odvodov sa podpísalo na tom, že z roka na rok klesá počet SZČO. Pre mnohých živnostníkov boli vysoké odvody veľkým bremenom. V roku 2015 bolo podľa údajov Sociálnej poisťovne na Slovensku menej ako 220-tisíc SZČO, ktoré platia odvody.

Rušili živnosti, iní zakladali jednoosobové eseročky, aby  zmenám unikli.

„Bonbónik“ pripravila vláda napokon aj pre eseročky. Musia platiť od roku 2015 daňovú licenciu. Nejde o nič iné ako o zavedenie ďalšej dane – dane zo straty. Jej nastavenie opäť nahráva veľkým. Kým malá firma (aj jednoosobovka) musí platiť 480 eur (alebo 960 eur, ak je platiteľ DPH), je to pre ňu veľká finančná záťaž, pre platiteľov DPH s obratom nad 500-tisíc eur je 2 880 eur smiešne nízka suma.

Tunelári tunelovali

Že malí a strední podnikatelia pre vládu neznamenajú nič, o tom vypovedá kauza Váhostav. Vláda sa len prizerala na to, ako táto firma malých likviduje tým, že im neplatí faktúry. Napokon sa pod verejným tlakom a pod hrozbou poklesu preferencií vládna strana rozhodla situáciu riešiť – časť peňazí zaplatí malým dodávateľom štát.

Títo malí museli z nezaplatených faktúr odviesť štátu DPH. To bolo pre vládu motívom na prípravu zmien daňovej legislatívy. V novele zákona o DPH zaviedla možnosť odvodu dane až zo zaplatenej faktúry. Druhou zmenou je, že DPH zaplatí v stavebníctve až posledná firma v reťazci.

Daňovému poradcovi Martinovi Tužinskému sme položili otázku, aby vymenoval tri najlepšie a tri najhoršie daňové zmeny pre podnikateľov.

„Tri najlepšie daňové zmeny by som musel hľadať veľmi dlho, ale ak ich nájdem, dám vám dodatočne vedieť. Medzi najhoršie, najkomplikovanejšie alebo najnezmyselnejšie by som zaradil zníženie sadzby DPH na vybrané druhy potravín. Je to obyčajným výsmechom voči ľuďom, nehovoriac o podmienke testovania 24 hodín od upečenia chleba, kedy je možné uplatniť zníženú sadzbu DPH 10 %. Ďalej je to osobitný režim pre DPH z prijatej platby pre jeho zložitosť a nedomyslenosť a tiež prenos daňovej povinnosti pri stavebných prácach a dodaní stavby alebo časti stavby pre jeho náročnosť.“

To tohto „balíčka“ M. Tužinský pribalil aj všetky zmeny v zákone o dani z príjmov (napríklad limitovanie daňových odpisov pri prenajatom majetku), ktoré prinášajú neúnosné množstvo výnimiek, chaos, sťažujú samotnú vykonateľnosť a kontrolu uplatňovania týchto ustanovení a ich jediným cieľom je nepriamo zvýšiť daňové zaťaženie podnikateľov.