Na reálne zapojenie súčasných dlhodobo nezamestnaných je podľa IZ nutné vytvoriť inkluzívny trh práce, ktorý vytvorí pracovné príležitosti pre 50-tisíc ľudí. Tí by ako zamestnanci mali mať v inkluzívnych podnikoch štandardnú pracovnú zmluvu na dobu určitú. Na inkluzívnom trhu by pôsobili maximálne dva roky.

Iný recept na pokles počtu ľudí, ktorí sú dlho bez práce, pripravilo ministerstvo práce. Chce ich v pripravovanej legislatíve motivovať, aby sa zamestnali. Ako uviedol štátny tajomník rezortu práce Branislav Ondruš, všetky tieto zmeny by sa mali začať uplatňovať od začiatku apríla, najneskôr od začiatku mája budúceho roka.

Prísnejšie úrady práce

Okolo 60-tisíc nezamestnaných v evidencii si privyrába na základe dohody mimo pracovného pomeru. Ministerstvo práce tvrdí, že v skutočnosti sa nedá skontrolovať a dokázať, či ide naozaj o občasnú zárobkovú činnosť. Okrem priznanej odmeny sa vypláca nelegálne oveľa vyššia. Jedným z dôkazov je podľa rezortu vysoký počet dohôd s oficiálnym vymeriavacím základom nižším ako 50 eur, čo nepokryje ani dochádzanie do práce.

V novele zákona o službách zamestnanosti preto navrhuje ministerstvo sprísniť podmienky evidencie nezamestnaných. Chce obmedziť možnosť zarobiť si popri nezamestnanosti. Zachová pritom maximálnu hranicu odmeny za zárobkovú činnosť vo výške 75 % sumy životného minima. V súčasnosti môže evidovaný nezamestnaný zarobiť v hrubom 148,57 eura bez toho, aby bol vylúčený z evidencie nezamestnaných.

Zo zákona má vypadnúť možnosť privyrobiť si na základe pracovného pomeru. Dohoda podľa Zákonníka práce by sa mala obmedziť na 40 dní v roku. Nezamestnaný si nebude môcť privyrobiť u zamestnávateľa, u ktorého pracoval pred zaradením do evidencie. Vylúčená tiež má byť možnosť zárobkovej činnosti u zamestnávateľa, ktorý nezamestnaného odmietol zobrať do zamestnania počas predchádzajúcich 6 mesiacov.

Nezamestnaný bude musieť nahlásiť úradu práce vykonávanie zárobkovej činnosti predložením dohody najneskôr deň pred nástupom do práce a následne preukázať príjem. Porušenie bude dôvodom na vyradenie z evidencie.

Nezamestnaného úrad práce vyradí z evidencie aj vtedy, ak bez vážnych dôvodov odmietne ponuku na účasť na aktívnom opatrení na trhu práce.

Prax ukázala, že niektorí zaevidovaní na úradoch práce pod hrozbou vyradenia z evidencie nastúpia do práce, ale spravidla už po niekoľkých dňoch ukončia pracovný pomer bez udania dôvodu a opätovne sa zaradia do evidencie. Vlani sa do evidencie zaevidovalo celkovo 241 000 občanov, z toho takmer 40 000 bolo z evidencie vyradených z dôvodu nástupu do zamestnania. Do 3 mesiacov sa však opätovne zaevidovali na úrade práce.

Podľa návrhu, ak sa sprostredkované zamestnanie predčasne opakovane skončí do jedného mesiaca od jeho začatia (okrem prípadov skončenia pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov), šesť mesiacov nebude nezamestnaný zaradený do evidencie.

Absolventská prax inak

Zrušiť sa má aj súbeh zárobkovej činnosti a absolventskej praxe alebo aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby. Absolventská prax a dobrovoľnícka služba sa môže dnes vykonávať najviac 20 hodín týždenne. Ministerstvo práce tvrdí, že úrady práce sa stretávajú s tým, že zamestnávateľ, u ktorého nezamestnaný vykonáva absolventskú prax alebo aktivačnú činnosť (dobrovoľnícku službu u mimovládnych, neziskových organizácií), s ním zároveň podpíše dohodu, takže v skutočnosti ide o prácu na plný pracovný úväzok.

Zároveň sa má umožniť absolventom vykonávať absolventskú prax v oblastiach, ktoré nemusia zodpovedať dosiahnutému stupňu a odboru vzdelania.

Príspevok na dochádzku

Dnes sa často stáva, že zamestnanec (bývalý nezamestnaný, ktorému je poskytovaný príspevok na dochádzku do práce) nahradí jeden pracovný pomer iným u iného zamestnávateľa, napríklad pre vyššiu mzdu, pred skončením obdobia poskytovania príspevku. Dnes podľa zákona stráca nárok na tento príspevok.

Podľa návrhu bude zamestnanec čerpať príspevok na dochádzku za prácou a na podporu mobility za prácou aj v prípade zmeny zamestnávateľa.

Viac v peňaženke...

V súčasnosti sa ľuďom pri posudzovaní nároku na dávky v hmotnej núdzi nezapočítava 25 % príjmu zo závislej činnosti. Po novom sa im nemá zaratúvať 50 % ich príjmu z práce počas prvého roka od nástupu do zamestnania. Podľa štátneho tajomníka ministerstva práce B. Ondruša výsledkom novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi bude viac ľudí v systéme hmotnej núdze, avšak výrazne sa zvýšia čisté príjmy týchto ľudí.

... a viac kontroly

Podľa ministerstva práce PN-ku sociálne odkázaní zneužívajú, keďže sa počas choroby nemusia zúčastňovať aktivačných prác (32 hodín mesačne). Poberateľ dávky v hmotnej núdzi alebo člen domácnosti bude po novom povinný doručiť úradu práce potvrdenie o dočasnej PN do troch dní od jej vystavenia lekárom. Úrad práce bude môcť kontrolovať, či dodržiava liečebný režim.

Podľa ministerstva práce stúpol počet uzatvorených dohôd len preto, aby sa sociálne odkázaní ľudia nemuseli zúčastňovať aktivačných činností. V novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi by sa malo zaviesť, že pri práci na dohodu sa bude prihliadať len na skutočne vykonanú závislú činnosť, teda počet odpracovaných hodín.