Pred ôsmimi rokmi sa rozbehla úverová schéma, ktorá umožnila Maďarom vziať si hypotéku v zahraničnej mene. V prípade maďarských bánk boli „trendy“ hypoúvery viazané na švajčiarske franky. Klienti boli úprimne radi, pretože si obstarali nehnuteľnosť s úrokom, ktorý bol rádovo o tretinu nižší ako sadzba, ktorú by štandardne platili pri hypotéke, ktorá bola viazaná na domácu menu forint.
Tento boom dosiahol obrie rozmery. Zo štatistík maďarskej centrálnej banky vyplýva, že až 70 percent hypoték v krajine bolo poskytnutých v cudzej mene a ich objem tvoril asi pätinu HDP celej krajiny. Po čase sa však hypotéky klientom neúmerne predražovali.
Niektoré rodiny museli nehnuteľnosti predať, iné napriek výzvam splátky predstali posielať. Hospodárska neistota v USA a eurozóne spôsobili, že investori hľadali bezpečný prístav v zlate a z časti aj vo švajčiarskom franku, ktorý posilňoval (niekoľkokrát musela zasahovať aj švajčiarska centrálna banka).
Vymeňte úvery pri štátnom kurze
Maďarská vláda na čele s Viktorom Orbánom zavelila do boja proti bankám. Zákonom banky prinútila, aby umožnili klientom predčasne splatiť nevýhodné hypotéky. V tom by nebolo nič kontroverzné, ak by bankám aj nanútila kurz výmeny. V prípade hypoték vo švajčiarskych frankoch predstavoval kurz 180 HUF/CHF a v prípade hypoték v eurách bol štátom kurz stanovený na 250 HUF/EUR.
Straty z menového rozdielu museli pokryť banky a preniesla sa na nich aj morálna vina za zdieranie ľudí. Len na porovnanie, kurz HUF/CHF bol vládou nastavený asi o tretinu nižšie a menový pár HUF/EUR bol nastavený o pätinu slabšie ako v čase, kde sa kurz nachádzal od júla 2011.
Ľudia proti zdražovaniu hypoték protestovali a rovnako ako na Slovensku v prípade poplatku za vedenie úverového účtu aj oni sa začali súdiť s bankami.
Súd vyhral podľa denníka The Financial Times aj podnikateľ Árpád Kasler, ktorý si požičal v prepočte 55-tisíc eur. Splátky odmietal platiť v roku 2010, keď sa jeho úrok navýšil na trojnásobok, aký pôvodne dostal v banke. Ľudí, ako je A. Kasler, sú tisíce a národná banka odhadla, že ich pol milióna úverov v zahraničnej mene má hodnotu 2,6 miliardy eur (celkovo podľa agentúry Reuters ide o 11,5 miliardy eur).
Maďarský ekonóm Kálmán Dezséri pre TREND.sk tvrdí, že V. Orbán dal podnet na prešetrenie predčasného splatenia hypoték z pragmatických dôvodov. „Budúci rok sú u nás voľby. V. Orbán môže robiť populárne kroky, akými by uchránil ľudí pred bankami, ale na druhej strane nemôže dovoliť, aby ohrozil bankový systém. Súd bol výsledok kompromisu, keď dal bankám čas, aby našli schodnejšie riešenie problému,“ povedal. K. Dezséri.
Verdikt súdu: Klienti musia znášať riziko
Maďarský Najvyšší súd tento týždeň konečne vyriekol verdikt. Banky nie sú zodpovedné za straty, ktoré utrpeli ich klienti v dôsledku poklesu maďarskej meny a posilnenia franku. Súd rozhodol, že samotné riziká spojené s pohybom menových kurzov nie sú dôvodom pre zrušenie platnosti zmlúv.
Rovnakí problém majú tisíce Poliakov alebo Chorvátov. V stredomorskej krajine v lete súd rozhodol opačne a nariadil bankám, aby umožnili úvery konvertovať na domácu menu (kuna) v kurze, aký bol v čase poskytnutia úveru.
