Únik Slovákov do „rajov“ narastá. Daniarom blikajú kontrolky, ale páky majú slabé

Slovensko chce získať z daňových rajov uniknuté milióny. Pochytať daňových podvodníkov, ktorí si ulievajú peniaze v cudzine. A tiež chce dosiahnuť, aby sa fyzické osoby nevyhýbali plateniu daní v tuzemsku. Vláda pod vedením Eduarda Hegera začala od tohto roka robiť nové poriadky v tejto oblasti. Jedna vec je však optimistický zámer, iná skutočná realizácia, ktorá sa ukáže až časom. 

Bude legislatíva bezzubá?

Novelou zákona o dani z príjmov z dielne rezortu financií sa januára 2021 zaviedli pravidlá pre zdaňovanie príjmov kontrolovaných zahraničných firiem (CFC spoločností) aj u fyzických osôb. Problémom je, že identita vlastníkov býva často skrytá, rovnako tak aj ich finančné transakcie. Dopátrať sa k tomu, kto akým spôsobom „točí peniaze“ cez daňové raje, býva náročné aj pre finančnú správu či justičné orgány.

Štát mal zámer pátrať po fyzických osobách vo firmách, ktoré podnikajú cez daňové raje za hranou slovenskej legislatívy a odhaliť daňové úniky. „Rovnako je dôležitá flexibilnejšia a rýchlejšia kontrola, takpovediac chytanie podvodníkov v reálnom čase, a aj metodika,“ uviedol takto pred rokom pre TREND Pavol Kirinovič z tlačového odboru rezortu financií.

Predtým sa opatrenia na odhalenie krátenia daní týkali v zákone o dani z príjmov len právnických osôb. Istý posun k lepšiemu je teda neodškriepiteľný. Ťažkým, možno až nerozlúsknuteľným orieškom bude odhalenie skutočných majiteľov firiem. 

Uvedený legislatívny nástroj oceňuje Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing. „Považujeme to za krok správnym smerom. Je v záujme daňovej spravodlivosti, aby slovenskí daňoví rezidenti nemali fakticky rozdielne daňové zaťaženie len preto, že jedni optimalizujú zisky cez zahraničné schránky a iní nie,“ vysvetľuje pre TREND.  

Lepšie na papieri ako v realite

Otázkou zostáva, či uvedený nástroj po pol roku nevyzerá lepšie len na papieri ako v realite. Rezort financií zaviedol pravidlá, podľa ktorých sa na Slovensku zdania podiely na zisku (dividendy) z CFC firiem už v momente potenciálneho nároku fyzickej osoby na ne, a nie až pri ich vyplatení. Nastavené pravidlá firmy vraj budú nútiť dividendy skutočne aj vyplatiť, aby si daňovník – fyzická osoba mohol následne započítať daň už vybranú z týchto priradených podielov na zisku.  

Na takto priradený a doposiaľ nevyplatený príjem sa uplatňujú sadzby dane rovnaké, ako pri skutočne vyplatených podieloch na zisku (dividendy), teda 7 percent, resp. 35 percent. Vyššia sadzba dane sa používa pri kontrolovaných zahraničných spoločnostiach z nespolupracujúcich štátov.

Aká je situácia dnes? Podľa slov Jaroslavy Lukačovičovej, poradkyne pre mzdy, dane a odvody mimoparlamentnej strany Spolu, už počas schvaľovania tejto zmeny bolo jasné, že ide viac-menej o formálny krok. 

„Predpokladám, že už podané daňové priznania za rok 2020 by tento fakt potvrdili. Na to, aby sme vedeli využiť naplno tento inštitút, potrebujeme súčinnosť ostatných štátov. Hlavne tých, ktoré sú považované za daňové raje,“ objasňuje J. Lukačovičová pre TREND. 

Podľa momentálne nastavenej legislatívy a smerníc proti praniu špinavých peňazí je zverejnenie informácií o majiteľoch spoločností v daňových rajoch dobrovoľné. Je len na nich, či k tomu pristúpia alebo nie.

Dokáže však štát reálne zdaniť takéto príjmy? Teoreticky dokáže zdaniť čokoľvek. „Otázka je, ako dokáže nakladať s informáciami, ktoré má k dispozícii a či to reálne prispeje k vyšším daňovým príjmom,“ hovorí pre TREND Richard Marko, špecialista na digitálne riešenia a člen predstavenstva Digital Systems.

To, čo sme si pred rokmi nevedeli predstaviť, napríklad ohľadom povinnosti bánk oznamovať štátom daňový domicil klientov, je v súčasnosti bežná vec. „Ochrana bankového tajomstva sa zmenšila, avšak, či štáty reálne vybrali viac daní, nevedno. Myslím si, že budúcnosť patrí digitálnym daniam, a to bez ohľadu, kde má daňovník svoje sídlo,“ dodáva R. Marko.

Pravidlá by mali byť prísnejšie

Nie je však „raj“ ako raj. Najväčším problémom v praxi je, že mnohé nespolupracujú s inými „vyspelými“ štátmi. Často na tom majú postavený svoj „biznis model“ lákania zahraničných peňazí alebo bohatých osôb, poznamenáva A. Leontiev pre TREND. Musí sa vytvoriť medzinárodný tlak, aby začali spolupracovať a implementovať medzinárodné štandardy. „Samozrejme, čím je daňový raj silnejší, napríklad ako niektoré štáty v USA, tým dlhšie tomuto tlaku odolávajú,“ spresňuje.  

Treba tiež rozlišovať krajiny s priaznivým daňovým prostredím, tzv. daňové raje a krajiny s legislatívou umožňujúcou skryť vlastnícku štruktúru, respektíve majiteľa spoločnosti. Krajina s menšou daňovou sadzbou, ale s legislatívou, ktorá neumožňuje ukryť reálneho vlastníka, sa nepovažuje za hrozbu.

