Vanilka šokuje. Mastnejšie ceny pýtajú aj výrobcovia umelej náhrady

Na začiatku mája ceny ropy na svetových burzách klesli, keď trhy zareagovali na informácie amerického ministerstva energetiky, že zásoby ropy zaznamenali rast na najvyššiu úroveň od konca minulého roka. Navyše sa zvýšili aj zásoby benzínu ako aj produkcia ropy v USA na nový rekord.

Zásoby ropy v USA vzrástli v týždni do 27. apríla o 6,2 milióna barelov (1 barel = 159 litrov) na zhruba 436 miliónov barelov. Analytici očakávali zvýšenie zásob len o 739-tisíc barelov.

Navyše ministerstvo energetiky oznámilo, že produkcia ropy dosiahla v minulom týždni nový rekord 10,62 milióna barelov denne a za február dosiahla produkcia ropy v USA 10,26 milióna barelov denne, čo znamená mesačný rekord a druhé miesto v produkcii ropy vo svete za Ruskom.

V reakcii na najnovšie údaje cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v júli klesla na 72,64 dolára (60,50 eura) za barel. Cena americkej ľahkej ropy WTI s júnovým kontraktom dosiahla 67,11 dolára za barel. Už v nasledujúcom dni (streda) sa cenový trend otočil a ropa zdražela, v čom pokračovala aj v ďalších dňoch. V závere týždňa sa barel ľahkej americkej ropy Brent obchodoval za 69,72 dolára.

Pokoj pred búrkou

Na začiatku tohto týždňa ceny ropy v raste opäť pokračovali. Cena ľahkej americkej ropy WTI sa dostala nad 70 dolárov (58,48 eura) za barel prvýkrát od novembra 2014. Na nové, viac než 3-ročné maximum sa dostala aj cena severomorskej ropy Brent. Dôvodom zdražovania sú obavy z prerušenia dodávok z Iránu a Venezuely.

Barel americkej ropy WTI s júnovým kontraktom sa v pondelok ráno predával po 70,32 dolára za barel. To bolo o 60 centov (0,89 percenta) viac než na konci uplynulého týždňa na newyorskej komoditnej burze. Júlový kontrakt na ropu Brent zdražel o 72 centov (0,96 percenta) na 75,59 dolára za barel.

Na trhu prevládajú obavy, že USA odstúpia od jadrovej dohody s Iránom a opäť uvalia sankcie na Teherán, čo už dlhšie podporuje ceny ropy. Ďalším faktorom je prehlbujúca sa ekonomická kríza vo Venezuele, ktorá ohrozuje už aj tak klesajúce dodávky ropy z krajiny.

Súčasné dianie na ropnom trhu pritom možno charakterizovať ako pokoj pred búrkou. Hlavnú pozornosť priťahuje vývoj okolo iránskej jadrovej dohody, o ktorej bude americký prezident rozhodovať už v najbližších dňoch.

V tejto súvislosti sú zaujímavé údaje o ropnej produkcii Iránu. Ten za minulý mesiac exportoval najviac ropy (2,62 milióna barelov denne) od uvoľnenia sankcií v roku 2015. Zo strany Iránu ide do určitej miery o snahu dostať čo najviac vlastnej produkcie na zahraničné trhy bez akýchkoľvek obmedzení, ktoré môžu už čoskoro prísť zo strany USA či ich spojencov.

Záujem o zlato stúpa

Dopyt po zlate celosvetovo rastie od roku 2001 v priemere o 18 percent ročne. Za zvyšujúcim sa záujmom o tento kov je rastúca životná úroveň v Číne a Indii, ale aj vysoký dopyt investorov z USA a Európy. Vyplýva to zo správy Svetovej rady pre zlato.

Investori sa podľa tejto správy po kríze z rokov 2008 až 2009 zamerali na žltý kov ako na bezpečnú alternatívu voči akciám a dlhopisom. Cena zlata vyjadrená v amerických dolároch sa v súčasnosti dotkla 5-týždenných miním. Na začiatku uplynulého týždňa to bolo okolo 1 316 dolárov za troyskú uncu.

