Výber správ TRENDU z pondelka 5. februára 2024
Je Nemecko späť v hre?
V pondelok nemecký štatistický úrad Destatis zverejnil čísla zahraničného obchodu za december. Obchodná bilancia dosiahla pozitívnu úroveň 22,2 miliardy eur, čo je najvyššia hodnota za posledných šesť rokov a rovnako jedna z najvyšších v histórii. Ekonómovia by na prvý pohľad mohli oslavovať. Je nemecká ekonomika späť v hre?
Odpoveď je nie, a to z viacerých dôvodov. Import aj export totiž klesajú, no import klesá o čosi viac ako export. Oproti situácii spred roka, export poklesol o takmer päť percent a import o 12 percent. Roztváranie nožníc medzi nimi prinieslo nárast obchodného prebytku, čo je vec pozitívna, no samotný pokles importu aj exportu je vec vysoko negatívna.
Hodnota importu klesla najmä pre stabilizáciu cien energetických komodít - zemného plynu a čiastočne aj ropy. Nemecko, ako energeticky nesebestačná krajina, je od nich výsostne závislá. V polovici roka 2022, keď boli ceny zemného plynu extrémne, obchodná bilancia Nemecka klesla na najnižšie úrovne od 90. rokov minulého storočia. Teraz s poklesom ich cien hodnota importu prirodzene klesá.
Problém však je, že klesá viac, ako by mala. Ak sa objem importu očistí od zmeny cien, tak ešte aj v stálych cenách medziročne klesol o štyri percentá. Znamená to, že Nemci dovážajú menej, ako dovážali pred rokom. Je to znamením slabého dopytu obyvateľstva aj firiem. Vysoké importné ceny spôsobili deštrukciu časti dopytu. Z pohľadu na objem importu, nemecká ekonomika ostáva slabá.
O nič lepšie nevyzerá ani export. V stálych cenách nemecký export medziročne poklesol o viac ako dve percentá, čo ukazuje, že globálna ekonomika stále nedokáže vytiahnuť Nemecko z problémov. Prekvapujúco, export Nemecka do krajín EÚ poklesol viac ako do zvyšku sveta, hoci najväčšie obavy by sa, prirodzene, mali týkať Číny. No ukazuje to, aká slabá je EÚ ako celok.
Kým ani vývoj exportu nie je pre ekonomiku pozitívnou správou, vývoj obchodnej bilancie je. Pozitívna bilancia sa započítava do rastu HDP. Uvedená súhra udalostí tak spôsobuje, že nemecké HDP vyzerá o čosi silnejšie, ako v skutočnosti je. A to je jeden z ďalších dôvodov, prečo sa dynamika nemeckého ekonomického rastu tak skoro nezlepší. Firemné objednávky ostávajú stále slabé.
Jediné, čo môže Nemecku v takejto situácii pomôcť, je znižovanie výrobných cien. Ceny výrobkov, ktoré opúšťajú továrne, sa v krajine znížili medziročne o 8,6 percenta. Ešte viac sa znížili tieto ceny v celej eurozóne, a to až o vyše 10 percent. Je to ukážkou, že dezinflácia neúprosne pokračuje. Zatiaľ sa však plne nepreniesla do spotrebiteľských cien. No história ukazuje, že je to len otázkou času.
Veľkým prepúšťaním k veľkým ziskom. Rastové firmy prestávajú byť rastové. Výber správ TRENDU
Deflácia (ne)pomáha Číne
Tak, ako môže byť pre krajinu pozitívna aj zlá ekonomická štatistika obchodnej bilancie, môže pre ňu byť pozitívna aj deflácia. Samozrejme, iba krátkodobo.
Po neblahých ekonomických dátach z Číny z posledného obdobia je prioritou vlády udržať stanovený hospodársky rast na úrovni približne päť percent. Rast HDP je však štatistika, ktorá sa dá v prípade potreby upraviť. V ekonomike totižto rastie množstvo vyrobených tovarov a služieb spolu s ich cenami. Ak sa rast cien, ktorý sa nazýva deflátor HDP, odpočíta, získa sa reálny ekonomický rast.
V Číne je už od leta minulého roka deflácia, keď ceny vo všeobecnosti klesajú. V situácii nízkeho ekonomického rastu a poklesu cien zároveň tak vzniká situácia, keď nominálne čínske HDP klesá. Nominálne mínus reálne HDP je už tri kvartály záporné. Vo štvrtom kvartáli dosiahol rozdiel medzi nimi, deflátor HDP, hodnotu -1,5 percenta. Takáto situácia v krajine nenastala od ázijskej finančnej krízy z roku 1998.
Pomocou nižšieho deflátora HDP dokáže vláda vytvoriť zdanie rýchlejšieho reálneho ekonomického rastu. No je to práve boj s defláciou, ktorá by mala byť jej prioritou, nie dosahovanie umelého hospodárskeho rastu stanoveného komunistickou stranou.
Zisky čínskych priemyselných firiem klesli v minulom roku o 2,3 percenta, čím sa pridali k 4-percentnému poklesu v roku 2022. Dôvodom je, podobne ako v prípade Nemecka, globálna obchodná stagnácia, keď exportné objednávky klesajú už 10. mesiac v rade.
