Súdiť sa s daniarmi? Beh na dlhú trať, ale získate si rešpekt

Ak má daňový subjekt v rukách právoplatné rozhodnutie, najväčšou šancou ako rozhodnutie zvrátiť je podanie žaloby na súd. Daňový úrad vedie daňové konanie, nie je účastníkom daňového konania, a preto má vo  vzťahu k daňovému subjektu nadriadené postavenie. 

Toto pravidlo neplatí v súdnom konaní: žalobca ako daňový subjekt žaluje právoplatné rozhodnutie Finančného riaditeľstva (FR) SR ako žalovaného. Platí pritom rovnosť pred zákonom a obidvaja účastníci súdneho konania majú mať rovnaké postavenie. Podmienkou podania daňovej žaloby je právoplatnosť rozhodnutia, pričom daňový subjekt musel podať proti prvostupňovému rozhodnutiu daňového úradu v 15-dňovej lehote odvolanie. 

Upozorňujeme, že podanie žaloby nemá samo o sebe odkladný účinok na vykonateľnosť daňového rozhodnutia. Žalobca ale môže súd o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia požiadať. 

Miestne príslušným súdom je krajský súd, v ktorého jurisdikcii má fyzická osoba trvalý pobyt, alebo právnická osoba sídlo. Pozor, na podanie daňovej žaloby existuje 2-mesačná lehota a  zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. 

Za podanie daňovej žaloby sa zväčša platí súdny poplatok v paušálnej výške 70 eur. Pozitívom je, že ak aj daňový subjekt prehrá súdny spor s daniarmi, nemusí platiť náhradu trov konania protistrany. Žalované finančné riaditeľstvo je od súdneho poplatku oslobodené a neúčtuje trovy právneho zastúpenia, pretože je zastúpené vlastnými právnikmi. 

Druhou podmienkou žalovateľnosti rozhodnutia je obligatórne právne zastúpenie. Znamená to, že daňový subjekt musí byť v súdnom konaní zastúpený advokátom. Neplatí to, ak má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa samotný žalobca – fyzická osoba alebo spoločník/konateľ právnickej osoby. Výnimkou je aj situácia, ak spoločnosť zastupuje podnikový právnik, teda zamestnanec v pracovnom pomere.

Táto podmienka odradí veľa podnikateľov od podania žaloby, pretože sú ovplyvnení mýtom, že právne služby sú predražené. Daňoví poradcovia v súdnom konaní nemôžu zastupovať daňové subjekty vo vlastnej réžii. Keďže daňoví poradcovia nie sú finančne motivovaní na žalovaní daňového rozhodnutia, často tento krok klientom ani neodporúčajú. 

Treťou podmienkou je samotná žalovateľnosť daňového rozhodnutia. Zo súdneho preskúmania sú vylúčené rozhodnutia predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy. Predbežné opatrenie nemožno žalovať, pretože je rozhodnutím predbežnej povahy, zatiaľ čo daňové záložné právo áno. 

Podobne rozhodnutie o prerušení daňového konania nemožno žalovať, pretože má procesnú povahu, pričom daňové konanie bude po odpadnutí prekážky pokračovať. Naproti tomu rozhodnutie o zastavení daňového konania podlieha súdnemu preskúmaniu, pretože sa daňové konanie definitívne končí. 

Analogicky podľa nášho názoru nemožno žalovať rozhodnutie o zabezpečení tovaru, zatiaľ čo rozhodnutie o prepadnutí vecí v prospech štátu áno. Dôvodom je, že týmto verdiktom sa daňovému subjektu definitívne odníma vlastnícke právo veci, ktorá prepadá v prospech štátu. Daňový subjekt nemôže žalovať ani rozhodnutie o odpustení sankcie, pretože táto otázka je v kompetencii správcu dane a žiadateľ nemá na povolenie úľavy právny nárok.

Štvrtou podmienkou žalovateľnosti je, že žalobca v žalobe uvedie, že cíti sa byť nezákonným rozhodnutím a procesným postupom žalovaného poškodený na svojich právach. Súd má v talóne tri alternatívy rozhodnutia. 

Prvou je, že súd žalobu zamietne a daňový subjekt spor s daniarmi prehrá. Druhým variantom je zastavenie konania. Do úvahy prichádza vtedy, ak žalobca zmešká 2-mesačnú lehotu na podanie žaloby alebo ak sa ani na výzvu súdu nedá zastúpiť advokátom. Treťou alternatívou je, že súd žalobe vyhovie a zruší daňové rozhodnutie a vráti vec finančnej správe na ďalšie konanie. 

Súdne konanie je v daňových kauzách dvojinštančné a účastník konania, ktorý súdny spor prehral, sa môže odvolať na Najvyšší súd SR. Odvolacia lehota je 15-dňová, pričom za podanie odvolania sa platí súdny poplatok znovu vo výške 70 eur. 

Ak súdny spor prehrá finančná správa, tá sa odvolá skoro vždy. Ako s úsmevom povedala jedna právnička finančného riaditeľstva, nepodanie odvolania musí svojmu nadriadenému detailne zdôvodniť.

Daňové subjekty sa nemusia obávať, že ich budú po podaní žaloby očakávať represálie zo strany finančnej správy. Skúsenosti sú skôr opačné a žalobca získa v očiach daňových úradníkov na vážnosti. 

Ak súd zruší rozhodnutie, vráti vec na ďalšie konanie a daňoví kontrolóri musia často po niekoľkých rokoch vyrubovacie konanie zopakovať. Ak podnikateľ podá žalobu, daniari zvyčajne čakajú na výsledok súdneho sporu a nezačínajú ďalšie daňové kontroly. 

Negatíva daňových káuz vyplývajú z planej legislatívy. V súčasnosti neexistujú špecializované daňové súdy (senáty), a preto o žalobách rozhodujú všeobecné krajské súdy. 

Najväčším problémom je, že súd nemá kompetenciu definitívne skončiť súdne konanie. V prípade úspechu daňového subjektu súd zruší rozhodnutie a vráti vec na ďalšie konanie. Často nevysloví jednoznačný právny názor alebo rozhodnutie zruší z dôvodu nepreskúmateľnosti a nedostatočne vykonaného dokazovania. Daňová vec sa potom niekedy „otočí“ medzi finančnou správou a súdmi niekoľkokrát. Riešením by bolo, keby zákonodarca uzákonil, že o odvolaní proti rozhodnutiu daňového úradu by rozhodoval súd, ktorý by mal právomoc definitívne skončiť daňové konanie. 

Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.