Keď občan dostane list od úradu, už z obálky by mal vedieť, s kým má do činenia a kam daná inštitúcia v štátnej hierarchii patrí. Grafická úprava hlavičky, logo a vzhľad korešpondencie pritom nie sú len estetické detaily.
Vizáž štátnej pošty spolu s označením úradných budov, grafickým spracovaním informačných tabúľ, brožúr, tlačív, vizitiek či webových stránok vytvára vizuálnu identitu štátnej správy. Tá nielen komunikuje poriadok v štruktúre inštitúcii, ale ho aj vytvára.
Vo vizuálnej identite slovenského štátu poriadok nie je. Grafického dizajnéra Juraja Blaška to podnietilo k vypracovaniu dizertačnej práce, v ktorej analyzuje súčasný stav vizuality štátu. Súčasťou práce sú dva návrhy na štátny redizajn.
V akom stave je dnes vizuálna identita štátnej správy na Slovensku?
Súčasný stav je taký, že neexistuje vizuálna jednota. Každá štátna inštitúcia si rieši svoju vizuálnu prezentáciu po svojom. Výsledok je nekompatibilita, neprehľadnosť, ba až nezrozumiteľnosť. Pokiaľ nejaká inštitúcia nepoužíva na označenie štátny znak, tak občan ani nemusí vedieť, že ide o súčasť systému štátnej správy.
Prečo je takýto stav?
Počas dvadsiatich rokov od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa riešilo množstvo iných vecí a na dizajn štátu zatiaľ zjavne nebol čas. Okrem toho tu prevláda amaterizmus v tom, že tvorba vizuálnej identity štátu sa nezadáva grafickým dizajnérom. Zodpovední ľudia majú pocit, že to zvládnu sami a nepotrebujú zapájať odborníkov. Ďalší problém je pretrvávajúci klientelizmus. Zákazky tohto typu smerujú do spriatelených štúdií, kde nie je prvotnou motiváciou urobiť kvalitný dizajn, ale skôr naplniť nejaké finančné dohody.
Ako sa dosiaľ pristupovalo k vizuálnej identite štátnych inštitúcií?
Každý úrad si to riešil individuálne. Základom vizuálnej identity je štátny znak, ktorý bol kodifikovaný zákonom o štátnych symboloch v roku 1993, a autormi výtvarnej štylizácie sú Ladislav Vrteľ a Ladislav Čisárik mladší. Väčšina inštitúcií vo vizuáli jednoducho prevzala štátny znak a k nemu priradili nejaké písmo. Na tom by ešte nebolo nič zlé. Problém je v tom, že všetci si to urobili po svojom. Použili rôzne druhy písma a tiež odlišné odtiene farieb v znaku. To, že prezident má v logu na oficiálnej stránke použité najbežnejšie písmo Arial, tiež niečo vypovedá o vizuálnom povedomí.
Súčasný nesúrodý stav vizuálnej prezentácie štátnej správy.
Prečo je dôležitá jednotná vizuálna identita štátnej správy?
Je to obdobné ako pri vizuálnej identite komerčných firiem. Firma sa prostredníctvom svojej vizuálnej identity prezentuje navonok. Ide o spôsob, ako chce byť vnímaná zákazníkmi. V prípade štátu sú cieľovou skupinou občania. Podobne ako väčšie firmy, aj štát je komplexný systém, ktorý sa skladá z množstva zložiek. Na to, aby dobre fungoval, potrebuje funkčné systémové vzťahy medzi jednotlivými zložkami. Tieto vzťahy sú deklarované aj vizuálnou stránkou. Ak vládne vizuálny chaos, je pravdepodobné, že ani na funkčnej úrovni to nebude v poriadku.
Čo konkrétne sa dá jednotnou vizuálnou identitou dosiahnuť?
Predovšetkým ide o zjednodušenie orientácie pre občanov. Keď je systém vizuálne zrozumiteľný, tak občan skôr zistí, ktorý úrad patrí pod ktorý a či ide napríklad o ústrednú štátnu správu alebo o miestne orgány. Ďalší dôvod je ušetrenie finančných prostriedkov. Napríklad v Holandsku investovali do jednotného vizuálneho systému osemnásť miliónov eur s očakávanou návratnosťou päť miliónov eur ročne.
