Toto sú kľúčové zmeny v Zákonníku práce

Vyššie príplatky

Príplatky pri práci v noci, vo sviatky a cez víkendy sa budú zvyšovať v dvoch fázach – od 1. mája 2018 a od 1. mája 2019. Okrem toho v novele poslanci schválili viacero výnimiek pre tie firmy, kde prevažuje nočná práca.

Výška príplatkov sa odvíja od hodinovej minimálnej mzdy. Tá je od januára 2018 na 1. stupni náročnosti práce 2,759 eura.

Pri nočnej práci platia výnimky – príplatky sa budú líšiť podľa toho, či ide o rizikovú prácu, alebo nie. Ak vo firme prevažuje nočná práca alebo práca v sobotu či v nedeľu, zamestnávatelia budú môcť využiť výnimku – derogačnú klauzulu. Túto výnimku nemôžu použiť pri práci vo sviatok.

Podstatou tejto výnimky je, že zvýšenie príplatkov za prácu v noci, v sobotu alebo v nedeľu budú môcť zamestnávatelia upraviť v kolektívnej zmluve, ak vo firme fungujú odbory. Ak tam odbory nie sú, zamestnávateľ sa na výške príplatkov môže dohodnúť priamo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Príplatky v takomto prípade môžu byť nižšie.

Príplatok za nočnú prácu môže byť od 1. mája 2018 len 25 % hodinovej minimálnej mzdy a od 1. mája 2019 by mohol byť 35 %. Zamestnávateľ si nemôže túto výnimku uplatniť pri rizikových prácach.

Ak použije zamestnávateľ derogačnú klauzulu pri práci v sobotu, príplatok sa zvýši od 1. mája 2018 najmenej na 20 % hodinovej minimálnej mzdy a od 1. mája 2019 najmenej na 45 % minimálnej mzdy.

Za prácu v nedeľu pri použití výnimky firma bude môcť dať príplatok od 1. mája 2018 najmenej vo výške 40 % hodinovej minimálnej mzdy a od 1. mája 2019 najmenej vo výške 90 % minimálnej mzdy.

Novela Zákonníka práce sa podľa názoru JUDr. Jany Raýman, odborníčky na pracovné právo zo spoločnosti Pracovné právo a HR, najviac dotkne malých a stredných podnikateľov, ktorí majú svoje prevádzky otvorené počas víkendov, teda v sobotu a nedeľu a po splnení zákonom stanovených podmienok aj počas sviatkov, alebo tých, ktorí nevyhnutne potrebujú vykonávať nočnú prácu.

„Dá sa predpokladať, že zvýšenie personálnych nákladov či už malých, stredných podnikov alebo veľkých medzinárodných korporácií  sa v konečnom dôsledku premietne do zvýšenia ceny za tovary alebo služby,“ odhaduje J. Raýman.

13. a 14. platy

Trináste a štrnáste platy tiež budú oslobodené od daní a odvodov v dvoch etapách. Podstatnou zmenou pritom je, že sú pre zamestnávateľov dobrovoľné. Ak zamestnávateľ svojmu zamestnancovi tieto platy chce dať, musí splniť viacero podmienok.

Platy musia byť minimálne vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca, čo bude najväčšou prekážkou pre ich priznanie. Ak má zamestnanec priemerný plat 800 eur, úľav na odvodoch a daniach sa bude týkať len do sumy 500 eur.

Ďalšou podmienkou je, že úľavy možno uplatniť maximálne do výšky 500 Eur.

Trinásty plat oslobodený od daňovej a odvodovej povinnosti môže zamestnávateľ vyplatiť prvý raz v júni. Ďalšou podmienkou je, že zamestnanec musí u toho zamestnávateľa pracovať najmenej dva roky.

Štrnásty plat bude môcť zamestnanec dostať v decembri. Ďalšou podmienkou je, že nárok naň bude mať len ten zamestnanec, ktorý u zamestnávateľa pracuje nepretržite aspoň 4 roky. Ďalšou podmienkou vyplatenia 14. platu je, že zamestnávateľ musel tomuto zamestnancovi predtým priznať aj 13. plat.

Mzda v inzerátoch

Ak budú firmy po 1. máji hľadať pracovnú silu cez inzeráty, musia pri pracovnom mieste zverejniť aj ponúkanú mzdu. Ak potom uzatvorí s novým zamestnancom pracovnú zmluvu, musí mu dať minimálne mzdu, ktorú uviedol v pracovnej ponuke.

Povinnosť zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania aj sumu základnej zložky mzdy považuje J. Raýman za zvýšenie administratívnej záťaže zamestnávateľov, ale aj za sťaženie dodržiavania povinnosti mlčanlivosti o mzde, často zakotvenú v interných predpisoch zamestnávateľa.

„Uvidíme, ako budú zamestnávatelia túto novú povinnosť dodržiavať.“