Sulíkom tlačená ideológia v dlhovej brzde narobí viac škody ako osohu. Opačný názor má málokto

„Naša strana je dlhodobo proti zvyšovaniu daní. Preto so zmenami dlhovej brzdy budeme súhlasiť jedine v prípade zavedenia daňovej brzdy,“ povedala predseda politickej strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík. Prípadné presadenie tejto zmeny znemožní konsolidovať verejné financie zvyšovaním daní alebo odvodov. Rast jednej daňovej sadzby totiž bude musieť byť okamžite kompenzované poklesom inej.

Slovenské hospodárstvo pred vysokými dlhmi roky chráni ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Hovorovo je označovaný ako dlhová brzda a súčasnej vláde pre prudký rast deficitov prikazuje už o tri roky predložiť do parlamentu vyrovnaný rozpočet. Tento problém navrhlo ministerstvo financií vyriešiť zmenou ústavného zákona a dočasným vypnutím stanovených limitov verejného dlhu. V takom prípade bude môcť súčasná vláda bez obáv zvýšiť verejný dlh krajiny z minuloročných 48,5 percenta na 69,4 percenta HDP v roku 2023.

Lenže za zmenu ústavy musí hlasovať minimálne 90 zo 150 poslancov. Koalícia preto potrebuje aj hlasy SaS. V opačnom prípade ostanú v platnosti terajšie pravidlá a parlament bude tesne pred voľbami hlasovať o dôvere v súčasný kabinet. Na to isté rokovanie navyše minister financií musí predložiť vyrovnaný rozpočet, ktorého prijatiu sa dá teoreticky vyhnúť práve pádom vlády.

Pre tieto dôvody hrá SaS relatívne s dobrými kartami pri presadzovaní daňovej brzdy. O možných zmenách sa aktuálne rokuje a proti návrhu liberálov je minister financií Eduard Heger (OĽANO). Ním vedení úradníci totiž už naznačili záujem zvyšovať dane z majetku a emisií.

Prijatím daňovej brzdy zákon o rozpočtovej zodpovednosti príde o podporu naprieč celým politickým spektrom. Pre prísnu neutralitu sa na jeho vzniku dokázali dohodnúť predstavitelia všetkých politických smerov. Podľa dnes platných pravidiel totiž ľavičiari môžu aj naďalej zvyšovať výdavky v prípade zvýšenia daní. Pravičiari zas môžu zavádzať nízke daňové sadzby za predpokladu, že výrazne okrešú štátom poskytované služby.

Zdroj: Jakub Kotian

Daňová brzda prinesie minimálne výdavky

Táto krehká rovnováha skončí zavedením daňovej brzdy. „Pri najbližšom nástupe k moci by sa ľavicové vlády pokúšali o jeho zmenu. A mohli by navrhovať napríklad zavedenie výdavkového pravidla, podľa ktorého by sa výdavky nemohli znižovať pod istú úroveň. Ústavný zákon by sa tak stal obeťou ideologických sporov,“ upozornil pre TREND riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Peter Goliaš.