V prvom rade by som Vám odporúčal sa poradiť s právnikom, či ide o podnikateľskú činnosť alebo nie. Je potrebné preveriť, či na jej výkon potrebujete živnostenské oprávnenie, alebo ide o činnosť športového odborníka podľa Zákona o športe. Práve posúdenie, či ide o sústavnú činnosť, resp. sústavne plánovanú činnosť, resp. či ide o činnosť, ktorá spadá pod Zákon o športe, je v praxi komplikované.
Ak by sa na výkon danej činnosti požadovalo podnikateľské oprávnenie, tak príjem vami dosiahnutý by sa považoval za príjem podľa §6 ods. 1 resp. 2 Zákona o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“). V predmetnom prípade však nie je možné uplatniť oslobodenie do výšky 500 eur a to v súlade s §9 ods. 1 písm. g) ZDP.
V ostatnom prípade by mohlo ísť o príjem z príležitostnej činnosti podľa §8 ods. 1 písm. a) ZDP, ktorý je spolu s príjmom z prenájmu oslobodený od dane do výšky 500 eur. Treba však upozorniť, že ak by sa preukázalo, že ide o činnosť, na ktorú je potrebné podnikateľské oprávnenie, ale bola vykonávaná bez oprávnenia, príjem sa zaradí medzi ostatné príjmy (pozn. § 8 ZDP). Otázkou však ostáva, či predmetný príjem zaradiť medzi príjmy z príležitostnej činnosti alebo medzi iný ostatný príjem neuvedený v žiadnom ustanovený §8 ods. 1 ZDP, keďže §8 ZDP taxatívne nevymenúva všetky ostatné druhy príjmov.
Spresnenie príjmov z príležitostnej činnosti
Rovnako treba upozorniť, že od 1. 1. 2018 sa príjmy z príležitostnej činnosti na účely ZDP spresnili. Za príjem z príležitostnej činnosti sa nepovažuje príjem dosiahnutý z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci je daňovníkom PO alebo FO s príjmami podľa § 6 ZDP a ktorá si môže znížiť základ dane podľa § 17 až § 29 ZDP o odmenu vyplatenú na základe dokladu, ktorý spĺňa náležitosti účtovného dokladu ustanovené v § 10 ods. 1 písm. a) až d) Zákona o účtovníctve.
V tejto súvislosti treba upozorniť aj na stanoviská Finančného riaditeľstva SR vydané v minulosti, podľa ktorých sa príjem dosahovaný z činnosti, na ktorú je potrebné podnikateľské oprávnenie, avšak vykonávanej bez neho, považuje iným ostatným príjmom, nie teda príjmom z príležitostnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP. Vyššie uvedené znamená, že v taktom prípade rovnako nie je možné uplatniť oslobodenie.
Používanie pokladne
Veľmi obdobné je to aj na účely používania elektronickej registračnej pokladne (ERP) alebo virtuálnej registračnej pokladne (VRP). Upozorňujem, že v súlade s §3 Zákona o ERP povinnosť evidovať tržbu v ERP alebo vo VRP má podnikateľ.
Ak by sa preukázalo, že ide o podnikateľskú činnosť, tak v ďalšom kroku by bolo treba preveriť, či SK NACE vašej podnikateľskej činnosti spadá pod nejakú činnosť uvedenú v prílohe č. 1 Zákona o ERP, ktorý vymedzuje služby na ktoré sa vzťahuje povinnosť evidencie tržieb v ERP resp. VRP. Ak áno, tak povinnosť evidovať tržby cez ERP resp. VRP by vám vznikla. Napr. činnosť športového odborníka sa v prílohe č. 1 nenachádza. Na strane druhej prenájom športových potrieb už áno. Ak by sa ale preukázalo, že vo vašom prípade nejde o podnikateľskú činnosť, povinnosť evidencie tržieb na trhu by ste nemali, keďže túto povinnosť má len podnikateľ.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže jej informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
