Mal som ťažký deň, začal Andreas Treichl, šéf Erste Bank Group, rozhovor s TRENDOM. Viditeľne unavený spomenul stretnutie rakúskych bankárov s tamojším ministerstvom financií, na ktorom diskutovali o posledných detailoch vládneho 100-miliardového eurového balíka pomoci domácim bankám. Dolaďovali ho pred stretnutím ministrov Ecofinu. Vyzerá to O.K., zhodnotil stručne výsledok.
Rok 2008 nebol pre finančný sektor práve najlepší, a to sa týka aj Erste Bank. Oznámili ste vaše islandské investície a museli ste znížiť výhľad na tento rok. Myslíte si, že je to najhoršie už za vami?
Mali sme naozaj veľmi ťažký rok. Možno doteraz najťažší. V roku 2007 sme dosiahli zisk 1,2 miliardy eur. Tento rok bude zisk na úrovni jeden a pol alebo 1,4 miliardy. Ale to s plným zohľadnením Islandu a znehodnotením držaných cenných papierov. A stále zarábame viac ako rok predtým. Neviem, koľko bánk na svete to môže povedať. Lenže ľudia sa nepozerajú na naše výsledky. Povedia len, že v roku 2008 zisk pôjde dole. S tým sú zmierení, no nečakajú, že to tak bude budúci rok. Rok 2009 bude pritom zložitý. Pretože narastie riziko. Ale stále budeme zarábať viac, ako si mnoho ľudí myslí [Erste minulý týždeň zverejnila, že po tohtoročnom raste prevádzkového zisku o 15 percent počíta budúci rok s rastom o 10 percent].
Vy ste sa o svoju časť 2,7 miliardy eur z rakúskeho vládneho balíčka prihlásili ako prví. Prečo?
Verili sme, že to je dobrý ťah. Z bánk máme najsilnejšiu pozíciu. Teraz je to len na EÚ, komisii a ECB, aby stanovili podmienky a schválili rakúsky balíček. Dúfame, že to bude v najbližších dňoch [súhlas od EK prišiel minulý týždeň].
Časťou dohody medzi Erste Bank a rakúskou vládou bolo, že musíte malým a stredným podnikateľom poskytnúť úvery za 6 miliárd eur. Bola to pre vás dobrá dohoda?
Áno. Vlastne by sme ich poskytli tak či tak. Jeden z problémov, ktorý vidíte všade, je, že banky sú pre krízu oveľa menej ochotné požičiavať. A najdôležitejšou vecou na prekonanie krízy v najbližších rokoch bude, že banky budú ďalej podporovať výrobu a ekonomiku. Ak banky zastavia úverovanie, kríza bude trvať dlhšie a bude hlbšia, ako keď budú naďalej brať na seba riziko. To je najdôležitejšia vec v budúcom roku. Vzhľadom na dramatickú likviditnú krízu a problémy v bankovom sektore všade na svete je možné ísť dvoma cestami. Buď podporujete bankový systém a ten podporuje ekonomiku. Vtedy sa môžete dostať z krízy veľmi rýchlo. Aj keď veľa ľudí je nahnevaných na zlé banky, že spôsobili krízu a teraz sa dostávajú k veľkým sumám.
A nie je to pochopiteľný názor?
Je to úplné nepochopenie toho, na čo všetky tie balíčky pomoci sú. V skutočnosti to môže byť aj dobrý biznis pre štáty. Pretože ony si v zásade požičiavajú peniaze, posúvajú ich bankám a tie zasa ďalej do ekonomiky. Pri požičiavaní cez banky vzniká veľký multiplikačný efekt. Pretože banky potrebujú kryť úver dnes asi desiatimi percentami kapitálu. Takže na každé euro, čo dáte do banky, môžete dať desať späť do ekonomiky. A štát na tom zarába, pretože sám si peniaze požičiava lacnejšie, ako ich posúva bankám. Krajiny vytvorili rozdielne balíčky. Nemecký nepovažujem za dobrý, je v štýle „poďme potrestať banky“. Naopak, ten rakúsky bude veľmi dobrý.
Mali by krajiny o ich podobách viac diskutovať?
