Švajčiarska centrálna banka potápa exportérov v snahe zabrániť vlastným masívnym stratám

Krajín ako Švajčiarsko nie je veľa. Kvôli vyspelosti bankového trhu, stabilnej mene a nízkym úrokovým sadzbám sa označuje za bezpečný prístav. Keď sa na svete deje čokoľvek negatívne, švajčiarsky frank posilňuje.

To je ale v priamom rozpore s proexportným zameraním ekonomiky. Čím drahší frank, tým menej exportu a tým nižší rast HDP. Centrálna banka preto musela v časoch európskej dlhovej krízy konať a posilňovaniu domácej meny bránila devízovými intervenciami.

Švajčiarska verzia QE

Napriek fiasku z roku 2015 v tejto stratégii pokračovala až do súčasnosti. Kým ostatné centrálne banky vykonávali kvantitatívne uvoľňovanie tak, že nakupovali vládne dlhopisy a banky plnili hotovosťou, švajčiarska centrálna banka SNB mala odlišnú stratégiu.

Keďže jej hlavným cieľom bolo zabrániť silnejšiemu franku, tak miesto vládnych dlhopisov nakupovala zahraničné meny. Tým rástli jej devízové rezervy, ktoré na druhej strane kompenzovala novými frankami v obehu, ktorými oslabovala hodnotu menového kurzu.

Devízové rezervy SNB dosiahli monumentálne rozmery presahujúce miliardu frankov. To odpovedá sume 140 percent HDP krajiny. Bilancia centrálnej banky vzrástla od veľkej finančnej krízy 12-násobne a presiahla aj suverénne fondy mnohých krajín.

Avšak centrálna banka nedržala na svojej bilancii iba devízy, ale aby maximalizovala výnos z nich, veľkú časť v tohto objemu použila na nákup akcií a dlhopisov. Čo sa týka amerických akcií, reporty z USA ukazujú, že ich drží v objeme takmer 180 miliárd dolárov. Významné objemy má tiež v amerických a európskych dlhopisoch.

V predchádzajúcich rokoch na zhodnocovaní akcií a dlhopisov SNB dosahovala zisky v objemoch desiatok miliárd dolárov ročne. S vysokou infláciou a prudkým poklesom finančných trhov sa však jej stratégia zvrtla do masívnych strát.

Útek pred fiaskom