Od zasadnutia európskych centrálnych bankárov, ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok 8. mája, zletelo euro nadol o celé tri figúry. A tak zatiaľ čo minulý štvrtok euro testovalo hladinu 1,4000 EURUSD (a vylepšovalo svoje dvaapolročné maximá), tento štvrtok krátkodobo podliezlo úroveň 1,3650 EURUSD.

Prsty v tom má práve ECB a jej predstavitelia, ktorí sa v uplynulých dňoch predháňajú v informovaní verejnosti o tom, že sú pripravení zasiahnuť proti nemysliteľne nízkej inflácii akýmkoľvek vhodným spôsobom. Vo štvrtok dominovali správy, že ECB v júni zníži depozitnú úrokovú sadzbu do záporu na úroveň – 0,25 percenta.

Okrem toho ECB vo štvrtok zverejnila svoj pravidelný mesačný bulletin, v ktorom uviedla aj aktualizované predikcie cenového vývoja v eurozóne na najbližšie tri roky. Predikcie nielen že neočakávajú návrat inflácie k inflačnému cieľu ECB (ktorý je stanovený na úrovni tesne pod dvomi percentami) ani do konca roka 2016, ale po novom predpokladajú ešte pomalší rast cien než naposledy. Táto správa sa podpísala vo štvrtok ráno pod oslabenie eura až na spomínanú hladinu 1,3650 EURUSD, čo predstavovalo najnižšiu úroveň od konca februára.

Euru nepomohli ani výsledky rastu eurozóny v prvej štvrtine tohto roka. Ekonomika eurozóny v prvom tohtoročnom kvartáli medziročne vzrástla o 0,9 percenta a v porovnaní s poslednou štvrtinou uplynulého roka tak síce zrýchlila tempo svojho rastu, no za očakávaniami zaostala.

Ekonomiku eurozóny potiahli predovšetkým výkony nemeckého a francúzskeho hospodárstva, ktoré sa v súhrne na hrubom domácom produkte eurozóny podieľajú celou polovicou. A keďže nemecká aj francúzska ekonomika v prvom štvrťroku rástli, pozitívne sa to premietlo aj do čísel za eurozónu ako takú. Na druhej strane ale ďalšia veľká ekonomika, ktorou je Taliansko, zotrvala v recesii aj v prvej štvrtine aktuálneho roka. Najvýraznejší prepad hospodárstva na úrovni – 4,1 percenta si zaknihoval Cyprus.

V druhej polovici obchodovania prichádzali správy z opačnej strany Atlantiku. Americká inflácia zrýchlila v apríli v súlade s očakávaniami na 2 percentá medziročne. Pozitívne prekvapenie priniesli dáta z amerického trhu práce, na ktorom v minulom týždni pribudlo len 297-tisíc nových žiadateľov o podporu v nezamestnanosti. Ešte v minulom roku pritom týždenne pribúdalo rádovo aj 400-tisíc nových žiadateľov. Čím ale Spojené štáty očakávania sklamali, bola aprílová priemyselná produkcia, ktorá medzimesačne poklesla o – 0,6 percenta.

Po príchode amerických obchodníkov k monitorom začalo euro rásť a do konca dňa svoje dopoludňajšie straty takmer úplne vymazalo. Štvrtkové obchodovanie napokon spoločná mena eurozóny uzavrela na úrovni 1,3710 EURUSD, teda na červenej nule.

Výraznejšie straty si vo štvrtok pripisovali akcie. Strácali najmä akciové trhy európskej periférie, ktoré reagovali jednak na špekulácie o zavedení zápornej depozitnej sadzby v ECB, ale aj na blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu. Grécky index ASE vo štvrtok stratil až – 4,6 percenta, nasledoval ho taliansky MIB so stratou – 3,6 percenta a španielsky IBEX si odpísal – 2,4 percenta. V červenom teritóriu so stratou viac ako percento ale ukončili obchodovanie aj akciové indexy Nemecka a Francúzska. Červenalo sa aj na americkom akciovom trhu. Indexy Dow Jones aj S&P500 si odpísali približne jedno percento.

Európskej periférii sa nedarilo ani na dlhopisovom trhu. Výnosy z desaťročných gréckych dlhopisov vo štvrtok v dôsledku negatívnej nálady poskočili nahor až o takmer pol percentuálneho bodu na takmer dvojmesačné maximum 6,65 percenta.

Medzi obchodníkmi sa tento týždeň rozmohli aj ďalšie obavy. Svetoví meteorológovia a klimatológovia totiž zvyšujú svoje stávky na príchod obávaného klimatického javu El Nino. Ten  nie je ani zďaleka taký neškodný, ako jeho názov (teda chlapček, či dokonca Ježiško) napovedá. Na konci 90. rokov minulého storočia mal za následok tisícky ľudských obetí a škody na úrode poľnohospodárskych komodít, infraštruktúre a priemysle.

Klimatický jav vzniká v Tichom oceáne a spôsobuje preskupenie prúdov spojené s otepľovaním inak chladných vôd a ochladzovaním teplých. Tento jav sa premieta aj do zmien v atmosfére. Zvyčajne suché oblasti tak postihnú dažde, možno aj záplavy, a naopak, oblasti, ktoré sú tradične výdatne zavlažované, sužujú suchá.

Aktuálne varovania o vysokej pravdepodobnosti objavenia sa fenoménu už v júli tohto roku preto nemôžeme brať na ľahkú váhu. A vedia to aj obchodníci s komoditami, ktorí už tieto varovania do cien poľnohospodárskych komodít čiastočne započítali. Ak by však El Nino skutočne prišiel, ceny komodít by poskočili ešte výraznejšie. V minulosti fenomén priniesol rast cien komodít o desiatky percent. Napríklad v pamätnom roku 1997 zaznamenala káva v priebehu piatich mesiacov cenový nárast o viac ako 160 percent.

Najohrozenejšími sú z tohto pohľadu komodity pestované či ťažené v najviac postihnutých oblastiach, ktorými sú pobrežia Tichého a Indického oceánu, teda východné pobrežie Afriky, oblasť Juhovýchodnej Ázie, Austrália a západné pobrežie Ameriky. El Nino by však nezasiahol len poľnohospodárov a ich úrodu, ale aj ťažobný sektor a priemyselníkov. V minulosti na tento prírodný jav reagovali rastom aj ceny niklu, medi či zinku.

Autorka je analytička Poštovej banky