Aspoň to hovoria zistenia analytikov Goldman Sachs, ktorí sa pozreli na závislosť cien dlhopisov krajín od Brazílie po Poľsko od menovej politiky. Tým, že ECB uvoľňuje svoju menovú politiku, dopomáha k lepšiemu výkonu aj dlhopisom a akciám krajín z radov rozvíjajúcich sa ekonomík, ktoré pritom majú svoju vlastnú menovú politiku.

Minulotýždňové znižovanie úrokových sadzieb v podaní ECB (ktoré nadobudlo účinnosť od stredy 10. septembra) by zároveň mohlo prinútiť viaceré lokálne centrálne banky k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky. Okrem Poľska, od ktorého takýto krok očakávame už dlhšie, by sa k podobnej akcii mohla opäť uchýliť aj maďarská MNB, ktorá v júli ohlásila koniec cyklu znižovania sadzieb.

Pohľad na hriešnikov

Ratingové agentúry sa v piatok pozrú bližšie na zúbok úverovej spoľahlivosti dvoch európskych dlhových hriešnikov a to Grécka a Írska. Na írsky rating sa pozrie agentúra Moody's a očakáva sa, že Írsko sa opäť dočká lepšieho ratingového hodnotenia alebo aspoň lepšieho ratingového výhľadu.

Hodnotenie má Írsko aktuálne od Moody's stanovené na úrovni Baa1 so stabilným výhľadom. V prípade, že by Moody's zdvihla Írsku rating, ten by sa dostal už na „áčkovú“ úroveň, na ktorej krajinu hodnotia aj zvyšné dve veľké agentúry.

Grécku sa povenuje agentúra S&P, ktorá krajinu aktuálne hodnotí na úrovni B – so stabilným výhľadom. Šanca, že S&P zdvihne grécky rating na stupeň B, je síce malá, ale existuje.

Ešte minulý týždeň sme informovali o zámere Grécka vydať 7–ročné dlhopisy a tiež predĺžiť priemernú splatnosť svojho dlhu formou výmeny ŠPP (krátkodobé dlhové cenné papiere so splatnosťou do 1 roka) za dlhšie bondy.

V stredu oficiálne prišla od gréckej strany ponuka na takúto výmenu. Na rozdiel od marca 2012 bola táto výmena naozaj dobrovoľná a zapojiť sa do nej mohli veritelia, ktorí držia niektoré z dotknutých ŠPP. Výmenou za ne Grécko ponúklo dlhopisy splatné v rokoch 2017 alebo 2019. Tie vydá výmenou za ŠPP v maximálnom predpokladanom objeme 1 miliardy eur. Oficiálne výsledky výmeny by mali byť známe v piatok napoludnie.

Na európskych akciových trhoch bol vo štvrtok relatívny pokoj. Všetky dôležité akciové indexy si pripísali mierne oslabenie. Nemecký DAX stratil desatinu percenta, francúzsky CAC dvakrát toľko. Ani americké akciové indexy vo štvrtok nezaznamenali výraznejšie pohyby. Dow Jones nepatrne strácal, zatiaľ čo S&P500 a Nasdaq naopak rástli. Jednalo sa však len o pohyby na úrovni desatinky percenta.

Euro sa vo štvrtok voči doláru obchodovalo v pomerne úzkom pásme 1,2900 EURUSD až 1,2950 EURUSD, pričom deň napokon uzavrelo bližšie k spodnej hranici tohto rozpätia. Spomedzi makroekonomických dát na trh dorazili sfinalizované výsledky augustovej inflácie z Nemecka, ktoré vyšli v súlade s rýchlym odhadom a nepriniesli tak žiadne prekvapenie.

Popoludní z USA prišli pravidelné týždenné dáta z trhu práce, ktoré poukázali na o niečo rýchlejší než očakávaný prírastok nových žiadateľov o podporu v nezamestnanosti. Nič prevratné to ale nebolo a ani kurz eura voči doláru tak nemal dôvod na výraznejšie pohyby.

Spomedzi komentárov zaujal prezident ECB Mario Draghi, ktorý odrážal kritiku niektorých nielen nemeckých predstaviteľov na „jeho“ plán oživenia ekonomiky eurozóny. Pri svojej návšteve v Miláne M. Draghi povedal, že pri podpore úverovania SMEs by sa mali zvážiť aj určité vládne garancie, tak ako sa to robí napríklad v USA. Viac zrejme Draghi povie cez víkend na stretnutí s ministrami financií krajín eurozóny.

Aussie vo výpredaji

Zaujímavé veci sa tento týždeň diali na austrálskom dolári. Mena našich protinožcov oslabila voči svojmu americkému menovcovi už na polročné minimum 0,9060 AUDUSD, pod čo sa podpísali výpredaje „aussieho“ v podaní lokálnych korporátnych obchodníkov. K výpredaju austrálskej meny prispieva aj neochota tamojšej centrálnej banky RBA zvyšovať úrokové sadzby a tiež negatívne dáta z Číny. Zhoršený vývoj v čínskom priemysle totiž znižuje dopyt po rudách a iných surovinách, ktoré sa ťažia práve v Austrálii. „Aussie“ je pokladaný za tzv. komoditnú menu, a je preto často volatilná a závislá práve od zahraničného dopytu po domácich komoditách.

A pri komoditách ešte chvíľku zostaneme. Cena ropy Brent sa už uplynulý týždeň dostala na dohľad psychologickej hladiny 100 USD za barel, no prelomiť ju nedokázala. Tento týždeň sa jej to však už podarilo, keď neuspokojivé dáta čínskeho zahraničného obchodu spôsobili obavy o pokles dopytu po tejto komodite a cena čierneho zlata sa dostala pod hranicu 100 dolárov za barel po prvýkrát od júna 2013.

Pod pokles ceny ropy na trhu sa podpisuje aj silnejší dolár, ktorý tlačí nadol aj cenu americkej WTI. Okrem toho sa do ceny ropy na trhu premietajú aj správy o raste jej produkcie v Líbyi. Vo štvrtok sa ropa Brent na trhu obchodovala za 98 dolárov za barel.

Susedné meny oslabujú

A na záver jedna spotrebiteľsky orientovaná správa. Meny našich susedov sa voči euru oslabujú a na pretras sa tak čoskoro opäť dostane nákupná turistika za našimi hranicami. Oplatí sa ale za nákupmi do okolitého zahraničia vycestovať? Odpoveď znie: ako komu. Ľudom žijúcim v blízkosti štátnych hraníc sa zvyčajne oplatí vyraziť s peňaženkami za hranice nielen vtedy, keď sa okolité meny voči euru oslabujú. Ušetria totiž aj po započítaní nákladov za dopravu.

Cenová hladina v Maďarsku je o 15 percent nižšia ako u nás (Maďari majú oproti nám lacnejšie najmä reštaurácie, oblečenie či alkohol) a v Poľsku je nižšia dokonca o 20 percent (potraviny tam kúpite o 30 percent lacnejšie ako na Slovensku).

Cenová hladina v Českej republike je porovnateľná s tou našou, avšak čo majú Česi lacnejšie, sú najmä reštaurácie a hotely a zariadenie do domácnosti. Komu ale nákupná turistika za hranicami vôbec neprospieva, je naša ekonomika. Zatiaľ čo my sa tešíme z úspory niekoľkých eur, zarobiť dáme obchodníkom v okolitých krajinách a nepriamo prostredníctvom daní aj ich štátnej kase.

Autorka je analytička Poštovej Banky

TREND na burze vychádza každé ráno na TREND.sk. Prečítajte si všetky vydania a objednajte si RSS feed tu