1. Zníženie príjmu

Prenajímateľ bez živnosti si nemôže uplatniť z príjmu z prenájmu nezdaniteľnú sumu. O to vyššiu daň potom bude musieť zaplatiť. Môže si však odpočítať 500 eur - sumu oslobodenú od dane. Ak zárobok z prenájmu presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad 500 eur. Príjmy z prenájmu sa zapíšu do priznania až po odpočítaní 500 eur. Ak by mal daňovník, napríklad dôchodca, príjem z prenájmu 800 eur, do tlačiva by zapísal len 300 eur.

Pri takýchto príjmoch už nemožno vykázať stratu (naposledy to bolo možné za rok 2011). Z príjmov z prenájmu si nemožno uplatniť ani daňový bonus - ide totiž o pasívny príjem.
Ten kto prenajíma na základe živnosti je klasický podnikateľ a teda základ dane si môže znížiť o nezdaniteľnú sumu 3 735,94 eura, o daňový bonus, o 500 eur príjmy neznižuje. Môže si však uplatniť stratu.

2. Aký príjem sa zdaňuje

Platí tu, čo pri iných príjmoch: zdaňuje sa len príjem nad sumu 1 867,97 eura. Ak by teda mal daňovník vlani zárobok z dohody 800 eur a z prenájmu by mal 1 567,97 eura, daňové priznanie by nepodával. Z príjmu z prenájmu by si totiž odpočítal 500 eur a výsledná suma by bola 1 867,97 eura. Príjem z prenájmu nehnuteľností je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur a preto daňovník zahrnie do základu dane len príjem z prenájmu nehnuteľností presahujúci sumu 500 eur a zárobok z dohody.

Ak zamestnanec aj prenajíma a zarobil na tom viac ako 500 eur, nemôže mu robiť zúčtovanie dane jeho zamestnávateľ.

Iný prípad by bol, ak by okrem príjmov zo zamestnania 5 000 eur mal aj príjmy z prenájmu domu vo výške 400 eur. Môže si uplatniť oslobodenie od dane 500 eur. Po jej odpočítaní nemá žiadny zdaniteľný príjem z prenájmu. V takomto prípade mu môže príjem z práce zúčtovať zamestnávateľ.

3. Kam do priznania

Príjmy z prenájmu nehnuteľností patria do § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Zapisujú sa do tlačiva typu B, do tabuľky číslo 1, na riadok 10 do stĺpca 1. Príjmy z prenájmu hnuteľných vecí zatrieďujeme do paragrafu 6 ods. 3 iba vtedy, ak tieto veci tvoria príslušenstvo nehnuteľnosti.

Ak však má daňovník živnosť a prenajíma, ide o príjmy zo živnosti podľa paragrafu 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Takýto prenájom sa zapisuje do tabuľky číslo 1 na riadok 2. O takýto prenájom ide vtedy, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom. Základnými službami je napríklad dodávka elektriny, plynu, vody a odvoz odpadkov.

4. Ako účtovať výdavky

Pri prenájme (nie so živnosťou) už nemožno použiť paušál ale len skutočné výdavky. Tie na základe účtovníctva alebo daňovej evidencie. Rozsah výdavkov závisí od toho, či daňovník nehnuteľnosť zaradil alebo nezaradil do svojho obchodného majetku. Na to, aby prenajímaný byt zaradil do majetku, nemusí mať daňovník živnosť. Ak dá byt do majetku, bude ho môcť predať bez povinnosti zdanenia príjmu z predaja až po piatich rokov od jeho vyradenia z majetku.

Pri byte v majetku si však môže prenajímateľ v takomto prípade účtovať:

  • výdavky na obstaranie prenajímanej nehnuteľnosti (formou odpisov)
  • výdavky na technické zhodnotenie (ustanoveným spôsobom)
  • výdavky na jej opravy a udržiavanie
  • iné súvisiace výdavky spojené s používaním nehnuteľnosti (najmä výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti ako výdavky na energie), ďalej výdavky na poistenie prenajímanej nehnuteľnosti, daň z nehnuteľností, výdavky týkajúce sa úhrad vlastníka bytu a nebytových priestorov v dome do fondu prevádzky, údržby a opráv, úroky z úverov a pôžičiek na zakúpenie prenajímanej nehnuteľnosti.

Ak nehnuteľnosť nie je v majetku, prenajímateľ si môže dať do výdavkov len náklady na riadnu prevádzku nehnuteľnosti, ako sú napríklad výdavky na energie vrátane výdavkov na ostatné služby. Do daňových výdavkov si v takomto prípade nemôže zahrnúť napríklad ani poistenie nehnuteľnosti a daň z nehnuteľnosti.

Daňové výdavky sa uvádzajú na riadku číslo 10 v stĺpci 2. Pozor však na to, že výdavky treba krátiť. Musí ich znížiť rovnakým pomerom, ako boli znížené celkové príjmy z prenájmu o sumu oslobodených príjmov 500 eur.

Príklad: Daňovník zarobil vlani na prenájme bytu 7 000 eur a jeho výdavky boli 4 000 eur. Zdaniteľný príjem bude 6 500 eur (7 000 - 500). Výdavky musí krátiť. Zaokrúhľujú sa na dve desatinné miesta nahor.  Do daňového priznania si zapíše len sumu 3 714,29 eura (6 500 : 7 000) x 4 000.D

Daňovník s príjmami z prenájmu, ktorý uplatňuje preukázateľné daňové výdavky (napriek tomu, že sa rozhodne účtovať v jednoduchom alebo podvojnom účtovníctve alebo vedie evidenciu) k daňovému priznaniu neprikladá účtovné výkazy.

Živnostník - prenajímateľ môže paušál použiť - avšak maximálne 5 040 eur ročne plus zaplatené povinné poistné na zdravotné a sociálne poistenie. Podmienkou je nebyť platiteľom DPH alebo ním byť len časť roka. V rámci paragrafu 6 ods. 1 a 2 však nemôže živnostník kombinovať paušálne výdavky so skutočnými.  

5. Delenie príjmu medzi manželov

Príjmy z prenájmu si môžu manželia rozdeliť. Pomer je len na nich. Buď sa teda manželia dohodnú, že sa takýto príjem nerozdelí, prípadne rozdelí v nerovnakom pomere alebo na každého pripadne jedna polovica. Správca dane akceptuje dohodu manželov. Takto si môžu manželia maximálne znížiť daň. Každý má pritom právo uplatniť si oslobodenú sumu 500 eur. V tom istom pomere si rozdelia aj výdavky vynaložené na dosiahnutie príjmu. Ak si odpočítajú 500 eur, musia výdavky krátiť.

Príklad: Manželia prenajímali vlani byt a na prenájme zarobili 2 800 eur. Manžel bol zamestnaný a manželka bola na rodičovskej dovolenke. Manželke pripadne príjem 2 300 eur a manželovi 500 eur. Keďže každý si odpočíta 500 eur, nemusia podávať daňové priznanie. Manželovi zúčtuje daň zamestnávateľ, manželka tiež nemusí podávať priznanie, lebo jej príjem je pod hranicou 1 867,97 eura.

V ďalších častiach seriálu o zdaňovaní príjmov za rok 2013 si prečítate:

  • ostatné príjmy (predaj nehnuteľnosti, výhry a ceny)
  • najčastejšie chyby v daňovom priznaní