Ministerstvo pripomína, že za posledných dvanásť rokov štát nalial do systému stavebného sporenia formou štátnej prémie viac ako 460 miliónov eur. „Je logické, že po takom čase je dobré systém prehodnotiť,“ tvrdí.

Inštitút finančnej politiky v minulosti vyhodnotil, že z dotácie pre stavebné sporenie benefitujú súkromné spoločnosti na úkor sporiteľov. Veľká časť príspevku a dotácie štátu sporiteľom sa podľa nich stratí už len v poplatkoch samotných sporiteľní.

Podľa prepočtov MF celkovo stavebné sporiteľne od roku 2006 do roku 2016 vyplatili svojim akcionárom dividendy v sume 334 miliónov eur, pričom štát prispel na stavebné sporenie v tomto období sumou 405 miliónov eur. Za rok 2016 boli tieto sumy dokonca takmer rovnaké: vyplatené dividendy boli 24,5 milióna eur a poskytnutá prémia 23,8 milióna eur.

Rezort financií pripomína, že najväčšia zo stavebných sporiteľní PSS od roku 2006 do roku 2016 vyplatila dividendy svojim, prevažne zahraničným akcionárom, v sume viac ako 310 miliónov eur. Štát cez túto sporiteľňu podporil sporiteľov formou štátnej prémie v sume 302 miliónov eur. „Samozrejme, účtovne boli štátne prémie pripísané na účty stavebných sporiteľov. Tieto účty však vedú stavebné sporiteľne a portfólio klientov so štátnou podporou majú plne pod kontrolou,“ dodáva.

Aj keď ministerstvo chápe, že sa sporiteľniam nové návrhy nepáčia, tvrdí, že klamú. Šéf Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš tvrdil, že hoci sa sporiteľne chceli s ministerstvom rozprávať, minister financií Peter Kažimír ich odmietol. Rezort sa podľa vlastného vyjadrenia so stavebnými sporiteľňami stretol dvakrát. Prvýkrát so stredným manažmentom všetkých sporiteľní, kde boli predstavené pripravované zmeny a dôvody prečo k nim dochádza. Druhý raz o nich hovoril s najvyššími predstaviteľmi sporiteľní.

Ministerstvo financií by rado presadilo zásadné zmeny v zákone o stavebnom sporení, pretože tento systém považuje za neadresný a neefektívny. Chce ho prenastaviť tak, aby ho mohli využívať tí, ktorí to najviac potrebujú. „Teda mladí po dovŕšení dospelosti, ktorí sa chcú osamostatniť, alebo ľudia v produktívnom veku s nižšími príjmami, ktorí potrebujú prostriedky na rekonštrukciu alebo zmenu bývania,“ dodáva.

Súčasné nastavenie štátnej podpory je podľa MF neefektívne, podľa aktuálnej situácie na trhu by mala štátna prémia dosahovať iba 0,5 percenta z ročných vkladov. Avšak zákon je nastavený tak, že je desaťnásobne vyššia - na úrovni päť percent. Okrem toho objem nových medziúverov až 15-násobne prevyšuje objem poskytovaných zvýhodnených stavebných úverov. „Štát tak prostredníctvom štátnej prémie podporuje najmä poskytovanie komerčných úverov na bývanie,“ dodáva.

Prehľad navrhovaných zmien v stavebnom sporení si môžete pozrieť tu.