Vydedenie je právny inštitút, ktorý nijako nesúvisí s darovaním.
Vydedenie sa týka len majetku poručiteľa, ktorý poručiteľ vlastnil v okamihu smrti. Podľa § 469a ods. 1 OZ Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
- a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
- b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
- c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
- d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Dôvod pre vydedenie uvedený pod písm. a) je podobný dôvodu, pre ktorý je možné žiadať vrátenie daru. Tu ale spojitosť medzi oboma právnymi inštitútmi končí.
Vydedenie sa týka len majetku poručiteľa, ktorý poručiteľ vlastnil v okamihu smrti, nie majetku, ktorý vlastnil v minulosti, avšak, napríklad na základe darovacej zmluvy previedol na inú osobu.
Rovnako je pravdou, že podľa § 484 2. veta OSP pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal... Pokiaľ je dedič vydedený, niet čo na čo započítavať.
Ohľadom započítania hodnoty daru na dedičský podiel je potrebné doplniť, že pokiaľ by hodnota daru prevyšovala dedičský podiel dediča, nevzniká zo zákona žiadna povinnosť čokoľvek z darovanej veci "vracať" ďalším dedičom. Ide "len" o morálnu povinnosť, napríklad v rámci rodiny.
Autor pôsobí ako advokát v advokátskej kancelárii Proiuris advokáti.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
