Školné na jeden rok štúdia na prestížnej americkej Harvardovej univerzite stojí viac ako 50-tisíc dolárov, životné náklady môžu štúdium predražiť o ďalších 20-tisíc. Keďže bakalárske štúdium trvá za morom spravidla štyri roky, znamená to spolu takmer 280-tisíc dolárov, čo je po prepočte na eurá približne 250-tisíc. Stále je to však suma, ktorá sa pre bežného Slováka javí nedosiahnuteľná. Matematika však robí divy. Pravidelné sporenie vďaka spojitému úročeniu dokáže podobnú sumu zabezpečiť.

Ak by sa rodič rozhodol odkladať dieťaťu od narodenia 330 eur každý mesiac, k 20. narodeninám by mu dokázal poskytnúť práve spomínaných 250-tisíc eur. No len za predpokladu, že by sa mu podarilo úspory zhodnotiť priemerne o desať percent ročne. Pri ročnom zhodnotení sedem percent by musel mesačne odkladať až 480 eur a pri zhodnotení len na úrovni piatich percent by musel mesačne sporiť až 610 eur.

Výnos je neistý

Problémom podobnej úvahy je, že najlepšie zhodnotenie prináša investovanie, kde však výnos nie je dopredu garantovaný. Investor vloží stanovenú sumu a dúfa v čo najlepšie zhodnotenie, ktoré sa nemusí podariť. Podľa predchádzajúcich výsledkov sa dá predpokladať, že akciové trhy dokážu zabezpečiť priemerné ročné zhodnotenie päť až sedem percent. Na 10-percentné zhodnotenie už treba viac investorského šťastia, prípadne sa obzerať po rizikovejších aktívach. Automaticky počítať s veľmi vysokým zhodnotením je unáhlené. Ak by investor odkladal 330 eur mesačne, no namiesto 10-percentného zhodnotenia by sa dočkal iba piatich percent, namiesto 250-tisíc by mal iba 136-tisíc.

Stále však platí, že sporenie je lacnejšia cesta k väčším zdrojom než úver. Ak by sa totiž rodič rozhodol požičať si spomínaného štvrť milióna eur, napríklad cez americkú hypotéku, pri úrokovej sadzbe rovné štyri percentá by musel splácať až takmer 1 200 eur najbližších 30 rokov. Toto jednoduché porovnanie veľmi dobre ilustruje, prečo je sporenie výhodnejšie ako splácanie úveru. A prečo je potrebné začať s investovaním čo najskôr.

Veľa možností

Pri plánovaní financovania štúdia však treba zohľadniť oveľa viac. Ak dnes stojí štúdium zhruba 250-tisíc, o dve dekády bude táto suma neporovnateľne vyššia, preto treba počítať s vyššími budúcimi výdavkami. To sa však dá vyriešiť postupným zvyšovaním mesačne odkladanej sumy napríklad o infláciu. Dobrou správou je, že dieťa nie vždy potrebuje financovať celé študijné náklady od rodičov. Môže získať plné alebo čiastočné štipendium za prospech alebo za športové výkony a počas štúdia si môže privyrábať, čím takisto zníži náklady rodičov.

Zároveň platí, že po kvalitné štúdium netreba ísť nevyhnutne na niektorú z prestížnych amerických univerzít. Slušné vzdelanie sa dá dosiahnuť napríklad na európskych univerzitách, no pri výrazne nižších nákladoch. Bolo by chybou vnímať štúdium dieťaťa binárne: buď Harvard, alebo nič. Pre dieťa môže byť veľmi dobrou východiskovou pozíciou akákoľvek suma, ktorú získa po maturite.

TREND prepočítal, koľko by nasporili rodičia dieťaťu pri dlhodobom investovaní pri rozličných sumách a zároveň pri rozdielnych scenároch vývoja kapitálových trhov. V jednotlivých príkladoch je započítané potenciálne priemerné ročné zhodnotenie o tri, päť, sedem a desať percent. Ide však o zjednodušený model, ktorý počíta s rovnomerným zhodnocovaním bez volatility.

Podrobnejší pohľad na to, koľko sa dá ušetriť, nájdete v tabuľke nižšie.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa