Samozrejme, netýka sa to len priateľstiev na Facebooku. Uškodiť (možno aj pomôcť) môžu informácie napríklad na LinkedIne, ktorý sa špecializuje na životopisy a viac pracovné a obchodné vzťahy ako na tie kamarátske.

Portál CNN Money popisuje tradičný spôsob posudzovania bonity (tzv. credit score). Tradiční poskytovatelia pôžičiek sa v USA spoliehajú na systém FICO, ktorý zhrňuje informácie o minulých transakciách a v minulosti prijatých úveroch.

Na jeho základe banky určujú, či pôžičku (úver, hypotéku, ...) poskytnúť, spolu s potenciálnym rizikom nesplatenia, od ktorého sa zas odvodzujú úroky. Na Slovensku od roku 2004 funguje podobná medzibanková databáza SRBI – Spoločný register bankových informácii.

Problémom sú ale noví klienti, ktorí zatiaľ v takýchto databázach nie sú evidovaní. Finančné inštitúcie tak poskytujú pôžičky zákazníkom bez hlbších informácii - okrem tých, ktoré im sami povedia. A kvôli snahe získať výhodnejšie podmienky sa stáva, že nie sú úplne pravdivé. 

Máte dôveryhodných kamarátov?

Práve tu nastupujú start-upy, podľa ktorých je možné odhadnúť schopnosť splácať úvery na základe sociálnych interakcií. Jedným z nich je napríklad spoločnosť Lenddo. „Naše úverové skóre a overovacie služby využívajú viac ako 12-tisíc dátových bodov pomáhajúcich manažovať riziká a robiť lepšie rozhodnutia,“ píšu na svojej stránke.

V praxi to funguje takto: Požiadate o pôžičku, Lenddo sa pozrie na zoznam vašich priateľov na Facebooku. Ak sa medzi nimi nájde niekto, kto mal problémy so splácaním (napríklad omeškanie), ovplyvní to vašu potenciálnu bonitu. A to ešte viac, ak s daným človekom komunikujete častejšie ako s ostatnými. Okrem Facebooku pritom využíva dáta z Twitteru, LinkedInu, Googlu či Yahoo.

Na podobnom princípe fungovala aj nemecká spoločnosť Kreditech. Tá sa ale od predaja údajov o dôveryhodnosti klientov sama presunula na trh poskytovania pôžičiek, pretože podľa nej je bankovníctvo, ako ho poznáme dnes, mŕtve a nedokáže dostatočne dobre inovovať.

„Procesy úverových inštitúcií sú primitívne. 73 percent svetovej populácie u nich nemá svoje skóre. A tí, čo ho majú, sú testovaní na základe piatich faktorov, ktoré do úvahy berú iba platobnú minulosť, teda schopnosť platiť za telefón či elektrinu,“ píše firma na svojom webe.

Kreditech sa tak začal spoliehať na dáta, ktoré produkujú používatelia smarfónov a počítačov v podstate pri všetkom, čo na nich robia – od sociálnych sietí a surfovania na internete po nákupy v e-shopoch a finančné transakcie. Využíva pri tom celkovo 20-tisíc dátových bodov, dynamicky aktualizujúcich sa v priebehu času.

Slovenské banky nastupujú pomaly

Slovenské banky sa zatiaľ vo veľkej miere spoliehajú na zavedené registre. Okrem SRBI, zhromažďujúceho údaje o klientoch šestnástich bánk, existujú dva ďalšie registre nebankových spoločností.

Register Solus, fungujúci od roku 2006, zastrešuje jedenásť členov – splátkové a lízingové spoločnosti, dve internetové banky aj jedného z mobilných operátorov. O jedného člena viac má Nebankový register klientskych informácii.

Na Slovensko však pomaly prenikajú aj svetové trendy, pričom niektoré spoločnosti priznávajú, že dáta napríklad z Facebooku začnú využívať vo svoj prospech. „Vážne uvažujeme aj nad priradením sociálnych sietí ako doplnkovej formy overovania bonity žiadateľov o úvery,“ potvrdila pred rokom pre TREND hovorkyňa Home Creditu, jednej z najväčších splátkových spoločností na Slovensku.

Sociálne siete sa rozhodla využiť napríklad aj UniCredit Bank, avšak odlišným spôsobom. Pri propagácii inštitúcie na Facebooku, Twitteri či Instagrame mohli zákazníci získať určité výhody, konkrétne ovplyvnenie výšky úrokovej sadzby hypotéky.