Vedci v Kanade na základe sledovania skupiny 126 študentov ukázali, že tí, ktorí často hĺbajú o živote a strachujú sa, majú v priemere vyššiu inteligenciu než tí, ktorí žijú v mieri so sebou samým a kontrolujú svoje emócie. Touto inteligenciou sa myslí lingvistická a verbálna, čiže schopnosť ľahko hovoriť a písať pri používaní správnych pojmov, umenie vysvetľovať a presviedčať, vyučovať a ovládať skladbu a praktické použitie jazyka, často sprevádzané schopnosťou humoristického využitia slov.

Bádatelia z Lakeheadskej univerzity v štáte Ontario podrobili študentov testu inteligencie a zároveň ich nechali vyplniť rôzne dotazníky, na základe ktorých stanovili úroveň úzkosti, depresie, strachu a toho, do akej miery majú tendenciu neustále hĺbať nad minulými a budúcimi udalosťami. Ide o druhy správania, ktoré rozpútavajú hyperaktivitu, pokiaľ ide o poznávacie schopnosti, a často tomu, kto nimi trpí, prinášajú negatívne pocity.

Výsledky boli jasné: čím väčšie vykazoval študent známky znepokojenia a čím viac sa zaoberal premýšľaním nad minulosťou, prítomnosťou alebo budúcnosťou, tým lepšie mal výsledky v testoch verbálnej inteligencie. Rovnaká súvislosť sa ukázala aj v prípade depresie: kto vykazoval známky spájané s touto psychickou chorobou, mal vynikajúce výsledky v testoch lingvistickej inteligencie.

Teda ten, kto príliš premýšľa a trpí úzkosťami, má zase výhodu vo vyššej inteligencii, ktorá mu prináša lepšiu schopnosť analýzy v porovnaní s ostatnými, povedal jeden z autorov výskumu pre vedecký časopis Personality and Individual Differences.

Je možné, že jednotlivci s vyššou lingvistickou a verbálnou inteligenciou sú schopnejší podrobne analyzovať súčasné a budúce udalosti a že práve táto ich vlastnosť vedie k tomu, že o nich neustále premýšľajú, uviedli vedci.

Za týmto správaním sa podľa vedcov možno skrýva vlastnosť zdedená po predkoch: práve takýto prístup umožnil v určitom zmysle našim predkom prežiť, keď dokázali predvídať nebezpečenstvo vďaka pocitom znepokojenia a úzkosti.

Tendenciu k úzkosti a negatívnym myšlienkam je však potrebné mať pod kontrolou. Inak môže po dlhšej dobe podľa vedcov takéto správanie viesť k zníženiu imunity a vystaviť osobu, ktorá nimi trpí, rôznym chorobám.