Krajiny v tomto regióne vrátane Slovenska by si mali uvedomiť, že všetci sme od seba závislí. Sú silné tendencie zo strany vlád a centrálnych bánk hovoriť, že sa starajú len o vlastnú krajinu. A chcú si byť istí, že nič, čo poskytnú finančným inštitúciám, sa nemôže preliať do inej krajiny. To je pochopiteľné, hlavne keď máte nacionalistických politikov, čo vy, samozrejme, nemáte. Za ďalších pár rokoch môžeme dokázať, že tento región môže byť silnejší než zvyšok Európy. Ale len ak sa obchod a investície medzi krajinami budú podporovať. Že Česi budú podporovať aj slovenskú ekonomiku, Rumuni by mali spolupracovať s Maďarmi, Maďari... no tí dnes nemôžu veľa robiť. Rakúšania musia spolupracovať všade, kde sú prítomní.
Znie to idealisticky, dá sa to reálne dosiahnuť?
Chýba spolupráca medzi centrálnymi bankami a nefunguje ani medzi vládami. Nie je dostatok komunikácie. Nevidel som spolu sedieť vlády, ktoré by si uvedomili, že ich región je pod vážnym útokom. Ľudia hovoria, Slovensko je v poriadku, že sa ho to netýka, ale v skutočnosti je toho súčasťou. Nemôže prežiť samo. Či už sú to médiá v USA, v Británii, ratingové agentúry alebo Svetová banka, MMF, každý pozerá na tento región ako na najviac postihnutý krízou.
Pozeráte sa na to dosť pesimisticky.
Máme situáciu, ktorá bola už na začiatku deväťdesiatych rokov. Po páde železnej opony americké a britské médiá boli plné toho, že v Maďarsku je katastrofa a po rozdelení Slovenska a Česka pôjde všetko k horšiemu. Rakúsko bolo v strede diania a malo ho to ovplyvniť. Keď sme kúpili Českú sporiteľňu v roku 2000, bolo to rok a pol po ruskej kríze. Každý hovoril, že budeme mať problém a všetko sa pokazí. Stále je tendencia pozerať sa na tento región ako na miesto katastrof. A potom zrazu v roku 2003 si ľudia uvedomili, že je to najlepší priestor. Každý tu začal investovať ako šialený, cena našich akcií vystrelila. A dnes sme späť pri tom, že všetko v tomto regióne je katastrofa.
Ale veď práve tu je šanca, že sem nedorazí recesia.
Keď sa rozprávate s rakúskymi producentmi alebo s rumunskými malými podnikateľmi, všetci prisvedčia „áno, je tu kríza, ale ak bude v najbližších dvoch rokoch nejaký rast v Európe, tak to bude v tomto regióne. Zabudnite na Nemecko, Benelux, Škandináviu.“ Títo ľudia neboli doteraz postihnutí krízou. Jeden z dôvodov je, že sme veľmi malé a nevýznamné ekonomiky. Keď hovoríte s investormi z USA, stále sa pýtajú, „ako sa darí vášmu biznisu v Československu“, a píšu tam, ako by toto bol zadok sveta. Pred pár týždňami Rumunsku znížili rating na junk bond. S&P túto krajinu hodnotí nižšie ako El Salvador či Uzbekistan. A je to pritom člen EÚ. Súhlasím, majú rôzne problémy, no na budúci rok budú rásť o 3-4 percentá. Nezáleží na tom, akí smiešni sú politici. Prídu tam nové investície a bude rásť spotreba. Znova: podstatné je, že musíme začať konať ako región. No politici nekonajú, nerobia nič.
Ako si myslíte, že sa bude vyvíjať váš biznis v jednotlivých krajinách?
Každá krajina má svoje problémy. No bola by to dramatická podpora regiónu, keby konal ako celok. Keby sme tu mohli urobiť niečo ako Škandináviu, kde ľudia spolu hovoria a robia spolu biznis. Pritom ani tam Dáni nemajú radi Nórov, lebo si myslia, že sú nudní, Fíni nemajú radi Švédov. Tak ako tu. Česi nemajú radi Slovákov, Slováci nemajú radi Maďarov, rovnako Rumuni, a nikto nemá rád Rakúšanov. To nič, ale všetci by sme mali pracovať spolu. Cez akcie a investície podporovať ekonomiku v regióne.
Čo môžete robiť, ak by sa objavil napríklad problém v bankovom sektore niektorej krajiny?
Všetky banky sú povinné ďalej podporovať tamojšie dcéry. Vezmime si Slovensko – napríklad Slovenská sporiteľňa nemá problém. Je veľmi zisková, s veľkým podielom likvidity. Ak by hrozila situácia, že má málo kapitálu, tak by sme jej ho poskytli. Ale toto nehrozí.
Na začiatku krízy sa slovenská vláda obávala, že zahraničné matky môžu sťahovať likviditu od svojich dcér. Mohlo by sa to stať?
Mohlo, v rámci pravidiel a obmedzení, ktoré platia pre danú krajinu. Aký je v tom problém? Keď máte príliš veľa likvidity, my ju zoberieme, ak máme nedostatok. A neskôr ju vrátime späť. To je čaro skupiny.
Vidíte v časoch pádu cien možnosť kúpiť v regióne ďalšiu banku?
Nie. Naše akcie sú tak nízko, že nemôžeme momentálne nič kupovať. Boli by možnosti. Po kríze budú dobré banky lepšie a oproti tým zlým bude oveľa väčší rozdiel. A nehovorím len o nás, ale my budeme víťazi. A potom, možno za rok-dva budú aj príležitosti. Ale my sme tu takí veľkí, že na Slovensku, v Česku, v Rakúsku nemôžeme nič kúpiť.
Erste Bank mala za cieľ dvadsaťpercentný podiel v retaili v každej krajine. Ako vidíte tento cieľ teraz? Pomôže vám ho kríza naplniť či naopak?
Dosiahneme ho. Už teraz ho získavame. Boli sme opatrní. V Česku a na Slovensku sme boli veľmi konzervatívni, náš trhový podiel je pomerne stabilný. V Rumunsku sme z neho vlani veľa stratili. A teraz ho získavame rýchlo späť.
Nespomínate Maďarsko a jeho OTP.
Tu by sme tiež radi zvýšili podiel, uvidíme.
Akvizíciou?
Neviem.
Na druhej strane, nebojíte sa, že po oslabení vašej trhovej kapitalizácie by ste sa mohli stať ľahším cieľom pre konkurenciu?
Samozrejme, znepokojuje ma to. Ale podobne oslabená je aj pozícia konkurenčných skupín.
Pred dvoma rokmi ste povedali, že by ste začali uvažovať o predaji Erste Bank pri cene 70 miliárd eur. Ako by to číslo vyzeralo dnes?
Pri šesťdesiatich piatich miliardách.
Pád ceny akcií ovplyvnil aj vašich zamestnancov, keďže časť vlastnia...
Áno, a ovplyvnilo to aj mňa.
Je čas ich teraz nakupovať?
Ja som nakupoval, keď padli pod päťdesiat eur, a potom znova, keď išli pod štyridsať. Nemyslím, že v blízkej budúcnosti budú bankové akcie výrazne rásť. Čo sa dá pozorovať v posledných týždňoch a mesiacoch, je, že v tomto smere štátne balíčky vôbec nepomáhajú.
Čo si myslíte o diskusiách európskych lídrov, že potrebujeme v bankovníctve hlbšiu reguláciu?
Závisí to od jej kvality. Regulácie už bolo dostatok, ale v skutočnosti nefungovala. A nie sú to komerčné banky, ktoré vyrobili problém. Nie Slovenská sporiteľňa, Tatra banka či VÚB alebo Erste Bank. To iné inštitúcie by mali byť regulované. A mnohé by sa nemali vrátiť na trh. Dúfam, že všetci tí žraloci z Wall Streetu skrachujú.
Ale oni neskrachujú, lebo sú podporované vládami.
Áno, to je choré. Ale prinajmenšom zmiznú niektoré hedge fondy. Títo ľudia narobili veľa problémov. Nehovorím, že my sme k nim neprispeli, ale prispel k nim aj dohľad a ratingové agentúry. Island mal ešte pred rokom rating tri áčka. A dnes znižujú bankám rating, lebo kúpili islandské bondy. Nemá zmysel pozerať, kto bol zodpovedný. Stalo sa, bolo to zlé. Na Slovensku máte dobrý bankový biznis. Ak by ho mali všetky krajiny taký, bolo by to fajn.
Kedy si myslíte, že sa kríza skončí?
Keby som to vedel... Myslím, že prvá šanca na zlepšenie bude na konci budúceho leta. Ale nikto nevie, ako dlho bude kríza trvať. A buďte si istí, že ľudia v tejto krajine ju začnú cítiť viac o mesiac, a ešte viac o dva. Pôjde do peňaženiek ľudí. Kríza sa ešte ani nezačala.
- Andreas Treichl (56) šéfuje rakúskej Erste Bank od roku 1997. Pod jeho vedením rozšírila aktivity do celej strednej Európy. Po štúdiu na Viedenskej univerzite zbieral skúsenosti okrem iného v Chase Manhattan Bank v New Yorku, Bruseli či Aténach.
