Výskumníci teraz požadujú vstup do bankových archívov, aby mohli nález overiť a ukradnutý majetok navrátiť. „Domnievame sa, že na týchto dlho ladom ležiacich účtoch sú peniaze ulúpené židovským obetiam,“ napísalo centrum vo vyjadrení.
Nacistické Nemecko začalo konfiškovať majetok Židom po prijatí rasistických zákonov v roku 1935 a značné množstvo ukradli počas holokaustu v 40. rokoch. Veľkú časť tohto bohatstva nacisti previedli na tajné účty vo švajčiarskych bankách, poznamenáva spravodajský web BBC.
V Argentíne vládli v 30. rokoch fašistickí prezidenti, ktorí vítali zosilnenú prítomnosť nacistov vo svojej krajine. V tom čase tam pôsobili napríklad zahraničné organizácie nacistickej strany NSDAP v počte 1 400 členov, ktorí boli podporovaní 12-tisíc členmi odborov nemeckých pracovníkov.
Výskumníkom sa podarilo odhaliť kópiu zoznamu členov nemeckých odborov, ktorú zaobstarala medzi rokmi 1941 až 1943 po zvrhnutí nacistov naklonených režimu argentínska vyšetrovacia komisia.
V dokumente je tiež zoznam bankových prevodov medzi niektorými nacistami v Argentíne a švajčiarskou bankovou inštitúciou Schweizerische Kreditanstalt, dnes známa ako Credit Suisse.
Wiesenthalovo centrum tvrdí, že vie o niektorých ľuďoch, ktorí po Credit Suisse požadujú prístup k niektorým z týchto účtov ako dedičia nacistov uvedených na nájdenom zozname. Banku preto žiada o prístup do jej archívov, aby mohli výskumníci objasniť pôvod ukradnutých peňazí a vrátiť ho olúpeným a zachráneným Židom a ich dedičom.
Banka sa však k žiadosti zatiaľ nevyjadrila, agentúre AFP iba oznámila, že záležitosť preskúma. V priebehu a po skončení druhej svetovej vojny bola Argentína a niektoré ďalšie latinsko-americké krajiny útočiskom pre nacistov, pretože v nich vládli vojenskej diktatúry.
Do Argentíny po vojne ušlo niekoľko prominentných nacistov vrátane Adolfa Eichmanna, jedného zo strojcov holokaustu. A. Eichmanna v roku 1960 z krajiny uniesli izraelskí agenti a po preslávenom súdnom konaní v Jeruzaleme bol obesený ako vojnový zločinec v roku 1962.