Na čom konkrétne môžu v Holandsku ušetriť?
Úspory vzniknú napríklad v štandardizovaní tlače všetkých dokumentov. K vizuálnemu systému bol vytvorený dizajnový manuál. To znamená, že každá inštitúcia, ktorá chce vytvoriť tabuľu na označenie budovy alebo propagačnú brožúru, sa riadi danými postupmi. Čiže sa nevymýšľajú nové koncepty, ktoré sú finančne i časovo náročné. Ďalším bodom je vytvorenie exkluzívneho písma pre štátnu správu. To znamená, že stačí jedna investícia a desiatky úradov nemusia nakupovať vlastné licencie.
Ukážka holandského riešenia vizuálu štátu.
Ako prebehlo v tejto krajine zjednotenie vizuálu štátnej správy?
Na začiatku boli v Holandsku v rovnakej situácii ako my. Jednotlivé ministerstvá si svoju vizuálnu identitu budovali po vlastnej osi. Keď okolo roku 2005 niekoľkokrát za sebou padla vláda, tak sa pri analýze dôvodov zistilo, že jedným z dôvodov bolo súperenie medzi ministerstvami. A jedným z aspektov bolo aj to, že každý rezort mal svoju vlastnú identitu. Na to, aby sa eliminovalo súperenie medzi rezortmi, bol pripravený projekt s názvom 1 logo, ktorého výsledkom bolo nahradenie samostatných vizuálov štátnych inštitúcií jedným spoločným. Na riešenie oslovili niekoľko grafických štúdií a víťazný návrh sa v priebehu niekoľkých rokov následne zaviedol.
Ako to vyzerá inde v Európe?
Všeobecne sa dá povedať, že trend smeruje k zjednocovaniu vizuálnych identít na úrovni štátu. Kvalitné riešenia majú okrem Holandska napríklad aj v Dánsku, Nemecku či vo Švajčiarsku.
A východná Európa?
Na východe stále prevláda nejednotnosť. Poliaci ani Maďari na tom nie sú o nič lepšie než Slovensko. Ani Česi nemajú vytvorený jednotný vizuálny systém a tiež je to v rukách jednotlivých ministerstiev. Rozdiel je len v tom, že v Česku sa väčšinou vypisujú súťaže a oslovujú sa profesionálne štúdiá alebo odborné školy. Čiže je tu istá záruka, že vzniknú kvalitné návrhy. Bol tam aj jeden pokus o zjednotenie. Štúdio Najbrt vytvorilo pre rezort zahraničných vecí logo, ktoré malo také parametre, že by bolo použiteľné pre všetky ministerstvá. Narazilo to však na odpor ostatných rezortov.
Návrhy dvoch modelov riešenia vizuálnej jednoty štátnej správy od Juraja Blaška.
Ako ste postupovali pri vašom návrhu zjednotenia vizuálnej identity slovenskej štátnej správy?
Sledoval som dva ciele. Prvým bolo zjednotenie celého systému prostredníctvom jedného loga pre všetky inštitúcie, ktoré som rozdelil do troch úrovní. Druhým cieľom bolo vytvorenie novej tvarovej štylizácie slovenského štátneho znaku.
Je možné štátny znak meniť?
Ja nenavrhujem zmenu štátneho znaku. Ten je uzákonený a jeho podoba je záväzná pre všetky jeho zobrazenia. Ja vytváram logo pre štátnu správu a nie štátny znak. Súčasťou loga štátnej správy je štylizácia dvojkríža na trojvrší ako slovenského symbolu, ktorú dopĺňa typografia označenia daného úradu. Nič nebráni tomu, aby som graficky pracoval s dvojkrížom na trojvrší, menil jeho proporcie a hľadal lepšiu kompozíciu tvarov.
Prečo vám terajší tvar znaku nevyhovoval?
