Ak si po 1. júni požičiate od nebankovky alebo banky peniaze cez  spotrebiteľský úver, na úrokoch a iných poplatkoch môžete zaplatiť najviac dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), čo je teraz približne 30 percent za rok.

Pri malých pôžičkách do sto eur alebo úveroch poskytnutých na menej ako tri mesiace je strop nastavený na 30 percent ročne.

Odlišne sa bude vypočítavať maximálny úrok pri lízingu. Tu je limit vyšší. Môže byť až 2,5-násobkom priemernej RPMN.

Takto nastavila limity úrokov a poplatkov pri pôžičkách túto stredu vláda. Nariadenie súvisí s prijatou novelou Občianskeho zákonníka, ktorou sa zaviedli opatrenia proti úžere.

Úrokový strop sa v Občianskom zákonníku označuje ako maximálna odplata. Patria sem všetky úroky a poplatky zaplatené v súvislosti s poskytnutím úveru.  Limit sa bude meniť každé tri mesiace podľa úrokov bánk za predchádzajúci štvrťrok.

Okrem stropov sa v nariadení upravila aj výška písma v úverovej zmluve na najmenej 1,9 milimetra.

Výhodnejšie úvery?

Nebankové spoločnosti mali doteraz pri svojom podnikaní na Slovensku raj. Konštatoval to po schválení nariadenia minister spravodlivosti Tomáš Borec.  Pripomenul, že v zahraničí sú pre spotrebiteľa lepšie nastavené podmienky pri úveroch nebankoviek ale aj bánk.

Nariadenie vlády sa dotkne časti nebankoviek, ktoré budú musieť prehodnotiť svoje úvery. Okrajovo budú musieť úroky na niektorých typoch úverov prehodnotiť aj banky. Ak by totiž prekročili limity, úverové zmluvy s klientmi prestanú automaticky platiť. Spotrebiteľ v takomto prípade už nebude musieť platiť žiadne úroky a vráti len to, čo si požičal. Toto je však zatiaľ skôr teoretická úvaha.

Ak bude nebankovka vymáhať cez exekútora pôžičku s úrokom vyšším ako je v nariadení, súd môže od júna ľahko takúto exekúciu zastaviť. Zmluva je totiž zo zákona neplatná. Spotrebiteľ by už nemusel dokazovať pred súdom, že zmluva je úžernícka. Povinnosť skúmať to má už súd. Z viacerých rozhodnutí slovenských súdov v poslednom období však vyplynulo, že súdy vo svojich rozhodnutiach často označovali dvojnásobný úrok oproti bankám "za úrok v rozpore s dobrými mravmi" a takéto zmluvy súdy rušili.

Nebankovkám združeným v Asociácii poskytovateľov spotrebiteľských úverov sa stropy úverov nepáčia. Argumentujú, že pri nízko nastavenom úrokovom strope sa k pôžičkám nedostanú ľudia, ktorí dnes dokážu splácať svoje úvery. Nakoniec si môžu požičať od skutočných úžerníkov, ktorí požičiavajú načierno.  

Odborníci považujú zase za celkom reálne riziko to, že banky budú môcť rastom úrokov pri pôžičkách legálne zvýšiť úrokový strop.

Finančnému expertovi z portálu FinancnaHitparada.sk Marošovi Ovčarikovi chýba pri zavedení úrokového stropu dopadová štúdia. Myslí si, že príliš nízko nastavený strop môže skutočne obmedziť poskytovanie úverov rizikovým klientom.

"Práve to bol jeden z významných argumentov, prečo úrokový strop nebol schválený v Čechách. V každom prípade je potrebné veľmi pozorne sledovať trh a byť pripravený okamžite reagovať v prípade, že sa začne rozmáhať čierny trh s pôžičkami. Splniť úrokový strop budú mať problém aj seriózne spoločnosti a keď nechceme obmedziť konkurenciu, mal byť strop nastavený mierne vyššie."

Tiež podľa neho nemusí automaticky platiť, že obmedzením stropu budú všetci klienti automaticky platiť za úvery menej.

"Na trhu sú aj ľudia, ktorí sú z rôznych dôvodov rizikoví, ale požičať si potrebujú. Logicky u týchto ľudí musí byť aj úroková sadzba vyššia, pretože súčasťou každej úrokovej sadzby je riziková prirážka, ktorej úlohou je vytvárať rezervu na prípadné nesplácanie. Čím rizikovejším klientom spoločnosti poskytujú úvery, tým musí byť riziková prirážka vyššia. Takže stanovenie maximálneho stropu určite obmedzí poskytovanie úveru určitej skupine ľudí. Tým však v žiadnom prípade nechcem povedať, že úrokové sadzby nemôžu byť nižšie a že viaceré spoločnosti nemajú sadzby nastavené neprimerane vysoko."

Slovenská banková asociácia navrhla úrokový strop na úrovni trojnásobku ročnej percentuálnej miery nákladov. Táto úroveň je vraj primeraná aj vzhľadom na to, že maximálna výška odplaty do roku 2010 bola štvornásobkom priemernej RPMN na všetky typy bankových aj nebankových spotrebiteľských úverov. Potom vláda tento strop zrušila.

M. Ovčarik pripomína, že banky môžu mať problém aj s tým, že od stanovenia úrokového stropu je už len krok k tomu, že sa úrokový strop môže postupne sprísňovať a môže sa ich v budúcnosti dotknúť ešte viac.

Aký bude strop úrokov

  • pri spotrebiteľských úveroch nesmie odplata prevýšiť dvojnásobok ročnej percentuálnej miery nákladov vykazovanej bankami za obdobie štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy
  • ak pri jednom type spotrebiteľského úveru je celková RPMN v bankovom sektore za štvrťrok 15  percent, tak maximálna odplata môže byť 30 percent. Ak bude 31 percent, môže ísť o neplatnú úverovú zmluvu. Pri ďalších znakoch zneužitia slabšej zmluvnej strany podľa novely Občianskeho zákonníka môže ísť už o úžeru
  • pri pôžičke kratšej ako na tri mesiace alebo poskytnutí sumy, ktorá nepresiahne sto eur, môže byť odplata najviac 30 percent ročne
  • pri lízingu, kde je súčasťou odplaty aj havarijné poistenie, je najvyššia výška odplaty 2,5 násobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov ročne

Príklad 

Jozef si požičal z nebankovky 1 000 eur na obdobie 24 mesiacov. Pôžička má úrok 22 percent, poplatok za spracovanie pôžičky je sto eur a poplatok za poskytnutie úveru je tri percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov. Nebankovka si mesačne za správu úveru účtuje 0,05 percenta z polovice sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.

Výpočet odplaty v percentách

Úrok: 22 %

Poplatok za spracovanie: 10 % (100 eur je 10 % z pôžičky 1 000 eur)

Poplatok za poskytnutie úveru: 3 %

Mesačný poplatok za správu úveru: 0,3 % (0,05 % x 12 mesiacov) x 0, 5

_____________________________________

Odplata celkom: 35,3 %

Zdroj: MS SR