Zuzana Lenártová je učiteľka na základnej škole v Kluknave. Je to obec na východnom Slovensku na Spiši, kde žije početná rómska menšina.

„Rómovia sa nám smejú, že si varíme aj na tri dni. Oni si nakupujú na každý deň a správajú sa ako bohatí. Problém je v tom, že im to vydrží len päť dní, pretože potom minú všetky peniaze z podpory,“ opisuje pre TREND.sk Z. Lenártová nezodpovedné míňanie rómskych rodín. Ich správanie sa potom odráža aj na zmýšľaní malých Rómov.

Škola sa aj preto v septembri zapojila do vzdelávacieho projektu Viac ako peniaze, ktorý organizuje neziskovka Junior Achievement za peniaze Slovenskej bankovej asociácie. Cieľom projektu je naučiť žiakov základných a stredných škôl zaobchádzať s vreckovým a racionalizovať rodinný rozpočet. Predmet o finančnom vzdelávaní vyučujú vyškolené učiteľky (za predmet dostávajú 25 kreditov) pre 22 rómskych a rovnaký počet nerómskych detí.

Deti z dvoch svetov

Rozdiely vo finančnej gramotnosti sú medzi skupinami priepastné. „Rómske deti mi tvrdili, že bankomatová karta je niečo, čo sa označí ako lístok v autobuse,“ vraví so smiechom učiteľka. Keďže Rómovia nemajú doma počítače, jednotlivé sekcie knihy im vytlačí. Deti z nerómskych rodín využívajú e-learingovú formu výučby.

Nejde o klasický predmet, ale prepája sa s praktickým riešením problémov. Príklad: zájdu do miestneho obchodu a učiteľka im ukazuje cenovky a zloženie jogurtov. „Chcem, aby sa naučili ceny porovnávať a nenakupovali nepremyslene,“ vysvetľuje Z. Lenártová.

Deti mali naposledy za úlohu kúpiť si raňajky, obed aj večeru. Na každé jedlo mali vyčlenené len jedno euro. Kým deti z nerómskych rodín sa nedokázali zmestiť s nákupom do eura, malí Rómovia to zvládli kombináciou jogurtu a rožkov. Program, v ktorom je v súčasnosti zapojených vyše 200 škôl, je dobrým nápadom (a pre banky zároveň PR), pretože finančne vzdelané deti sú investíciou do budúcnosti.

Stále je otázny reálny osoh finančného vzdelávania. Projekt beží len krátko a zatiaľ je ťažké odhadnúť jeho efektivitu,“ vraví pre TREND.sk manažér projektu Peter Kalčevský z Junior Achievement.

Hroziaci kolaps

V teoretickej rovine merateľné výsledky sú. Kým pred začiatkom kurzu spravilo test nad 75 percent len šesť percent stredoškolákov a tri percentá ôsmakov a deviatakov, po ukončení kurzu na konci školského roka zvládlo test už 68 percent stredoškolákov a polovica ôsmakov a deviatakov.

Pozitívne výsledky sú zatiaľ len číslo, ktoré sa nemusí prejaviť v praktických detských rozhodnutiach. Vzdelávanie bude mať zmysel, ak sa spotrebitelia budú v reálnom živote správať racionálne a informácie z kurzov aplikujú aj v praxi.

Nadácia Partners v spolupráci s agentúrou Focus zverejnila vlani prieskum o finančnej gramotnosti, z ktorého vyplýva, že až dve tretiny domácností ohrozuje finančný kolaps, vyplývajúci z neschopnosti pracovať s rodinným rozpočtom a vytvárať finančnú rezervu.

Len každý štvrtý Slovák dlhodobo plánuje financie svojej rodiny a pri rozhodovaní napríklad o úverovom produkte sa rozhodujú nie podľa ekonomických parametrov, ale podľa toho, koľko ľudí si daný typ pôžičky vzalo.

Nedávno robila prieskum aj spoločnosť ING. Zistila, že slovenským spotrebiteľom sebavedomie nechýba: až 80 percent opýtaných tvrdilo, že sa vyzná vo financiách. V skutočnosti dobrú znalosť malo len osem percent ľudí a Slovensko skončilo v rebríčku desiatich krajín v rámci EÚ na ôsmom mieste. Horšie na tom boli len Turci a Španieli.

Kurzy sú preceňované

Kurzy finančnej gramotnosti kritizuje len málokto, pretože na prvý pohľad majú zmysel. Vlani bývalý šéf americkej centrálnej banky Fed Ben Bernanke povedal, že „finančné vzdelávanie nepodporuje len individuálne bohatstvo, ale ekonomické zdravie celého národa“.

Aj banke sa ľahšie komunikuje s klientom, ktorý vie, čo si môže z hľadiska príjmov dovoliť. Takýto klient je pre banku menej rizikový aj z pohľadu nesplácania úveru a tvorby opravných položiek.

Začiatkom roka vyšla štúdia troch amerických ekonómov, ktorí tvrdia, že síce finančné vzdelávanie je chvályhodné, ale pri rozhodovaní ľudí v reálnom živote je jeho vplyv preceňovaný. Vedci porovnávali dve stovky štúdií o finančnom vzdelávaní.

Výsledky: Spotrebitelia s nízkym finančným vzdelaním majú problém šetriť a ich ekonomické rozhodnutia neprimerane zvyšujú dlh domácnosti. Deprimujúcou zložkou výskumu bolo zistenie, že takmer také isté chabé výsledky dosiahli aj spotrebitelia, ktorí absolvovali kurzy finančného vzdelávania.