Vzniká tak situácia, keď spoločnosti znížia ceny produktov a potom platy zamestnancov. Následne spotrebitelia prestanú nakupovať, čím vzniká začarovaný deflačný kruh. A to všetko v situácii veľkých nahromadených dlhov, ktorých splácanie sa stáva so znižovaním cien čoraz ťažšie. Ak sa chce vyhnúť japonskému scenáru, či scenáru veľkej americkej depresie z 30. rokov, čínska vláda musí defláciu zastaviť.
Také ľahké to však nebude. Investície v privátnej sfére, ktorá stojí za 80 percentami zamestnanosti, minulý rok mierne klesli. Banky sú síce firmám ochotné rozdať úvery, no tie sa ich boja, keďže nevidia žiadny aktuálny odraz domácej či zahraničnej ekonomiky. Úvery si tak berú prevažne štátne firmy. Situáciu odzrkadľuje aj vývoj na burze, kde sa pod tlak dostávajú najmä malé a stredné firmy.
Stratil sa bilión dolárov. Hľadá sa banka, ktorej chýba. Výber správ TRENDU
Zaostávanie Európy sa zrýchľuje
Ďalší pokles ekonomického rastu Číny v tomto roku v pondelok odhadla aj OECD. Organizácia znížila odhad čínskeho HDP z úrovne 5,3 percenta v roku 2023 na 4,7 percenta v roku 2024. Okrem toho OECD odhaduje, že americkej ekonomike sa bude aj v tomto roku dariť omnoho lepšie ako európskej.
Kým odhady rastu HDP a inflácie sú chronicky nespoľahlivé, rozdiely medzi krajinami majú omnoho lepšiu výpovednú hodnotu. Po rýchlejšom raste americkej ekonomiky oproti európskej ekonomike v minulom roku o dva percentuálne body, v tomto roku by mala rásť rýchlejšie o 1,5 percentuálneho bodu. Znamená to, že nožnice medzi krajinami sa budú ďalej roztvárať.
Pohľad na rebríček krajín OECD ukazuje, že najväčšie európske ekonomiky sú na jeho spodku a pred úplným dnom ich zachraňuje iba Argentína. Naopak, motor indickej a indonézskej ekonomiky by sa tak skoro zastaviť nemusel.
Fiasko UPS vyškolí odborárov aj ekonómov. Americká špirála smrti je bližšie. Výber správ TRENDU
Trump nepredá U.S. Steel
Raz je to U.S. Steel a nie Japan Steel. A tak to môže aj ostať. Donald Trump cez víkend vyhlásil, že ak sa stane prezidentom, zablokuje predaj oceliarskeho giganta Japoncom. To značne komplikuje už teraz komplikovanú situáciu, keď Biely dom pozorne preveruje transakciu, čo môže trvať niekoľko mesiacov.
Ide o veľkú politiku. Ten, kto z oboch prezidentských kandidátov vyhrá väčšinu hlasov zo „swingových štátov“, stane sa prezidentom. Veľkú rolu v nich hrajú odborári, ktorí môžu byť jazýčkom na váhach. A tí s predajom nesúhlasia. Nebolo by prekvapením, keby transakcia nakoniec stroskotala.
No väčší globálny vplyv ako samotná dohoda by mal negatívny postoj Spojených štátov voči svojim partnerom. Ak majú prezidentskí kandidáti problém s predajom firmy aj investorom z priateľskej krajiny, je to ďalším potvrdením pokračujúcej deglobalizácie. A v takej sa nebude dariť ani Číne, ani Nemecku a ani Slovensku.
Po čínskej praská aj saudská bublina. Obchodné vojny naberajú na sile. Výber správ TRENDU
Kapitálový šok
Japonsko je najväčší investor v Spojených štátoch, keď priame zahraničné investície v roku 2022 presiahli 180 miliárd dolárov. Je to takmer dvakrát vyššia suma ako v prípade japonských investícií do Číny. Ak sa k tomu pridajú aj obrovské portfóliové investície a bude zrejmé, že Spojené štáty financujú svoj kapitálový trh dovozom financií z ostatných bohatých krajín.
Kým sa súčasný aj minulý americký prezident sústredia najmä na obnovu amerického priemyslu, ide o otáznu stratégiu. Je to totiž predaj služieb najväčších technologických gigantov, ktorý robí USA z pohľadu zahraničného obchodu bohatú. Politická rétorika kandidátov sa však sústredí na masu pracovníkov z priemyslu, čo je neustále scvrkávajúca sa a starnúca menšina.
Ak by skutočne malo prísť k väčším obchodným vojnám, najťažšie by to znášali americké technologické spoločnosti. Tie sú momentálne ťahúňom ekonomického rastu, keď v minulom kvartáli zvýšili tržby o 14 percent. Zvyšných 493 amerických firiem z indexu S&P500 zvýšilo tržby iba o dve percentá. Menšie americké firmy sú na tom ešte omnoho horšie. Ziskové marže amerických technologických spoločností sa zvýšili na 23 percent. Zvyšným 493 spoločnostiam marže poklesli k deviatim percentám.
Ani pomerne uzavreté Spojené štáty nie sú voči zvyšku sveta imúnne. Naopak, ak by obchodné vojny prerástli do kapitálových vojen, straty budú masívne na všetkých stranách. Momentálne ide o vysoko nepravdepodobný scenár, no pokiaľ sa novým prezidentom stane D. Trump, stať sa môže skutočne všetko.
