Slovensko sa chystá na jar budúceho roka emitovať dlhopisy pre bežných občanov. Za minimálne tisíc eur budú predávané cenné papiere s dvoj- a štvorročnou splatnosťou. Najväčšou výhodou oproti bankovým produktom bude oslobodenie od dane z príjmu, čo znamená, že výnosy nebude potrebné uvádzať v daňovom priznaní. Záujemcovia si budú môcť tieto cenné papiere kúpiť prostredníctvom vybraných bánk. Štát týmto spôsobom plánuje získať 300 miliónov eur.
„Konkrétny výnos dlhopisov bude oznámený tesne pred spustením predaja. Bude závisieť od trhových podmienok a v súčasnosti by sa pohyboval okolo troch percent ročne,“ povedal riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Daniel Bytčánek počas konferencie organizovanej televíziou TA3. V realite to s veľkou pravdepodobnosťou bude o dosť menej.
Európska centrálna banka (ECB) začala pred pár mesiacmi cyklus znižovania základnej úrokovej sadzby, čo vyvolalo tlak na zlacnenie pôžičiek a tým aj na zníženie výnosov z dlhopisov. Vláde sa zároveň podarilo zmierniť obavy z rizík slovenských cenných papierov konsolidáciou verejných financií, čo viedlo k poklesu úrokov na slovenských dlhopisoch. Slovenské dlhopisy sú dnes emitované s výnosom 2,6 percenta. Pri rýchlom poklese úrokov by na jar 2025 mohli mať dlhopisy výnos o jeden percentuálny bod nižší.
Nižší výnos môže priniesť nižší dopyt. Ukazuje to príklad Belgicka, ktoré v septembri 2023 ponúklo dlhopisy s ročným výnosom 3,3 percenta. Záujem bol enormný a prekonal sumu 22 miliárd eur, čo z tejto emisie urobilo jednu z najúspešnejších v novodobej histórii Európy. Na ďalšiu emisiu, ktorá nasledovala po poklese úrokových sadzieb, však už záujem o dlhopisy výrazne klesol.
Konkurencia termínovaných vkladov
Správanie značnej časti slovenskej populácie je špecifické. Ľudia dlhodobo držia miliardy eur na účtoch s nulovými alebo minimálnymi výnosmi. Na jar aj v lete tohto roka pritom mali možnosť otvoriť si termínované vklady s ročným úrokom štyri percentá. V súčasnosti sú akciové ponuky vybraných bánk tesne nad tromi percentami. Značná časť slovenskej verejnosti tak ignoruje možnosť lepšie zhodnotiť svoje peniaze. Otázne je, či sa to podarí zmeniť práve štátu ponúknutím zaujímavo úročených dlhopisov.
Dôležité bude aj to, ako sa k štátnym cenným papierom postavia samotné banky. Ak v nich budú vidieť konkurenciu, môžu ľuďom ponúknuť mierne vyššie výnosy ako štát. Niečo podobné sa stalo v Belgicku, a preto bol o dlhopisy v septembri 2024 výrazne menší záujem než v septembri 2023. Ministerstvo financií sa proti takémuto vývoju snaží poistiť nulovou daňou na výnosy z dlhopisov.
Predpokladajme, že slovenské dlhopisy budú na jar tohto roka ponúkať s kupónom vo výške 2,5 percenta. Investícia v sume tri tisíc eur prinesie ročný výnos 75 eur. Rovnaký ročný úrok môže ponúknuť aj termínovaný vklad, no po zaplatení devätnásťpercentnej dane z príjmu klesne výnos na 60,75 eura. Výhodou dlhopisov je, že garantovaný výnos bude platiť počas štyroch rokov, zatiaľ čo termínované vklady majú vyšší úrok spravidla len pri ročnej viazanosti.
„Dlhopisy ponúknu atraktívnejší výnos v porovnaní s bežnými účtami v bankách aj termínovanými vkladmi. Preto očakávam, že záujem zo strany občanov bude veľký,“ uviedol Vladimír Baláž, ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Minister financií Ladislav Kamenický dodáva, že nákup slovenských dlhopisov bude dobrou a bezpečnou investíciou, pretože za vyplatenie peňazí s dohodnutým úrokom ručí štát, podobne ako pri bankových vkladoch do výšky 100-tisíc eur.
Riziko nie je nulové
V roku 2012 sa Grécko ocitlo v hlbokej finančnej kríze, ktorá prinútila vládu k reštrukturalizácii štátneho dlhu. Dôsledkom bola strata významnej časti hodnoty štátnych dlhopisov, ktoré vlastnili nielen zahraniční investori, ale aj samotní občania Grécka. Tento krok mal zásadný vplyv na domácu ekonomiku a finančnú situáciu mnohých obyvateľov.
Grécko sa v rámci tzv. PSI (Private Sector Involvement) rozhodlo zapojiť súkromných investorov do procesu znižovania dlhového bremena, čo znamenalo, že prišli o viac než 50 percent svojich investícií. Tvrdá reštrukturalizácia zasiahla aj bežných Grékov, ktorí si zakúpili štátne dlhopisy ako formu bezpečného sporenia. Mnohí z nich prišli o značnú časť svojich úspor, keďže ich investície sa výrazne znehodnotili. Pre mnohých Grékov, najmä dôchodcov a drobných investorov, bola táto strata veľkým šokom.
V eurozóne sa už stalo, že investície do dlhopisov priniesli bežným ľuďom straty. Pri bankových vkladoch sa však nič podobné nikdy neudialo. Počas finančnej krízy v rokoch 2012 až 2013 ponúkali banky na Cypre mimoriadne vysoké úroky, aby prilákali domácich aj zahraničných vkladateľov, najmä z Ruska. Tieto úroky často presahovali úroveň, ktorú ponúkali banky v iných krajinách eurozóny, čo viedlo k masívnemu prílevu kapitálu.
Keď však vypukla kríza a cyperské banky sa dostali do problémov v dôsledku ich napojenia na grécke dlhopisy, Európska únia zasiahla záchranným balíkom. Tento balík zahŕňal klauzulu „bail-in", čo znamenalo, že vklady do 100-tisíc eur boli chránené a vyplatené spolu s vysokými úrokmi. Pri sumách nad túto hranicu došlo k čiastočnému zdaneniu alebo výmene za akcie. Európska únia tým vyslala jasný signál, že vklady bežných ľudí v bankách sú chránené, avšak pri dlhopisoch existuje určité riziko straty.
- Slovensko smeruje k bankrotu
Nastavenie verejných financií z dlhodobého pohľadu smeruje k bankrotu. Na tento problém dlhodobo upozorňuje nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Napriek tomu nie je možné investície do slovenských dlhopisov označiť za rizikové. „Slovenská schopnosť splácať dlhy má stále dobrý rating. Riziko, že štát nevráti ľuďom peniaze získané predajom dlhopisov, je veľmi malé, ale úplne sa vylúčiť nedá. V každom prípade sa to nestane zo dňa na deň. Predchádzať tomu bude zhoršenie ratingov, a pri takomto negatívnom vývoji je rozumné dlhopis predať,“ odporúča V. Baláž. Slovenská vláda sa navyše zaviazala pomerne razantne konsolidovať. V najbližších rokoch je tak bankrot krajiny málo pravdepodobný.
Ďalšie dôležité správy
