Výskum, ktorého výsledky zverejnil odborný časopis Proceedings of the National Academy of Sciences, kombinoval terénnu štúdiu a experiment.
Vedci zistili, že počas ôsmich dní, keď trhy kolísali viac ako obvykle, sa v skupine obchodníkov v londýnskej finančnej štvrti City zvýšila úroveň stresového hormónu kortizol priemerne o 68 percent.
S týmto zistením prišli do nemocnice v Cambridge, kde pomocou tabliet hydrokortizonu zvýšili úroveň kortizolu dobrovoľníkov, a to tiež o 68 percent v rozmedzí ôsmich dní. Účastníci prieskumu potom hrali hru, v ktorej išlo o prijímanie rizika. Chuť riskovať sa u nich ale znížila, a to v jednom meraní až o 44 percent.
Podľa J. Coatesa majú závery význam pre finančný svet. Stres, ktorý nie je zistiteľný klinickými testami, ovplyvňuje prijímanie rizika spôsobom, ktorý konvenčné meranie nedokáže zachytiť, citoval štúdiu Financial Times.
Štúdia tiež spochybňuje predpoklad, vraj zakorenený v ekonomike, že miera uprednostňovania rizika sa nemení. "Tento predpoklad... je základom skoro každého ekonomického modelu a ako sa ukazuje, každého ukazovateľa nálady na trhoch," povedal J. Coates.
Jednotlivci a spoločnosti totiž majú sklon počas kríz "zamrznúť", práve keď trhy ponúkajú najlákavejšie príležitosti. Zvýšená úroveň stresových hormónov tak vraj prispieva k rozšírenej nechuti riskovať. "Odozva na stres môže tiež zhoršiť trhovú nestabilitu a predĺžiť krízy," myslí si vedec.
Podľa záverov zvláštnej komisie amerického Kongresu, zverejnených v januári 2011, to bolo okrem iného aj bezhlavé riskovanie na Wall Street, ktoré prispelo k finančnej kríze z roku 2008 v Spojených štátoch. Ako jeden z faktorov prispievajúcich k finančnej kríze vnímajú nadmerné riskovanie bánk aj niektoré štáty a regulátori v Európe. Ekonomiky viacerých európskych krajín sa z dopadov úverovej krízy ešte len začínajú spamätávať.
