Pod vankúš či do ponožky si peniaze už neodkladáme

Platí však určite to, že čoraz viac Slovákov už odkladá svoje peniaze do bánk, sporiaci účet využíva viac ako polovica populácie. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý robila pre Slovenskú sporiteľňu spoločnosť IMAS International. Sporiteľňa ho zverejnila pri príležitosti Svetového dňa sporenia. Ten pripadá  na 31. október. Vyhlásili ho na kongrese v Miláne v roku 1924 a v roku 1989 ho schválilo OSN.

Viac do bánk ako do ponožky

Slováci v súčasnosti viac dôverujú bankám ako v minulých rokoch. Odkladanie peňazí doma "pod vankúš" alebo do trezora je na ústupe. Takto si sporí 24 % opýtaných. Pritom v roku 2014 si peniaze doma odkladala až tretina Slovákov.

Na ústupe je vklad peňazí do životného poistenia najmä preto, že životné poisťovne znižujú každý rok úročenie vkladov. V roku 2015 vzrástol záujem o sporiace účty. Podľa prieskumu si sporí až 56 percent Slovákov, čo je viac ako v posledných štyroch rokoch.

Ak majú ľudia investovať svoje voľné peniaze, dávajú ich radšej do nehnuteľností a do fondov. Až 83 percent opýtaných si myslí, že má svoje mesačné výdavky pod kontrolou, na druhej strane tretina z nich odpovedala, že často minie viac peňazí mesačne ako plánovala.

"Tempo rastu slovenskej ekonomiky oproti vlaňajšku zrýchlilo a oživenie trhu práce pokračuje. Miera nezamestnanosti klesá, k čomu prispieva  dynamická tvorba nových pracovných miest, a zároveň reálne mzdy rastú tempom 2,5 percenta, čo pomáha zvyšovať disponibilné príjmy domácností. Tie môžu byť použité na spotrebu, ale aj na sporenie," povedala Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne.  

Sme sporivý národ

Na Slovensku sme si v tomto roku ušetrili o niečo menej v porovnaní s minulým rokom. Slovák si v roku 2015 odložil o 2 eurá menej, a teda priemerne 94 eur mesačne. Stále je to však viac ako vo väčšine okolitých krajín, lepší sú len Rakúšania. Tí si odkladajú mesačne priemerne 201 eur. Na treťom mieste v tomto regióne sú Česi, ktorí si odkladajú 75 eur.

Spokojnosť Slovákov s nasporenou sumou oproti minulému roku stúpla, spokojnejší sú muži ako ženy. To spôsobuje fakt, že muži sú schopní odložiť každý mesiac približne o 23 eur viac. O niečo viac si dokážu dať bokom mladí ľudia od 15 do 29 rokov (100 eur), menej ľudia nad 50 rokov (92 eur). Približne 7 percent Slovákov si nedokáže mesačne odložiť ani euro. Klient Slovenskej sporiteľne si odloží mesačne viac ako je priemer, a to až 97 eur.

Sporenie ako rezerva

Najväčšou motiváciou nielen pre Slovákov (94 percent), ale pre ľudí zo všetkých sledovaných krajín, je finančné zabezpečenie v prípade núdze. Okrem toho Slováci sporia aj na menšie či väčšie nákupy a na rekonštrukciu bývania. Dve tretiny ľudí odkladá peniaze bokom, aby si mohli dovoliť kúpiť niečo v budúcnosti. Na dovolenku sporí takmer tretina opýtaných.

Čo by robili Slováci ak by mali k dispozícii 750 eur navyše? Podľa prieskumu by si tieto peniaze až 67 percent odložilo na sporiaci účet, knižku alebo kartu. Ak by mal priemerný Slovák k dispozícii mesačne o 10 percent viac peňazí ako v súčasnosti, odložil by ich bokom. Iba štvrtina Slovákov by ich radšej minula.

Najviac ľudí, ktorí by si chceli nadbytočné peniaze odložiť je vo veku od 15 do 29 rokov. Až polovica populácie sa vyjadrila, že ak by mala mesačne k dispozícii o 10 percent menej peňazí ako momentálne, míňala by menej a odložila bokom rovnakú sumu ako teraz.

Mladí sú odvážnejší

Vo všeobecnosti sú Slováci konzervatívni sporitelia, ktorí sa obávajú dať peniaze do rizikových produktov. Čoraz viac z nich však investuje svoje peniaze s tým, že z toho očakáva vyšší výnos. Najodvážnejší sú mladí ľudia do 29 rokov (22 percent), naopak najkonzervatívnejší sú ľudia nad 50 rokov (92 percent). Všeobecne je vzťah Slovákov k investíciám do cenných papierov, dlhopisov a fondov zväčša neutrálny, pozitívne ich vníma takmer štvrtina opýtaných.

Ľudia si sporia pravidelne ale aj nárazovo

Podľa štatistík ČSOB takmer polovica (45 percent) ľudí sporí pravidelne prostredníctvom trvalých príkazov. Ostatní si odkladajú bokom sumu, ktorú sa im mesačne podarí z výplaty ušetriť. Peniaze si najčastejšie dávajú na sporiace účty. Sporiaci účet je najčastejším produktom, prostredníctvom ktorého si podľa štatistík ČSOB ľudia sporia. Rozdiel medzi mužmi a ženami veľký nie je (48 % ku 52 %).

Priemerný vek človeka, ktorý si odkladá peniaze bokom, je 46 rokov. Najviac si sporia Bratislavčania a Trenčania a 240 eur je priemerná suma, ktorú si človek jednorazovo vloží na sporiaci účet. Tí, ktorí si sporia pravidelne prostredníctvom nastaveného trvalého príkazu, si na sporiaci účet posielajú každý mesiac v priemere viac ako 60 eur. Najviac si sporia ľudia žijúci v bratislavskom a trenčianskom regióne.