Ubytovaný hosť obvinil hotel z krádeže peňazí

Podľa prvého odseku § 433 Občianskeho zákonníka zodpovedá prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby za škodu na veciach, ktoré boli ubytovanými fyzickými osobami alebo pre ne vnesené, ibaže by ku škode došlo aj inak. Vnesené sú veci, ktoré boli prinesené do priestorov, ktoré boli vyhradené na ubytovanie alebo na uloženie vecí, alebo ktoré boli za tým účelom odovzdané prevádzkovateľovi alebo niektorému zo zamestnancov prevádzkovateľa. 

Zodpovednosti  sa nemožno zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou, vyplýva to z § 433 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa platnej právnej úpravy je zodpovednosť prevádzkovateľa za škodu na vnesených veciach v zásade objektívna. 

Podľa nášho názoru objektívna zodpovednosť neznamená ešte absolútnu zodpovednosť. V opačnom prípade by sa dala právna úprava zneužívať. Hociktorý ubytovaný hosť by mohol tvrdiť, že mu z apartmánu ukradli vyššiu finančnú hotovosť. 

Vychádzajúc z otázky, hotel má na recepcii vyvesené avízo, že nezodpovedá za stratu peňazí a cenností ubytovaným hosťom, ktorí majú možnosť finančné prostriedky deponovať do hotelového sejfu. Zákon na túto situáciu pamätá a samotné avízo nepomôže hotelu zbaviť sa zodpovednosti za škodu a uchrániť sa tak pred potenciálnymi žalobami o náhradu škody.

Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu za stratu peňazí, platí špeciálna právna úprava. Platí, že za klenoty, peniaze a iné cennosti sa zodpovedá len do výšky ustanovenej vykonávacím predpisom. Všeobecne záväzným právnym predpisom sa v tomto prípade myslí nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 

Podľa § 1c citovaného nariadenia sa za klenoty, peniaze a iné cennosti zodpovedá do výšky 332 EUR. Výnimkou je prípad, ak je škoda spôsobená priamo zamestnancami hotela. 

Podľa otázky je záver orgánov činných v trestnom konaní taký, že trestný čin krádeže sa nestal. Z toho vyplýva, že sa údajnú stratu peňazí nepodarilo zosobniť konkrétnemu zamestnancovi hotelového personálu. Ak by hosť bol v súdnom konaní čiastočne úspešný (čo autor nepredpokladá), súd by mu priznal náhradu škody do maximálnej výšky 332 eur. 

Je tu ešte jedno ustanovenie zákona, ktoré umožňuje hotelu sa v tomto konkrétnom prípade vyviniť. Podľa § 436 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu. 

Právo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel. Nakoľko k údajnej škode došlo na konci minulého roka a predžalobnú upomienku hotel obdržal v polovici februára tohto roku, uplynula 15-dňová lehota na uplatnenie škody zo strany poškodeného. Z toho vyplýva, že bývalému hosťovi medzičasom zaniklo právo na náhradu škody.

Autor je spoločníkom a konateľom v advokátskej kancelárii BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o.