„Naopak, tie nespolupracujúce krajiny, ktoré svojim legislatívnym prostredím umožňujú ukryť reálnych vlastníkov, predstavujú ozajstné nebezpečenstvo prania špinavých peňazí,“ dodáva R. Marko.

Vláda by napríklad mohla byť dôslednejšia a prísnejšia aj pri stanovovaní určitých podmienok, ktoré je ochotná pri takýchto firmách v rajoch akceptovať. Register partnerov verejného sektora však aj v súčasnosti vyžaduje registráciu zahraničných firiem, aby ich prinútil odkryť skutočnú vlastnícku štruktúru.

Záujem o biznis v raji rastie

Faktom zostáva, že záujem slovenských podnikateľov o daňové raje neklesá, ale práve naopak. Rástol aj vlani. Aktuálne v nich sídli 5 276 spoločností, čo je o 280 viac ako v roku 2019, vyplýva z dát poradenskej spoločnosti Bisnode A Dun & Bradstreet Company.

Majitelia z destinácií považovaných za daňový raj tam majú v základnom kapitáli svojho biznisu investovaných bezmála 10,5 miliardy eur. Najviac slovenských firiem tam podniká v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu, a to 965, v oblasti profesijných a vedeckých činností je to 950 firiem a v oblasti nehnuteľností 636 spoločností.

„Sledujeme, že počet firiem sa zvyšuje z roka na rok, pričom medziročné tempá prírastkov sa zrýchľujú. Kým pred viac ako piatimi rokmi sme zaznamenávali desiatky prírastkov z roka na rok, v poslednom období ide o stovky,“ zhodnotila trend analytička Bisnode A Bradstreet Company Petra Štěpánová.

Uvedená informácia ohľadom rastúceho záujmu o daňové raje neprekvapila A. Leontieva. Globalizácia vraj uľahčuje zakladanie a spravovanie firiem po svete a tiež presunu peňazí do a zo zahraničia. „Pokiaľ sa bude zvyšovať transparentnosť vlastníctva a finančných tokov, nejde o katastrofický scenár,“ objasňuje pre TREND.

Prepieranie financií v novom šate

Klasická schéma na „prepratie“ hotovostných peňazí cez schránkové firmy na Slovensku bežne fungovala dlhé roky. Čiastočne ju potom obmedzili hotovostné limity, ako aj neochota okolitých štátov zakladať účty, na ktoré chodili peniaze z takýchto krajín, ktoré sa následne vyberali v hotovosti.

Ak sa pozriete do Obchodného registra či registra účtovných závierok, nájdete tam veľa takýchto pozostatkov, dodáva účtovná poradkyňa. Nie je však podľa nej čas a chuť vyšetrovať v kombinácii s tým, že spolupráca zo strany schránkových partnerov a ich krajín je nulová. 

Predstava prania špinavých peňazí ich prevodom do daňových rajov a naspäť je teda v dnešnej dobe už zastaralá. Veľká časť z nich sa podľa R. Marka perie cez bankový a finančný systém priamo v Európe. „Napríklad, keď sem prúdia milióny, či miliardy z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, respektíve východného bloku, ktorých pôvod je veľmi ťažko zdokladovať či preukázať,“ spresnil.

Ďalšie formy legalizácie sú dnes prítomné predovšetkým obstarávaním predražených nehnuteľností, ďalej rôznymi prevodmi obchodných podielov, respektíve celých spoločností, a to aj v rámci EÚ, machináciami s fondmi, zakladaním rôznych neziskoviek, nadácií a rôznych združení.

Pranie špinavých peňazí sa jednoducho nedá realizovať bez toho, aby peniaze nakoniec najčastejšie cez nejakú banku vstúpili do takzvaného legálneho sveta. „Určite treba stavať na osvedčenom princípe: „Vždy sledujte tok peňazí“. Keďže peniaze nepoznajú hranice, ale práva vyšetrovateľov áno, je medzinárodná spolupráca kľúčová,“ dodáva A Leontiev.

Vytrvalý boj s veternými mlynmi

Odhaliť skutočných vlastníkov firiem v daňových rajoch býva však skutočne náročné. Prezradil to nedávno pre TREND Jiří Žežulka, prezident Finančnej správy SR.  „Nástroje, ktoré máme k dispozícii, môžu fungovať, ale ďaleko viac než legislatívna úprava na národnej úrovni nám pomáhajú smernice EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí, tzv. AML legislatíva. To, že niekto vyvedie peniaze do daňového raja je jedna vec, ale raz ich musí dostať späť,“ objasnil pre TREND.

Už dnes je napríklad veľký problém otvoriť si bankový účet niekde v Hongkongu či na Cypre. Práve smernica EÚ zviaže bankový sektor tak, že nebude možné peniaze z daňových rajov dostať späť bez toho, aby sa o tom daniari nedozvedeli. Účtovná poradkyňa sa obáva, že aj keby sa spojili daňové úrady a orgány činné v trestnom konaní, mnohé staršie skutky by už boli z pohľadu daňovej legislatívy premlčané.

V poslednej dobe sa urobilo pár krokov v obmedzení takéhoto konania. Napríklad v podobe čiernej listiny, na ktorú môžu byť zaradení nepoctiví štatutári, auditu pri predaji firmy, alebo najnovšie navrhovaného vylúčenia z podnikania na tri roky, ak si voči daniarom neplnia zákonné povinnosti. „Stále ma prekvapuje, ako je možné napríklad počas otvorenej daňovej kontroly zmeniť spoločníkov a konateľov v danej firme. Je to ako boj s veternými mlynmi, podvodníci budú stále o krok pred vami,“ uzatvára J. Lukačovičová.