Týkalo sa to 75-tisíc klientov, ktorí boli zastúpení v kolektívnej žalobe. Chorvátsky súd navyše povedal, že variabilné (pohyblivé) sadzby musí banka zmeniť a klientom poskytnúť fixované sadzby aké by inak dostal v čase poskytnutia hypotéky, napísal denník The Wall Street Journal.
Lepšie úroky a splatnosti
Menej akútny problém s takzvanými forex hypotékami má aj 700-tisíc Poliakov. Len 2,9 percenta z týchto hypoték nie sú splácané načas, čo je porovnateľné s hypotékami v domácej mene zlotý.
Forexové hypotéky boli veľmi populárne pred nástupom finančnej krízy. Keď bol o ne veľký dopyt, oklieštené vnímanie rizika neobmedzovalo banky tieto produkty predávať. Po kríze sa poskytovanie hypoték spomalilo, banky si začali uvedomovať obozretnosť svojho biznisu a rastúce riziká menových kurzov.
Najväčší podiel úverov v cudzích menách poskytli banky Lotyšom, Srbom, Chorvátom, Bulharom či Maďarom. Ako je vidieť na obrázku, podiel k všetkým úverom tvoril 60 až 88 percent.
Podiel úverov v cudzej mene k celkovým úverom v Európe Zdroj: http://www.voxeu.org/article/foreign-currency-loans-and-systemic-risk-europe
Kým forex úvery klientom poskytovali výhody nízkych úrokových sadzieb a dlhšieho obdobia splatnosti v porovnaní s domácou menou, klienti si (systémové) riziká finančného systému neuvedomovali. Banky však boli povinné ich upozorniť napríklad na situácie, keby napríklad ekonomika výrazne spomalila a kurz domácej meny by sa oslabil.
Hypotéky by horšia ekonomická kondícia značne predražila a klient by musel toto riziko niesť na vlastné tričko. Veľký objem nezaistených rizikových úverov znamenalo mínové pole aj pre banky. Na túto skutočnosť upozorňoval banky v novembri 2011 aj Európsky výber pre systémové riziká.
Odpoveď na otázku, prečo niektoré krajiny poskytovali úvery v cudzích menách ako na bežiacom páse a niektoré nie, ponúkla nadčasová analýza Medzinárodného menového fondu z roku 2008. Ako spoluautor na tejto práci figuruje aj Slovák Marcel Tirpák z Európskej centrálnej banky.
Jedným z dôvodov je úrokový diferenciál, teda rozdiel medzi úročením pôžičky v domácej a cudzej mene. Súvisí to s rozhodnutiami jednotlivých centrálnych bánk, ktoré určujú základné úrokové sadzby.
V prípade Maďarska kľúčová sadzba bola ešte v polovici roku 2011 na úrovni 6,5 percenta, v Poľsku na úrovni šiestich percent a v Lotyšsku dokonca na úrovni 7,5 percenta. Krajiny eurozóny, ktoré reguluje ECB, mali v tom čase úročenie len 0,75 percent, teda obrovskú úrokovú priepasť.
Odvtedy prešli dva roky a rozdiely v úročení sa medzi eurozónou a krajinami mimo nej výrazne stenčili. Výrazné rozdiely neboli len v kľúčovej sadzbe, ale aj v medzibankových sadzbách, za ktoré sú si banky ochotné požičiavať si.
Napríklad Euribor bol v lete 2011 na úrovni 2,17 percenta, ale poľský Wibor bol na hladine 4,16 percenta a maďarský Bubor dokonca vo výške 6,14 percenta. Jedine lotyšský Rigibor bol vtedy na porovnateľnej úrovni 2,14 percenta.
