Ako architekt dosiahne pocit monumentálnosti v malom priestore? Napríklad tak, že navŕši regály plné kníh od dlážky po strop na protiľahlých stenách a medzi ne vloží kaskádovité stúpanie vo forme drevených schodov.
To je veľmi stručné zhrnutie práce, za ktorú architekti Martin Jančok a Aleš Šedivec dostali minulý rok Cenu slovenskej komory architektov CEZAAR v kategórii interiér.
Pri riešení bratislavského kníhkupectva Alexis im nešlo o originalitu, ale o čo najlepšie využitie priestoru. Interiér predajne kompozične koketuje s návrhom na francúzsku Národnú knižnicu z konca osemnásteho storočia. Oba priestory sa však zásadne odlišujú v rozmeroch. A tiež v tom, že zatiaľ čo megalomanská vízia architekta Étienna-Louisa Boulléeho ostala na len papieri, jej redukovaná realizácia v Bratislave dnes koluje za nadšeného aplauzu internetom.
Architekti Martin Jančok a Aleš Šedivec v interiéri kníhkupectva Alexis
Malé veľké veci
Kontrast medzi veľkými plánmi a priškrtenými možnosťami vystihuje situáciu v súčasnej architektúre. Doba veľkých zákaziek a projektov je momentálne preč a mnohí architekti pracujú skôr na menších objektoch, bytoch, rekonštrukciách a interiéroch. Do minuloročnej súťaže CEZAAR bolo prihlásených najviac prác práve v kategórii interiérových riešení. Zabodovala v nej realizácia predajne kníh, ktorá sa napriek monumentálnemu dojmu vzdáva okázalých prvkov. „Zadanie bolo vytvoriť z minima maximum,“ hovorí M. Jančok. Rozpočet investora voči architektom nebol stanovený exaktne, no držanie sa na uzde bolo súčasťou plánu. Kontrola výdavkov sa prejavila aj pri finalizácii, keď sa pôvodné preglejkové riešenie regálov nahradilo lacnejším bielym laminátom.
Plusom nového knižného priestoru je spájanie funkcií, ktoré do predajne s veľkosťou 170 štvorcových metrov okrem nutného zázemia a skladu vkladá aj kaviareň a koncertné pódium s hľadiskom. „Veľmi silným konkurentom klasickým kníhkupectvám je internetový predaj a kamenné obchody preto musia pridať niečo viac. Princíp švajčiarskeho nožíka je dnes už samozrejmosť, ak chce niekto uspieť na trhu,“ hovorí A. Šedivec.
Celý proces realizácie od prvotného návrhu po odovzdanie priestoru trval zhruba pol roka. Vzhľadom na bežný časový rozvrh vzniku architektonického diela to bola akcia z kategórie tých rýchlejších. Objemom prác išlo o zákazku, ktorá sadne malému štúdiu či kooperujúcim jednotlivcom. Aj keď neplatí rovnica, že mladé ateliéry, v akých pôsobia aj M. Jančok a A. Šedivec, produkujú len návrhy na nízkorozpočtové veci. V portfóliách oboch autorov sú rodinné domy, objekty občianskej vybavenosti, ale aj návrhy na architektonické riešenia celých urbánnych celkov.
Flexibilní jednotlivci
Krízový tlak na brzdu sa dotkol veľkých i malých štúdií, bez ohľadu na počet stoličiek. „Celková nálada je taká, že práce je menej,“ hodnotí stav vyťaženosti architektonickej brandže M. Jančok. Istý rozdiel medzi početnejšími kolektívmi a freelancermi tu však je. „Krízu pocítili najmä väčšie ateliéry, ktoré pracovali na objemnejších zákazkách. Zastavili sa totiž veľké projekty a ony ďalej musia živiť svoje kancelárie,“ dopĺňa.
Opisuje tak situáciu, v ktorej niekdajší stavebný boom podporoval aj rozrastanie architektonických ateliérov. Súčasný útlm má vplyv na to, že architektonická scéna sa atomizuje, funguje na nej veľa solitérov a malých štúdií. Jednotlivci a mini ateliéry sa často spájajú do cielených kooperácií na konkrétnych zadaniach, v ktorých navzájom dopĺňajú svoje nápady a zručnosti.
Platí to aj o autoroch kníhkupectva Alexis, ktoré je jedným z ich spoločných projektov. M. Jančok inak samostatne pôsobí pod hlavičkou Plural a A. Šedivec je člen tandemu totalstudio. Obaja autori spolupracovali aj na väčších projektoch riešení Svätoplukovho námestia v Nitre či Západočeskej galérie v Plzni.
„Keďže fungujeme ako jednotlivci, musíme ustrážiť len sami seba. Vieme sa spojiť do spoločných projektov, čím sme oveľa flexibilnejší. V súčasnosti sa hovorí o nových formách architektonických ateliérov, o aktívnom prístupe a vytváraní si vlastných zadaní. Snažíme sa ísť týmto smerom,“ vysvetľuje M. Jančok.