Podstata zístení výskumu spočívala v tom, že finančná gramotnosť u „vyškolených“ spotrebiteľov sa síce mohla zvýšiť, ale ich spotrebné správanie sa nezmenilo. Účinok kurzov bol v konečnom dôsledku pri rozhodovaní zanedbateľný – išlo len o 0,1 percenta. Inými slovami, 99,9 percenta osobnostných rysov pri hospodárení s financiami sa nedá vysvetliť rozdielmi v získanom finančnom vzdelaní.

Kde je problém?

Vedci si preto položili pragmatickú otázku: Nie sú prostriedky na finančné vzdelávanie vyhodené do vzduchu, keď ich efektivita je takmer nulová?

Dôvod malého účinku je prostý: Je to podobné ako s autoškolou. Ak si po absolvovaní kurzu vodič – nováčik nesadne dlhší čas za volant, veľmi rýchlo stráca získané zručnosti. Po čase je v takom stave, že bez rekondičného kurzu môže ohroziť seba aj iných.

Podobne je to aj s rozhodovaním vo finančnej oblasti. V prípade finančných kurzov sa „úplné zabudnutie“ prejavilo u ľudí z nižších príjmových vrstiev po dvadsiatich mesiacoch.

Analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia vraví, že ďalším dôvodom je síce dobrá informovanosť a možné varovania bankárov, ale zámerne zlé rozhodnutie – ľudia za každú cenu chcú úver na niečo, čo potrebujú či po čom túžia. „Všetci vieme, že fast foody nie sú zdravé, napriek tomu sa tak nesprávame. Podobne je to aj s finančným vzdelaním verzus správaním sa,“ dodal.

Podľa americkej novinárky Helaine Olen, ktorá sa venuje osobným financiám, peniaze na finančné vzdelávanie v praxi nefungujú. Kurzy podľa nej nepripravia človeka na situácie z reálneho života. To, že sa naučí pár trikov ako nakladať s osobným rozpočtom, neznamená, že sa vyhne systematickým chybám pri výbere finančných produktov.

Štát a inštitúcie si môžu myslieť, že kurzami ušetria spotrebiteľom časť jeho výplaty už len tým, že si v banke budú schopní prečítať drobné písmenká v zmluve. Alebo že odvrátia hrozbu exekúcie.

Nemožno žurnalistiky však automaticky predpokladať, že ten, kto absolvoval kurz finančného vzdelania, sa nevyhne finančným problémom. Pre spotrebiteľa, ktorý nie je vyučovaný dlhodobejšie, znamená intenzívny kurz po určitom čase vyhodené peniaze.

Viac špecializovanej matematiky

V januári 2013 štúdia troch ekonómov v zložení Shawn Cole, Anna Paulson a Gauri Kartini Shastry priniesla alternatívnu informáciu založenú na výskume stredoškolákov.

Vedci si pred experimentom položili otázku: „Je možné naučiť dobré finančné správanie už počas strednej školy?“ Vedci zistili, že to možné je, ale nie prostredníctvom klasických hodín finančnej náuky – kurzov, kde zmena rozhodnutia nemá reálny následok. Lepšie výsledky v praxi dosiahli cez pridané hodiny matematiky, ktoré sa špecializovali na finančné úlohy.

Ekonóm Richard H. Thaler z University of Chicago v článku pre New York Times tvrdí, že finančnú nevzdelanosť možno riešiť aj provizórne. To znamená, že nie je podstatné vypočítať, koľko presne preplatíme na úvere po desiatich rokoch, ale vedieť sa k tomu číslu dopátrať aspoň približne. Stačia jednoduché pravidlá matematiky.

Príklad: Koľko zarobím na terminovanom vklade 1 000 eur s úrokom 1,5 percenta ročne, ak nechám peniaze v banke tri roky? Stačí vypočítať – 1,5 percenta z 1 000 eur je 15 eur. Po troch rokoch by som mal zarobiť o niečo viac ako 45 eur (presne 45,67 eura). Na to, aby sme sa dobre rozhodli, nemusíme vedieť matematické vzorce, ale stačí poznať podľa H. Thalera základné obrysy fungovania finančného systému.

V Dominikánskej republike skupina vedcov zistila, že už základné pravidlá narábania s peniazmi umožnili malým podnikateľom dosahovať lepšie hospodárske výsledky. Jedným z nich bola aj triviálna rada, aby si držali súkromné a podnikateľské peniaze na dvoch rôznych účtoch.

Základnou črtou sveta je vysoká miera špecializácie. Je bežné, že pri dôležitých rozhodnutiach sa spoliehame na odborníkov. Nejde len o prípady choroby, keď sa radíme s lekárom, alebo pri pokazenom aute s automechanikom, napísal v blogu analytik INESS Radovan Ďurana. 

V prípade dôležitých finančných úkonov (ak vylúčime finančných sprostredkovateľov) sa niekedy stačí spoľahnúť na rady ostrieľanejších členov rodiny a ľudí, ktorí majú s podobným výberom skúsenosti a veríme im, dodal H. Thaler. Audity ukazujú, že v Amerike poradcovia neposúvajú spotrebiteľa k lepším rozhodnutiam, skôr naopak.