Naše banky: nemajú zmysel
Banky na Slovensku úvery v zahraničnej mene neposkytujú. Tvrdia, že by to klientom žiadne výhody neprinieslo. „Dopyt aj ponuka úverov v cudzej mene pre obyvateľstvo vzniká predovšetkým, ak existuje výraznejší rozdiel v úrokových sadzbách v domácej a cudzej mene,“ vysvetľuje pre TREND.sk analytik Tatra banky Róbert Prega.
Dôvodom, prečo objem hypoték v cudzej mene na Slovensku výrazne zaostával za krajinami ako Maďarsko alebo Poľsko, je podľa neho väčšia konzervatívnosť domáceho obyvateľstva a bánk, súčasne však aj menší rozdiel v úrokových sadzbách v domácej mene (vtedy ešte slovenská koruna) a euro.
Tento fakt bol aj dôsledkom snahy Slovenska o vstup do eurozóny. Plánovaný vstup do menovej únie však na druhej strane zvyšoval pravdepodobnosť, že nedôjde k výraznejšiemu oslabeniu domácej meny. Trend posilňovania kurzu slovenskej koruny a stanovenie silného konverzného kurzu vo finále priali tým, ktorí si vybrali hypotéku v eurách.
„Vo všeobecnosti však stále platí, že prijatie úveru v cudzej mene bez toho, aby klient nemal pravidelný príjem v tejto mene, je riziková špekulácia na vývoj kurzu meny,“ dodal. Úver v cudzej mene môže pre klientov predstavovať neprimerané rizikom spojené s budúcim vývojom devízového kurzu, čo banky nechcú prenášať na klientov.
„Neposkytujeme a ani sme neposkytovali hypotekárne úvery v inej mene ako je domáca mena. Navyše, klientovi by to neprinieslo žiadne výhody pretože úrokový diferenciál bol príliš malý,“ povedal pre TREND.sk hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer.
Ďalšou príčinou, ktorú v analýze spomenul aj M. Tipák, je, že naše banky majú dostatok zdrojov v eurách a zároveň nízky podiel úverov k vkladom (takzvané LTD). „Podľa štúdie bol najdôležitejším faktorom, ktorý podporoval rast úverov v cudzích menách, práve vysoký podiel LTD, teda viac úverov ako vkladov,“ dopĺňa pre TREND.sk analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia. K poskytovaniu devízových úverov mali podľa analýzy väčšiu tendenciu menšie krajiny, ktoré sú viazané na kurz inej silnejšej meny (napríklad euro).
V čase slovenskej koruny ...
Analytici bánk tvrdia, že odkedy sme prijali euro, úvery v cudzích menách banky neposkytujú, pretože nemajú ekonomické opodstatnenie. Pôžičky v cudzích menách zažili klienti po roku 2003, keď ešte v obehu fungovala slovenská koruna.
Populárne boli takzvané europôžičky, ktoré ešte v roku 2004 ponúkali úrokové zvýhodnenie asi o jeden percentuálny bod. Ponúkali ich VÚB banka a OTP banka.
Podmienky sa vyrovnali v priebehu roku 2005, keď Slovensko už bolo krátko pred vstupom do eurozóny. Koncom roka akceptovalo podmienky Európskeho systému výmenných kurzov ERM-2 a muselo korunu držať voči euro v pásme +/- 15 percent. Klienti tak mali v banke aspoň istotu, že volatilita menového kurzu nebude „lietať“ a stanovený pohyb kurzu bol skutočne (aj po zásahoch centrálnej banky) v koridore.
Vývoj kurzu koruny k iným cudzím menám (okrem eura) bol oveľa nestabilnejší a ťažšie predpovedateľný. Tým rástlo aj riziko, že na devízovom úvere klient prerobí. V prípade európskej meny analytici zhodne predpovedali, že slovenská mena bude voči euru posilňovať, z čoho bude klient po preklopení úveru na eurá ťažiť nižšími splátkami. Kým v začiatkom roka 2005 bol kurz okolo 38 korún za euro, po prijatí eura sa kurz stanovil na úrovni 30,126.