Dôvodom aktuálneho poklesu ceny je silnejúci americký dolár a citeľný rast výnosov kľúčových amerických dlhopisov. Cenu zlata však ovplyvňuje zahraničná politika. V dôsledku aktuálneho vývoja na kórejskom polostrove klesol dopyt po zlate na papierových trhoch, kde sa obchoduje zlato v podobe certifikátov, pričom záujem o fyzické zlato vzrástol.

Podľa analytikov politika prezidenta Donalda Trumpa bude viesť k rozkolísanosti trhov, k silnému zadlžovaniu USA a oslabeniu dolára. Slabý dolár spôsobí nárast ceny zlata. To v tomto roku pravdepodobne dosiahne 1 500 dolárov za uncu.

Veľký potenciál má aj striebro, ktorého cena by mohla stúpnuť až o 50 percent. Pomer ceny zlata a striebra stúpol na 1:82, pričom dlhodobý priemer je 1:50. Producenti drahých kovov pritom informujú, že ťažba zlata bude postupne klesať. V posledných rokoch im chýbali peniaze na investície do rozvoje technológií a prieskum nových nálezísk. Očakávajú preto postupný útlm ťažby.

Diamantový prsteň, Sotheby Zdroj: Sotheby

Letia aj diamanty

Nielen záujem o zlata ma stúpajúcu tendenciu. Investori vo veľkom kupujú aj diamanty. Ruská spoločnosť Alrosa a jej konkurent De Beers vlani predali až 76,3 milióna karátov (15,3 tony) diamantov. Vyťažili pritom len 73,1 milióna karátov (14,6 tony). Vďaka silnému dopytu museli siahnuť do svojich zásob.

Produkcia oboch ťažiarov zaisťuje polovicu všetkých novo vyťažených diamantov dodávaných na svetové trhy. V Antverpách v roku 2017 zobchodovali o 15,8 percenta viac diamantov ako v roku 2016.

Podľa Paula Zimniského, známeho nezávislého odborníka na diamantový priemysel, objem celosvetovo vyťažených diamantov (merané ich hodnotou v minulom roku) medziročne klesne o jedno až dve percentá, ale globálny dopyt po vyleštených diamantoch vzrastie o tri až štyri percentá.

Aj podľa Alojza Ryšavého, klenotníka a majiteľa ALO diamonds, ktorý predáva diamanty aj na Slovensku, bude cena diamantov s vysokou pravdepodobnosťou len rásť.

Pridrahá vanilka

Na trhu s agrokomoditami vyráža dych vývoj cien vanilky. Kým v roku 2013 stál kilogram tejto pochutiny 50 dolárov, v súčasnosti za to isté množstvo platia obchodníci okolo 530 dolárov, no nedávno to bolo až 600. Ako napísal ekonomický denník Financial Times, vanilka je v súčasnosti druhé najdrahšie korenie po šafrane.

Hlavnou príčinou zdražovania vanilky sú vlaňajšie aj tohtoročné cyklóny na Madagaskare, ktorý produkuje 75 až 80 percent vanilky. Vysoké ceny aromatického korenia, ktoré sa používa v cukrárstve či kozmetike, láka zlodejov, ktorí plienia plantáže s vanilkou a ničia úrodu. To potom roztáča špirálu cenového rastu rovnako ako predčasný zber ešte zelených vanilkových toboliek.

Väčšina zmrzlinárov pri výrobe zmrzliny používa preto syntetický vanilín. Vysoký dopyt po „nepravej“ vanilke prispieva aj k rastu jej ceny. Vysoký dopyt po syntetickom vanilíne si pochvaľuje napríklad nórska firma Borregaard, ktorá patrí medzi jeho najväčších svetových producentov. Vyrába ho zložitými chemickými procesmi z dreva. Chuťou sa síce pravej vanilke nevyrovná, je ale mnohonásobne lacnejší.