Tvar, ktorý je dnes kodifikovaný, je štylizáciou zo 14. storočia. Autori Vrteľ a Čisárik zvolili túto štylizáciu preto, lebo ide o historicky prvé samostatné zobrazenie dvojkríža spolu s trojvrším. Kríž tu má zúžené ramená a je zasadený do ranogotického štítu. Zúženie ramien dvojkríža vychádza zo slohu z 14. storočia, ktorý súvisel s vtedy používanými nástrojmi na reprodukciu obrazov maľovaním, písaním, čí tesaním do kameňa. Ja som zmenil štylizáciu tak, aby reflektovala nástroje, ktoré sa používajú v dizajne dnes. Neseká sa do kameňa a grafickí dizajnéri používajú pri práci softvérové nástroje. Štylizácia štátneho znaku by mala reflektovať dobu, v ktorej sa používa.
Návrh riešenia štátnej korešpondencie.
Aká je pravdepodobnosť realizácie takéhoto návrhu?
V najbližších rokoch to určite nie je reálne. Príklady z Holandska a Dánska ukazujú, že nový vizuál nevznikol preto, že štát sa jednoducho rozhodol redizajnovať. Vizuálna zmena nastala preto, lebo sa najprv zmenilo niečo vnútri. Dáni kompletne zmenili filozofiu štátnej správy. Prešli od skostnateného byrokratického aparátu k systému akejsi agentúry, ktorá sprostredkúva styk medzi štátom a občanmi. Politická situácia a štruktúra inštitúcií na Slovensku je taká, že žiadne nové logo tu nepomôže. To by musela najprv prebehnúť zásadná reforma, zoštíhlenie štruktúr a presadenie logiky, že politici a úrady sú tu pre občanov, a nie naopak.
Pripusťme, že takáto situácia v budúcnosti nastane. Ako by mal prebehnúť proces zjednotenia vizuálu štátu?
Najprv by bolo treba vytvoriť tím odborníkov, ktorí pripravia pravidlá a zadanie súťaže. Dobré zadanie je prvým predpokladom kvalitného návrhu. Následne sa zorganizuje súťaž, ktorá by nemala byť verejná, ale mali by byť priamo oslovení grafickí dizajnéri. Laik totiž nedokáže vytvoriť návrh na takýto komplexný systém. Súťaž by mala vyhodnocovať medzinárodná porota zložená z odborníkov. Vybratý víťazný návrh by musel byť akceptovaný v celej šírke politického spektra. Nasledovala by aplikácia, ktorá by bola rozvrhnutá na niekoľko rokov. Na to, aby systém bol udržateľný, by bolo nutné vytvoriť pozíciu manažéra vizuálnej identity. Bol by to človek, ktorý by zodpovedal za koordináciu celého systému a navigoval by jednotlivé inštitúcie pri tvorbe vizuálu.
Čo podniknete s vaším vizuálnym návrhom?
Nenavrhujem definitívnu podobu vizuálnej identity štátnej správy, tá by mala vzísť z riadnej súťaže. Chcem poukázať na existujúci problém, z ktorého by sa mala stať téma odbornej diskusie.
Komplexný náhľad na tri úrovne zjednoteného vizuálu štátnej správy.
Alternatívny návrh korešpondencie so zmenenou štylizáciou štátneho znaku.
Juraj Blaško (31) absolvoval štúdium na Katedre vizuálnej komunikácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktoré v tomto roku ukončil obhájením doktorandskej práce. V roku 2009 získal Národnú cenu za dizajn s kolektívnym projektom Dizajn na kolesách. Momentálne pôsobí ako asistent v ateliéri grafického dizajnu na VŠVU. Pracuje aj ako grafický dizajnér freelancer, venuje sa hlavne dizajnu publikácií a korporátnej identite.
Foto - Maňo Štrauch, vizualizácie - Juraj Blaško
Prečítajte si ďalšie články z rubriky Kreatívne.
Rozhovor vyšiel v aktuálnom vydaní týždenníka TREND 36/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Riešenia a koncept redizajnu štátnej správy od Juraja Blaška sú súčasťou programu bratislavského Dizajnvíkendu, ktorý sa koná od 19. do 23. septembra.
