Kto chce stavať nový rodinný dom, prípadne rekonštruovať súčasné bývanie, tomu energetická kríza, inflácia za vlaňajšok presahujúca 12,8 percenta, vysoké úroky pri hypotékach i úveroch, ale aj drahé stavebné materiály veľmi v tomto zámere neprajú. Hoci vláda, aktuálne v demisii, stihla schváliť niektoré legislatívne novinky, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť trh, je otázne, či sa plány z papiera vôbec pretavia do reality.   

Pri výstavbe v praxi pretrvávajú dlhodobé neriešené procesné komplikácie, potvrdzuje pre TREND Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS). „Aj pri bytovej výstavbe, aj pri výstavbe rodinných domov máme problém neúmerne dlhých a administratívne náročných povoľovacích procesov. Bohužiaľ, bežnou praxou sú nejasné územné plány miest a obcí a ich následné svojvoľné vykladanie úradníkmi na odboroch územného plánovania či stavebných úradoch. Bežné je i nedodržiavanie lehôt na vyjadrenia dotknutých orgánov a organizácií,“ podotýka pre TREND.

Ďalším, nie ojedinelým problémom, sú neskoordinované priority investícií správcov inžinierskych sietí s územným plánom mesta či obce v danom území. „Darmo majú v územnom pláne schválené rozvojové územie pre bytovú výstavbu, keď občan, ktorý si tam chce postaviť dom v súlade s územným plánom, nedostane súhlasné stanovisko od správcu siete na pripojenie napríklad na elektro alebo vodovodnú prípojku,“ dodáva prezident ZSPS.  Správca siete totiž na to často nemá nedostatočnú kapacitu a jej navýšenie plánuje až o päť alebo desať rokov.

Na Slovensku je veľa starých rodinných domov energeticky neefektívnych, potrebovali by zásadnejšiu rekonštrukciu. Ľudom však často chýbajú na takéto investície peniaze a aj kvôli kríze i vysokej inflácii musia siahať čoraz viac do úspor. „Slovensko zaznamenalo jeden z najvýraznejších poklesov úspor domácností za rok 2022 v porovnaní s dlhodobým priemerom spomedzi krajín eurozóny,“ tvrdia analytici Národnej banky Slovenska (NBS).

Ani ďalší prieskum nie je veľmi lichotivý. Na nečakané výdavky alebo pre prípad zhoršenia svojej ekonomickej situácie má financie nasporené necelých 62  percent domácností, ukázal aktuálny prieskum finančnej spoločnosti Kruk.

Najväčšou bariérou realizovania väčších rekonštrukcií bývania v praxi je často nedostatok financií a kapacít na obnovu, potvrdzuje pre TREND analytik platformy Budovy pre budúcnosť Richard Paksi. Zo sčítania obyvateľov z roku 2021 vyplynulo, že asi len 20 percent slovenských rodinných domov je dobre obnovených – teda komplexne zateplených s vymenenými oknami.

Ďalej v 40 percentách realizovali majitelia iba čiastkové prvky obnovy a existuje tam veľký potenciál ďalších úspor. Na zvyšných 40 percent domov nie je spravené vôbec nič. Sú teda v pôvodnom stave spred 30, 40, 50 rokov, majú pôvodné okná, nemajú zateplené žiadne stavebné konštrukcie a sú vysoko neefektívne. Náklady na renováciu rodinného domu by ľuďom mohla splatiť ušetrená energia.

Ako budú v slovenských domácnostiach pravdepodobne vyzerať ďalšie mesiace tohto roka? Ako im štát dokáže pomôcť s výstavbou či rekonštrukciou ich bývania? TREND sa na to pozrel vo fotostory: