Ťah Sedláčkom

Keby existovalo niečo ako vydavateľský americký sen, mohol by vyzerať aj takto: riaditeľ a súčasne jeden z dvoch zamestnancov mladého vydavateľstva sa v novinách začíta do článkov neznámeho ekonóma. Hoci sa dovtedy zameriaval najmä na zbierky básní, ekonóma osloví s ponukou na vydanie knihy. Ten súhlasí a čoskoro z tlačiarne vyjde päťtisíc kusov nového diela. Vypredajú sa približne za dva týždne. O dva roky neskôr sa už počet predaných výtlačkov ráta v desaťtisícoch.

Zo záľuby podnikanie

Takto by sa dal v skratke načrtnúť podnikateľský príbeh Čecha Tomáša Brandejsa a jeho vydavateľstva 65. pole. V skutočnosti, samozrejme, nebol taký priamočiary, ako je opísaný v úvode. T. Brandejs je vyštudovaný kartograf. Pred tým, ako sa pustil do vydávania kníh naplno, živil sa prácou grafika. Vydávanie kníh bola len „pridružená výroba“ občianskeho združenia 65. pole, ktoré v roku 2005 založil s kamarátmi.

Ako naznačuje názov združenia, partička mala okrem literatúry a nezávislého umenia záľubu aj v šachu. Lenže šachovnica má len 64 políčok. Prečo teda 65. pole? „Symbolizuje prekvapenie, presah, neočakávanosť, ale tiež humor či recesiu. Zatiaľ čo na čiernych a bielych políčkach zúri neľútostný boj, 65. pole je miestom, na ktoré čašník servíruje čapované pivo,“ píše o sebe vydavateľstvo na webovej stránke.

Zo združenia sa 65. pole premenilo na skutočnú firmu v roku 2009 a z grafika T. Brandejsa sa pomaly stával profesionálny vydavateľ. Svoju krátku báseň „bělmo mám už rudé, šéf říká: to pude“ už mohol recitovať akurát len sebe. No aj na jeho vlastné prekvapenie to išlo. Najmä vďaka tomu, že sa do príbehu zamotal ďalší Tomáš – Sedláček.

Úspech (aj) vďaka kríze

Je krásne napísaná a prinajmenšom počas čítania prvých dvoch tretín som ju nemohol pustiť z ruky alebo sa sústrediť na niečo iné. To sú slová editora denníka The Financial Times Samuela Brittana z recenzie na knihu Ekonomie dobra a zla. Jej autor T. Sedláček, hlavný makroekonomický stratég českej ČSOB banky, ju písal ako svoju dizertačnú prácu (s ktorou u akademikov neuspel). Šéfovi vydavateľstva 65. pole sa tak zapáčila, že zmenil svoj pôvodný zámer vydať akési zobrané spisy novinových stĺpčekov T. Sedláčka.

Okrem krátkej noticky od Václava Havla, ktorému T. Sedláček kedysi robil poradcu, prispela k úspechu knihy aj finančná kríza, ktorá do Európy dorazila v čase vydania Ekonómie dobra a zla. Ľudia boli v tom čase hladní po inom, nie na matematických vzoroch založenom pohľade na hospodárenie štátov. A vzhľadom na štedré bonusy bankárov, o ktorých sa vtedy hojne písalo, sa žiadalo aj trochu toho moralizovania. V knihe nič z toho nechýba, je napísaná sviežim štýlom a hoci jej recenzenti neskôr čo-to vyčítali, jej komerčnému úspechu to nezabránilo. Hoci známi T. Brandejsovi hovorili, že je blázon, keď ju chce za vlastné úspory vydať v päťtisícovom náklade. „Povedal som si, že po vydávaní kníh v náklade niekoľko sto kusov dám do tejto všetko, viac sa zameriam na jej podporu,“ spomína si.

Výsledok? Dodnes sa jej predalo vyše 65-tisíc kusov, z toho v Česku 20-tisíc. Knihu preložili už do trinástich jazykov vrátane čínštiny. Na jej základe vzniklo aj divadelné scénické čítanie, ktoré sa odohralo v 130 reprízach. Na porovnanie, z knihy Ľudovíta Ódora s podobnou tematikou Ekonómia z nadhľadu sa na Slovensku vypredal celý náklad 2 500 kusov, jej voľné pokračovanie pod názvom Krízonómia z nadhľadu si dosiaľ kúpilo ešte o šesťsto čitateľov viac.

Bez veľkých očí

Sídlo vydavateľstva 65. pole má rovnaký počet miestností ako počet stálych zamestnancov – dve. Na stene jednej z kancelárií visí plagát skupiny The Frames. T. Brandejs akoby z oka vypadol jej frontmanovi, ktorý si zahral aj vo filme Once. Kto snímku videl, všimne si aj druhú podobnosť medzi Glenom Hansardom a majiteľom vydavateľstva 65. pole. Tvorba oboch pôsobí ako nezávislá amatérčina, ktorá je však robená tak poctivo, až je profesionálna.

