Pre koho a čo

Vláda chce podporiť v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou ako 20 percent pracovné miesta. Firmám chce preplácať 45 až 55 percent z investície. Minimálna výška investície do majetku má byť pritom 200 000 eur s tým, že 100 000 eur má byť krytých vlastným imaním firmy alebo podnikateľa. Podmienkou je, že súčasne vznikne najmenej desať nových pracovných miest.

Peniaze štátu majú ísť na odvodové úľavy, preplácanie cestovného pre zamestnancov a aj na výstavbu sociálnych bytov.

Pomoc má vláda zakomponovanú vo svojom druhom sociálnom balíčku. Zákon chce v parlamente schváliť tak, aby začal platiť už od decembra. K dotáciám sa ale podnikatelia a firmy na budúci rok pravdepodobne nedostanú. Zákon totiž počíta s tým, že vláda musí najskôr schváliť akčný plán pre okres.

Ten sa vypracuje na obdobie piatich rokov a má obsahovať analýzu stavu okresu, zhodnotenie jeho rozvojového potenciálu, návrh opatrení a úloh na zabezpečenie akčného plánu, harmonogram, spôsoby a zdroje financovania, monitorovanie a hodnotenie dosiahnutého pokroku.

Dotácie sa po schválení zákona majú po splnení podmienok poskytovať automaticky. Vraj bez toho, aby o nich dodatočne rozhodovali úradníci či politici.

Podporu dostane len okres, kde " v období za aspoň deväť štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich štvrťrokov bola vyššia ako 1,9-násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie."

Naozajstná pomoc pre regióny?

Republiková únia zamestnávateľov pochybuje o účinnosti a efektívnosti návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov. Preto v pripomienkovom konaní neprišla so žiadnym pozmeňujúcim návrhom.

Únia zamestnávateľov namiesto zákona podporuje plošné búranie bariér v podnikateľskom prostredí. Osožnejšie pre regióny by bolo podľa zamestnávateľov vytváranie lepších podmienok pre tvorbu nových pracovných miest, znižovanie daní a odvodov.

Ministerstvo dopravy v návrhu uvažuje o tom, že akčný plán môže nad rámec existujúcich opatrení a využívania finančných zdrojov obsahovať aj technickú podporu miestnej samospráve a občianskej spoločnosti. Má ísť napríklad o školenia pre lepšie využívanie európskych fondov, školenia na transfer vedomostí v oblasti pôdohospodárstva a cestovného ruchu, školenia na skvalitnenie podpory služieb pre malých a stredných podnikateľov. Odborníci si však myslia, že v tomto prípade pôjde o vyhodené peniaze.

Ďalším opatrením má byť, že ak firma z hladovej doliny zamestná nezamestnaného, ktorý je bez práce najmenej pol roka, z mesačného platu 500 eur zamestnávateľ odvedie len úrazové a garančné poistenie. Dnes odvodové prázdniny platia len na zamestnávanie človeka, ktorý je nezamestnaný najmenej rok.

Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti si myslí, že zatiaľ ide iba o prísľub možných dotácií v budúcnosti a to na základe akčných plánov, ktoré ešte neexistujú. Veľmi bude podľa neho záležať od kvality týchto akčných plánov. Poukázal na to, že problémom podpory investícií do fyzického kapitálu je obrovské riziko znižovania zamestnanosti v regióne.

"Firmy zamerané na export toto riziko nemajú, avšak tie, ktoré uspokojujú domáci dopyt môžu vytlačiť už existujúce firmy zamestnávajúce stovky ľudí. Typickým príkladom môže byť napríklad dotácia zametacieho stroja ulíc a ciest. Dĺžka ulíc a ciest je v regióne konštantná a kúpou tohto stroja sa umelo zadotuje  a zníži zamestnanosť v regióne."

Čo by mala vláda urobiť pre hladové doliny, aby konečne pohla s vysokou nezamestnanosťou v regiónoch?

"Obrovským problémom Slovenska je vysoká dlhodobá nezamestnanosť najmä v hladových dolinách. Zároveň neexistuje administratívne nenáročný spôsob ako realizovať aktivity sociálne, s dôrazom na spoločenské začlenenie dlhodobo nezamestnaných. Náš inštitút už dlho presadzuje koncepciu inkluzívneho trhu."

Zrušiť by sa mali podľa inštitútu neefektívne nástroje na riešenie problémov trhu práce. Inkluzívny trh by sa dokázal vysporiadať aj s regiónmi, kde je miera dlhodobej nezamestnanosti vyššia ako 25 percent a kde súkromný sektor nevytvára dostatok pracovných príležitostí.

Jedným zo zdrojov financovania takéhoto trhu práce by mali byť zvýšené podielové dane miest, obcí a vyšších územných celkov.

"Navrhujeme zvýšiť podielové dane o 8 %, za predpokladu, že 12 % z nového rozpočtu minú samosprávy formou inkluzívneho verejného obstarávania. Nepôjde o časť rozpočtu viazanú na účel (ako napríklad pri financovaní škôl), ale o časť rozpočtu viazanú na formu výkonu. Inkluzívny trh teda treba chápať nie ako ďalší riadok v rozpočte obce (popri školstve, infraštruktúre), ale ako ďalší stĺpec (popri personálnych nákladoch alebo kapitálových nákladoch)."

Bolo by už na rozhodnutí obcí, na aké činnosti tieto prostriedky minú, či napríklad na výstavbu, údržbu zelene, či v školstve. Štát by mal podľa inštitútu kontrolovať iba to, či sa peniaze minuli v prospech inkluzívnych podnikov formou inkluzívneho verejného obstarávania. Neminuté prostriedky by sa vracali späť do štátneho rozpočtu.

"Celkový rozpočet obcí a VÚC z podielových daní je 1,6 miliárd eur, teda pri tomto nastavení by inkluzívnym podnikom prislúchalo približne 207 miliónov eur ročne, čo je 27 % z rozpočtu potrebného na inkluzívne zamestnávanie. Pre obce a mestá to predstavuje 155 miliónov eur (nárast rozpočtu o 96 miliónov eur, teda okolo 3,8 % celkového rozpočtu obcí), pre župy 52 miliónov eur (teda 4,4 % z celkového rozpočtu žúp a nárast rozpočtu o 32 miliónov €)," priblížil financovanie inkluzívneho trhu M. Páleník.

Inštitút zamestnanosti podal pripomienky k zákonu, avšak ministerstvo dopravy na ne nereagovalo.