Štát vyberá na daniach viac, ako čakal. Pridávať učiteľom a sestrám sa z týchto peňazí nebude

Zvýšené daňové príjmy neznamenajú priestor na nové výdavky. To zdôrazňuje Inštitút finančnej politiky (IFP) vo svojej daňovej prognóze. V porovnaní s príjmami, ktoré sú zahrnuté v rozpočte bude mať štát výrazne viac, no rovnako aj na verejné výdavky doľahne vyššie tempo rastu cien. Štát teda nevytvára dodatočné príjmy, ktoré bude môcť použiť. Vyšší výber daní teda verejné financie nekonsoliduje, tiež nevzniká priestor na nenaplánované výdavky.

Oproti rozpočtu na rok 2023, teda na horizonte, na ktorý sa díva aktuálny rozpočet, budú daňové príjmy krajiny vyššie o takmer dve miliardy eur. Štát podľa odhadov vyberie navyše viac ako 3,1 miliardy eur na daniach a odvodoch no viac ako miliardu zhltnú vyššie výdavky, asignácia dane vo výške dvoch percent a iné takzvané daňové kredity. To ale nie sú všetky výdavky, ktoré štát má, s väčšinou z nich IFP vôbec nepočíta.

Viac len na papieri

Prebytok na strane daňových príjmov vo výške dvoch miliárd eur je tak úplne virtuálne číslo. IFP totiž má dobrý prehľad o výške daňových a nedaňových príjmov, no problém je na strane výdavkov. Tam IFP zohľadňuje len zhruba dvadsať až dvadsaťpäť percent celkovej výšky výdavkov štátu. IFP dokáže namodelovať predovšetkým výdavky na dôchodky. Aj táto suma sa vzhľadom na vysokú infláciu bude zvyšovať, výška valorizácie dôchodkov by mala dosiahnuť od júla jedenásť percent. Do roku 2024 bude musieť štát na dôchodky vynaložiť viac o 1,6 miliardy eur.