Ako môžem investovať do slovenských štátnych dlhopisov? S podobnou otázkou sa na TREND v posledných mesiacoch obrátilo viacero čitateľov. Išlo prevažne o ľudí žijúcich dlhodobejšie v cudzine, kde je investovanie časti majetku aj do štátnych dlhopisov bežnou záležitosťou. Vlani v októbri emisiu retailových bondov otestovali aj v susednom Česku a dopadla nadmieru úspešne. Podľa informácií českého ministerstva financií medzi záujemcami boli aj obyvatelia Slovenska.

Na Slovensku sa o emisii štátnych dlhopisov pre verejnosť hovorilo viackrát, no nápad sa nikdy neujal. Preto ostáva táto forma investície najmä záležitosťou bonitnejších investorov. Hoci sa nájdu aj emisie s nominálnou hodnotou 1 000 či dokonca 1 euro, pre poplatky je efektívne investovať aspoň 10-tisíc eur, radí díler VÚB banky Martin Lenko.

Poplatky za nákup závisia od zobchodovaného objemu. Do 33 200 eur je to napríklad 0,5 percenta z objemu, minimálne však 33,20 eura. Ak klient nakúpi malý objem, na poplatky minie relatívne veľkú časť budúcich výnosov. Pri slovenských štátnych dlhopisoch vydaných na domácom trhu je zároveň nutné rátať aj s burzovým poplatkom, keďže vyrovnanie obchodu musí prebehnúť na bratislavskej burze, vysvetľuje. Tento poplatok odpadá pri nákupe slovenských bondov emitovaných v zahraničí.

Riziko bondov

Zvážiť okrem poplatkového vplyvu treba aj fakt, že bondy by mali tvoriť len časť z portfólia investora, keďže rozkladanie úspor medzi viacero typov aktív je základom zodpovedného investovania. Vložiť celoživotné úspory len do slovenských štátnych dlhopisov, hoci sú považované za relatívne bezrizikové, by preto bežný sporiteľ nemal.

Aj keď sú štátne dlhopisy stále vnímané ako veľmi bezpečná forma investície, trhy a aj investori za posledné dva roky už viac rozlišujú medzi emitentmi. Prípad Grécka a avizovaný odpis polovice, no možno až 70 percent dlhov štátu potvrdzujú, že postavenie bondov sa mení.

Kto sa pre investíciu do slovenských štátnych dlhopisov predsa len rozhodne, môže tak urobiť cez banku alebo obchodníka s cennými papiermi. „Naši klienti majú možnosť zadať pokyn na nákup v ktoromkoľvek obchodnom mieste banky. Ak klient rešpektuje aktuálnu trhovú cenu, obchod, teda pripísanie dlhopisov na majetkový účet klienta, je vyrovnaný do troch dní od dohodnutia nákupu,“ opisuje hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer.

Sú aj ďalšie možnosti

Z pohľadu retailových klientov je však výrazne väčší záujem o dlhové cenné papiere emitované tunajšími bankami. Tie sú dostupnejšie aj z pohľadu minimálnej investície. Na trhu sa podľa finančných potrieb jednotlivých bánk vyskytujú hlavne hypotekárne záložné listy (HZL), menej časté sú bankové dlhopisy. Pobočkové siete ich zväčša vedia vypredať ešte pred avizovaným termínom uzavretia predaja.

Klientov na dlhových cenných papieroch bánk láka hlavne vopred stanovený výnos. Ten sa vo forme kupónu vypláca spravidla polročne alebo ročne. „Väčšina našich klientov tieto investície vníma skutočne ako formu zhodnotenia peňazí a držia nakúpené cenné papiere až do splatnosti. Nekupujú ich za účelom špekulovania na pohyb výnosovej krivky a prípadného výhodnejšieho skoršieho predaja,“ hodnotí Roland Meixner, senior bankový expert Treasury Tatra banky.

Dlhopisy aj HZL na druhej strane nie sú chránené a garantované štátom ako bankové vklady. Ich vyplatenie tak závisí od fungovania a existencie emitenta. Hypolisty sú kryté reálne poskytnutými hypotekárnymi úvermi a nehnuteľnosťami, ktorými dlžníci za tieto hypotéky ručia.

Za výhodu emitenti označujú likviditu tejto investície. Ak sa k peniazom potrebujú investori dostať skôr, môžu ich predať cez sekundárny trh ešte pred termínom splatnosti a neprídu o dovtedy vyplatený výnos. Pri termínovaných vkladoch viazaných na tri a viac rokov im často hrozí, že pri predčasnom výbere dostanú späť len pôvodný vklad a žiadne úroky.

Na druhej strane, emitenti dlhopisov vrátane štátnych dlhopisov nie sú povinní skupovať ich skôr ako v čase splatnosti. Aj keď niektorí sa to snažia robiť.

S predčasným predajom sú spojené aj ďalšie poplatky banke či obchodníkovi s cennými papiermi za podanie a spracovanie pokynu na vyrovnanie obchodu. Poplatok za obstaranie predaja dosahuje aj 1,5 percenta z objemu, čo napríklad pri predaji HZL za 4 000 eur zodpovedá 60 eurám.

Zhodnotenie a poplatky

Niektoré emisie konkurujú klasickému bankovému sporeniu výškou výnosov, inými sa banky skôr snažia doplniť dočasne svoje portfólio o dlhodobejšie formy zhodnocovania úspor.

Na investovanie do bankami vydaných cenných papierov, s výnimkou podielových listov, treba mať v banke zriadený majetkový, respektíve investičný účet. Cena za jeho vedenie sa odvíja od hodnoty spravovaných aktív, no býva zväčša stanovená aj minimálna suma. Ročne vedenie takého účtu vyjde aj desiatky eur.

Niektoré banky majú nižší, respektíve aj nulový poplatok, ak má klient na účte len nimi vydané cenné papiere. Napríklad Slovenská sporiteľňa za vlastné cenné papiere poplatok neúčtuje, Tatra banka na ne uplatňuje nižší poplatok – 0,08 percenta z hodnoty, no minimálne je poplatok 10 eur za štvrťrok.

Zriadiť si majetkový účet stačí jednou návštevou ktorejkoľvek pobočky v danej banke a vyplnením jedného tlačiva. Zriadenie býva bezplatné. Niektoré banky HZL vydávajú úplne bez poplatku za nákup, inde sa platí poplatok pri nákupe menšieho množstva listov.

Emisie HZL a dlhopisov pre retail sú zároveň nastavené tak, aby pri nich klient nemusel myslieť na daňové priznanie. Ak drží cenný papier do splatnosti, neplynú mu žiadne kapitálové výnosy, ale len výnosy vo forme kupónu, ktoré mu automaticky zdaňuje banka a vyplatí mu už len „čisté“ peniaze.

Ilustračné foto na titulke - SITA / AP