Top 7 chýb, ktorých sa Slováci dopúšťajú vo svojom finančnom správaní

1.    Zbytočná spotreba na úkor sporenia

Pravidelná spotreba je jednou z najproblematickejších oblastí vo všetkých domácnostiach. Z najnovšieho prieskumu Nadácie Partners a agentúry Focus vyplýva, že až 76 percent slovenských domácností má vyššiu spotrebu, ako je odporúčaných 40 percent z príjmu.

Podľa investičného analytika Pavla Škriniara zo Swiss Life Select Slovensko je jednou z podstatných chýb najmä mladých ľudí neochota sporiť a ochota míňať, čo sa odzrkadľuje aj v číslach. Analytici sa zhodujú, že zásadnú chybu robia všetci, ktorí vrážajú do zbytočnej spotreby viac peňazí, ako je nevyhnutné. Mať prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch môže byť jedným z efektívnych riešení.

„Ideálne finančné miery však predpokladajú, že z príjmu by malo odchádzať na tvorbu dlhodobých aktív minimálne 20 percent príjmu domácnosti.“

Navyše mnohým mladým pracujúcim ľuďom chýbajú v živote ciele. „Ak nemajú ciele, nemajú ani finančný plán. Ešte horšie je, ak následne kupujú finančné produkty podľa toho, kto ich osloví, pričom nemajú potrebu zadovážiť si produkt z vlastnej iniciatívy,“ dopĺňa P. Škriniar. Stanovenie cieľov s určitým časový horizontom by malo byť základom už pre mladých ľudí.

2.    Peniaze šetríme na bežných účtoch

Ak sa už rozhodneme niečo ušetriť, najväčšia chyba je šetrenie peňazí na bežných účtoch v bankách namiesto pravidelného investovania na finančných trhoch. Podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika sa tým Slováci pripravujú ročne o stovky miliónov potenciálnych výnosov. Nehovoriac o tom, že peniaze na účtoch v bankách vplyvom inflácie a času strácajú na hodnote.

„Situácia sa ešte zhoršila počas pandémie, ktorá priniesla výrazný nárast úspor na Slovensku. Tie však neplynuli do investícií, ale opäť prúdili najmä na bežné účty v bankách,“ približuje M. Búlik.

Slováci majú v bankách uložených vyše 42 miliárd eur. Počas pandémie úspory na bežných účtoch s nulovým úročením narástli o neuveriteľných viac ako 11 percent, čo je päťnásobne vyššie tempo prírastku v porovnaní s prílevom financií do podielových fondov.

Slováci preto z rýchleho prepadu finančných trhov na začiatku pandémie a následného nepretržitého rastu takmer vôbec neprofitovali. „Podobne to platí aj o druhom pilieri, kde je stále viac ako 60 percent úspor uložených v konzervatívnych fondoch s výrazne nižšími výnosmi ako majú rastové fondy,“ upozorňuje analytik.