Odborníci pritom vychádzali z predpokladu, že bohatstvo tejto úzkej skupiny sa bude zvyšovať o šesť percent ročne. To znamená, že hodnota ich aktív v sledovanom období stúpne na 305 biliónov dolárov (247,89 bilióna eur) zo súčasných 140 biliónov dolárov.
Spoločnosť Oxfam zase uverejnila začiatkom tohto roka správu, podľa ktorej len osem miliardárov na celom svete má toľko bohatstva, ako 3,6 miliardy ľudí, čo je najchudobnejšia polovica sveta.
Podľa separátnej správy World Inequality Lab, výskumného projektu Paris School of Economics a francúzskeho ekonóma Thomasa Pikettyho, ktorí hodnotili situáciu vo viac ako 70 krajinách, v USA je väčšia priepasť medzi bohatými a chudobnými ako v mnohých európskych štátoch. Autori v správe skonštatovali, že došlo k „stlačeniu“ globálnej strednej triedy.
Vo svete existujú veľké rozdiely nielen v bohatstve, ale aj v možnostiach, zvlášť v prípade vzdelávania. V Spojených štátoch zo 100 detí, ktorých rodičia patria medzi 10-percentnú skupinu ľudí s najnižšími príjmami, iba 20 až 30 z nich ide na vysokú školu. Ale v prípade „horných“ 10 percent rodičov s najvyššími príjmami, až 90 zo 100 detí navštevuje vysokú školu.
Navyše, výskum ukázal, že keď elitné vysoké školy otvoria svoje dvere študentom z chudobného prostredia, akademický výkon týchto inštitúcií neklesá.
Mnohí z najbohatších ľudí na svete už odovzdávajú svoje peniaze ďalšej generácii. A veľmi úzka skupina ultraboháčov do roku 2026 prevedie na budúcu generáciu majetok v hodnote 3,9 bilióna dolárov, podľa štúdie, ktorú vlani uverejnila poradenská spoločnosť Wealth-X. To je o päť percent menej ako majetok za 4,1 bilióna dolárov v správe z roku 2014. Dôvodom tohto poklesu je fakt, že masívny generačný transfer bohatstva medzi superboháčmi sa už začal.
