Téma týždňa: Ako investovať v čase, keď peniaze strácajú hodnotu

Inflácia šokovala svet. Pretrvávajúco vysoký rast cenovej hladiny spôsobuje, že peniaze strácajú na hodnote tempom pre súčasníkov nepoznaným. Marcový rast cien dosiahol v Spojených štátoch úroveň 8,5 percenta, čo je najvyššia hodnota od roku 1981. V eurozóne v tom istom období dosiahol rekord 7,5 percenta a na Slovensku presiahol dokonca desať percent. Kým sa ale v Spojených štátoch začína hovoriť o možnom vrchole rastu cien, v eurozóne s najväčšou pravdepodobnosťou bude rast inflácie pokračovať až do leta.

Európska centrálna banka vo svojej poslednej správe očakáva, že v tomto roku priemerná inflácia v eurozóne dosiahne úroveň viac ako päť percent. Pre európskeho spotrebiteľa a investora ide o hodnotu nepoznanú. Priemerná úroveň rastu cenovej hladiny za posledných 10 rokov bola iba 1,2 percenta ročne. S takým rastom cien sa dalo pomerne slušne žiť. Na druhej strane je inflácia  v eurozóne neporovnateľná napríklad s Tureckom, kde za posledný rok ceny vzrástli o viac ako 60 percent. Tam ľudia cítia okamžitú a významnú stratu hodnoty peňazí. V eurozóne ju doteraz cítili iba minimálne, ak vôbec. To však neznamená, že si inflácia nevyberala svoju daň. Naopak, pomaly a nebadane ukrajovala z hodnoty peňazí. Od vzniku eurozóny vzrástli ceny v priemere o polovicu. To znamená, že za vyše 20 rokov stratila spoločná mena polovicu svojej kúpnej sily.

Štrukturálna zmena

Ak by inflácia na úrovni piatich percent pretrvávala aj počas nasledujúcich rokov, euro by stratilo polovicu svojej hodnoty za menej ako dekádu. To sa však podľa Európskej centrálnej banky nestane. Podľa jej prognóz by počas najbližších dvoch rokov mala inflácia poklesnúť späť k cieľovej úrovni dvoch percent a udržať sa tam. Problém však je, že doterajšie inflačné odhady ECB neboli správne. Prvý hlavný ekonóm ECB Otmar Issing to odôvodnil tým, že centrálna banka zakladá svoje pochopenie situácie na zlom modeli, ktorý neberie do úvahy prebiehajúce štrukturálne zmeny. Pandémia a vojna sú podľa neho faktormi, ktoré dajú zbohom dlhodobo nízkej inflácii.

Na rozdiel od názoru O. Issinga centrálne banky implicitne predpokladajú, že covid z roku 2020, narušenie dodávateľských sietí z roku 2021, vojna a deglobalizácia z roku 2022 sú faktory, ktoré nebudú mať na infláciu dlhodobý a zásadný vplyv. Veria, že svet sa vráti do starých koľají spred covidu. Ak majú pravdu, inflácia je iba krátkodobý fenomén, ktorý odíde tak rýchlo, ako prišiel. Síce vymaže časť hodnoty peňazí, no stále bude pretrvávať dôvod na návrat k historicky úspešnému modelu investovania, ktorý po dekády chránil peniaze pred znehodnotením. Od 80. rokov minulého storočia totižto platilo, že výnos z investovania bol rok čo rok vyšší ako inflácia. Ľudia tak na svojom investovaní zarábali, čím sa zároveň chránili pred stratou hodnoty kúpnej sily peňazí. V posledných mesiacoch sa však situácia dramaticky zmenila a je otázne, ako rýchlo sa vráti späť.

Niet sa kam skryť

Investovanie bývalo viac než jednoduché. Stačilo nakúpiť akcie a investičné portfólio rástlo na hodnote. Ak sa investor obával o príliš veľké riziko možných prepadov akcií, mohol ho znížiť pridaním dlhopisov. Odporúčalo si namiešať koktail so 60-percentnou akciovou zložkou a 40-percentnou dlhopisovou zložkou. Finálnym výsledkom bola investičná stratégia s miene nižším výnosom, no výrazne nižším rizikom. Od roku 2011 do roku 2021 takéto portfólio investované do amerických aktív zarobilo 11,1 percenta ročne, vypočítal Goldman Sachs. V čistom vyjadrení, po odpočítaní inflácie, to bolo 9,1 percenta. Investovanie v poslednej dekáde bolo extrémne výnosné a extrémne jednoduché. Tomu však môže byť koniec, varuje americká banka.