Nezávislá myseľ a guráž T. Brandejsa sa prejavili aj vtedy, keď sa rozhodol, že Ekonómiu dobra a zla vyvezie do sveta. Pred tromi rokmi s tridsiatimi výtlačkami napakovanými v taške z firmy Ikea zamieril spolu s editorom knihy Jiřím Nádobom na frankfurtskom knižnom veľtrhu k stánku Oxford University Press (OUP).

Preklad jednej kapitoly knihy s fotkou T. Sedláčka premávajúceho sa na bicykli po Prahe podal zástupcovi vydavateľstva so slovami, že ide o národný bestseller. Vyšlo to a vďaka vydaniu publikácie v OUP s ňou T. Brandejs uspel o rok neskôr aj v známom nemeckom vydavateľskom dome Hanser.

Po takomto úspechu by človek očakával, že kancelárii šéfa vydavateľstva 65. pole bude dominovať luxusný stôl z čerešňového dreva a jeho majiteľ už snuje plány, ako sa edičný plán bude každým rokom zväčšovať spolu so sumou na jeho konte. No T. Brandejs uvažuje o budúcnosti podobne, ako T. Sedláček píše o ekonomickej súčasnosti – jej plánovačom vyčíta posadnutosť rastom za každú cenu.

„Zažil som naozaj veľmi úspešný štart. Ale nemám veľké oči. Plán je vydať za rok približne desať kníh, ktoré firmu uživia. Už to je, myslím si, dosť ambiciózny cieľ,“ hovorí s úsmevom a dodáva, že vydavateľstvo je pre neho viac ako len biznis. „Sú to moje deti. Chcem si udržať kontakt s autormi. Byť si istý, že sa nemusím hanbiť za to, čo vydám.“

Originálne zameranie

Poznať svojho autora je, zdá sa, dobrý predpoklad, ako aj malé vydavateľstvo môže na trhu uspieť. 65. pole iba niekoľko mesiacov po vydaní T. Sedláčka zabodovalo u čitateľov na oboch stranách rieky Moravy s knihou o Slovensku s názvom Jánošíci s těžkou hlavou. Jej autorom je reportér Českého rozhlasu Ľubomír Smatana. Kniha v roku vydania (2010) patrila medzi najpredávanejšie tituly viacerých slovenských kníhkupectiev.

Šťastná ruka nie je všetko. Dôležitá je i cena, ktorú si vydavateľ za svoj produkt zapýta. Tých na západ od Slovenska nie veľmi potešili politici, ktorí za posledné roky zvýšili sadzbu dane z pridanej hodnoty na knihy postupne z päť na 14 percent. „Chápem, že sa dnes všetci musíme uskromniť. Na druhej strane, to isté platí o Britoch, ktorí však stále držia nulovú sadzbu. Akoby mali jasnejšie v stratégii prístupu ku knihám,“ hovorí T. Brandejs. Ceny svojich titulov však napriek vyššej dani nezvyšoval.

Na český vydavateľský trh mala za posledné roky väčší vplyv kríza ako postupne stúpajúca daň z pridanej hodnoty. Primerane dopytu začal od roku 2009 klesať aj počet vydaných kníh a učebníc, ktorý sa v roku 2011 zastavil na čísle 17-tisíc.

Trend sa otočil vlani, keď vydavatelia vyprodukovali takmer 19-tisíc titulov. Polovicu z tohto počtu tvoria publikácie vydané štátnymi inštitúciami, ktoré sa na pulty kníhkupectiev ani nedostanú.

Zaujímavé je, že hoci v porovnaní so Slovenskom rozdiely v počte vydaných titulov približne zodpovedajú rozdielu v počte obyvateľov, v počte vydavateľstiev sa už priama úmera neprejavuje. Pokým v Česku pred dvomi rokmi vydalo aspoň jednu knihu 1 925 vydavateľstiev, na Slovensku ich bolo len o štvrtinu menej, presnejšie 1 423. Podľa štatistík o celkovom počte registrovaných vydavateľov (v Česku ich bolo v roku 2010 takmer päťtisíc, na Slovensku len čosi vyše tisícpäťsto) to vyzerá, akoby u väčšieho z bratských národov skúšalo šťastie s vydávaním kníh viac malých spoločností.

T. Brandejs chce stavať budúcnosť firmy na vydávaní „chytrých kníh“ a budovaní značky vydavateľstva na duchu jeho „nezávisláckych“ základov. No i podľa neho je dnes ťažké priniesť na trh niečo úplne originálne. Ťah s knihou T. Sedláčka však ukazuje, že skúsiť to sa niekedy vypláca.

Ako sa plnia pulty
(tis., počet vydaných neperiodických titulov a registrovaných vydavateľov v Česku a na Slovensku)

Článok vyšiel v aktuálnom vydaní týždenníka TREND 20/2012.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

Foto - Vít Ráž