Villa 3x3 - projekt rodinného domu (M. Jančok, A. Šedivec, 2009)
Načo súťažiť
Ak si architekt nevytvorí vlastné zadanie alebo ho investor neosloví priamo, čo bol aj prípad kníhkupectva Alexis, ostáva ešte jedna možnosť. Súťaže.
Na Slovensku však k dispozícii nie je závratné množstvo ponúk. Stránka Slovenskej komory architektov za minulý rok uvádza päť súťaží. Väčšinou ide o výzvy na urbanistické riešenia na úrovni samospráv. Atraktivitu zadaní ilustruje výška prvej ceny za architektonický vstup do územného plánu obce Chrorvátsky Grob na úrovni šesťsto eur. Mladí architekti M. Jančok a A. Šedivec napriek tomu tvrdia, že sa na súťažiach zúčastňujú. Aj keď druhým dychom dodávajú, že väčšinou ide o zadania v zahraničí.
Účasť na súťažiach navonok pôsobí ako druh práce, pri ktorej ide o riskantný vklad množstva energie a času s neistým výhľadom. Ak vypracovaný projekt nezvíťazí alebo nezíska finančnú cenu, ostáva v zásuvke, nerealizuje sa a na výslednom účte architekta je mínus.
M. Jančok a A. Šedivec odhadujú, že do realizačnej fázy sa dostane zhruba 25 percent ich projektov. Znamená to, že až tri štvrtiny ich kreatívneho výkonu sa nedostanú na verejnosť.
Dokonca ani víťazstvo v súťaži nie zárukou, že projekt dostane hmotnú podobu. Stáva sa to najmä v prípadoch, ak realizátorom má byť mesto, kde neflexibilnosť rozhodovacích orgánov spôsobí, že architektonické riešenie postupne vyšumí do prázdna. Platí to napríklad o víťaznom projekte v medzinárodnej urbanistickej súťaži Europan v roku 2009, na ktorom participoval aj M. Jančok. Na zhmotnenie návrhu revitalizácie centra maďarského mesta Ajka sa po veľkej súťaži nenašla dostatočná vôľa.
Mladí interiéristi majú však na súťaže aj iný pohľad. Vstupujú do nich vtedy, ak ich považujú za zaujímavé svojím zadaním a oni v nich môžu realizovať svoje predstavy na určité veci.
„Súťaže majú minimálne dve polohy. Na prvom mieste je, samozrejme, ambícia získať prácu. Na druhej strane je to však aj istá forma psychohygieny. Bežný architektonický projekt väčšinou trvá veľmi dlho. Niekedy tri či päť rokov alebo aj viac. Súťaž sa robí napríklad mesiac a potom sa odovzdá a uzavrie. A je z toho dobrý pocit,“ hovorí A. Šedivec.
Dva projekty výstavných priestorov - Galéria kultúrneho centra Stanica v Žiline (M. Jančok, 2011) a Západočeská galerie v Plzni (A. Šedivec, M. Jančok a.i., 2009)
Vplyv ceny
Najväčšou referenciou pre architekta sú realizované stavby. Pri mladších tvorcoch, ktorí sa ešte nemôžu popýšiť množstvom hotových adries, sa ako kariérny posun môže javiť úspech v renomovanej súťaži. Ak teda duo z kníhkupectva Alexis získalo architektonického „Cézara“, ktorý sa odovzdával na nablýskanom galavečeri a dostal sa aj do televízneho vysielania, bolo by možné predpokladať, že bude odrazovým mostíkom k novým zákazkám. Nie je to celkom tak.
„Získanie ceny sa u nás priamo neprejavilo. Nikto nás neoslovil s požiadavkou na ďalšie kníhkupectvo či iný projekt. Pozitívum ocenenia je skôr v tom, že ak komunikujeme o potenciálnej spolupráci, tak sa týmto vieme prezentovať,“ hovorí M. Jančok.
„Vplyv cítime zatiaľ len v rámci architektonickej obce. V iných krajinách by zrejme so získaním obdobnej ceny prišli aj zákazky. V Belgicku či Holandsku po zisku ceny často nasleduje rozšírenie kancelárie,“ dopĺňa A. Šedivec.
Príbeh interiéru Alexis je zaujímavý aj tým, že do povedomia tuzemskej verejnosti sa dostal až po medializácii v zahraničí. Dôvod je fakt, že informovanie o architektúre nie je súčasťou slovenských médií so širším záberom. Téma ostáva uzavretá v rámci odborných periodík. Do spoločenskej diskusie sa namiesto kvalitnej architektúry dostanú skôr stavebné kauzy či veľké projekty, pri ktorých architektonická stránka stojí často v úzadí. Architekti pochopili, že do povedomia sa musia pokúsiť dostať sami. Ateliér A. Šedivca preto okrem kreslenia domov spoluorganizuje aj verejné podujatia, na ktorých sa práce z jednotlivých štúdií dostávajú na svetlo sveta.
Dom K - rodinný dom (M. Jančok, spolupráca na interiéri A. Šedivec, realizácia 2011)
Foto - Maňo Štrauch, vizualizácie - Plural, totalstudio
Prečítajte si ďalšie články z rubriky Kreatívne.
