Autor bol hovorca bývalého ministra financií.
Zlyhanie daňového informačného systému na začiatku tohto roka poskytlo súčasnej vládnej strane muníciu v politickom boji proti predchodcom. Minister financií Peter Kažimír ho pravidelne pripomína vo verejných vystúpeniach – napríklad keď treba vysvetliť slabší výber daní. Zdôvodňuje ním i posunutie celého projektu Unitas, v rámci ktorého by sa pod jednou strechou mali stretnúť výbery daní, ciel a odvodov. Posun ohlásili na tlačovej konferencii, ktorých inak na ministerstve veľa nebýva.
No nie všetky aspekty zmien na Finančnej správe cíti úrad P. Kažimíra potrebu ohlasovať verejnosti. V polovici septembra sa v centrálnom registri zmlúv objavil – bez akejkoľvek medializácie – zásadný dodatok k existujúcej zmluve s firmou IBM, ktorá je generálnym dodávateľom nového informačného systému pre správu daní. Tiché konanie môže súvisieť s tým, že štát si týmto dodatkom, v poradí už šiestym od podpísania pôvodnej zmluvy začiatkom roka 2010, oslabil pozíciu v zmluvnom vzťahu. A počítačovej firme prisľúbil, že od nej za desiatky miliónov eur odoberie licencie a služby, ktorých potrebnosť spochybnili aj nezávislí experti najatí vládou na zhodnotenie informatizácie finančnej správy.
Späť na počiatok
Pôvodná zmluva, ktorú s IBM uzavrel vtedajší minister financií Ján Počiatek, počítala s nákladmi 56 miliónov eur s možnosťou zvýšenia na vyše 90 miliónov eur. Nový systém mala firma vyvíjať na softvérovej platforme od nemeckej firmy SAP. Druhým dodatkom sa za pravicovej vlády objem kontraktu znížil zhruba na polovicu. Gro úspory spočívalo v dohode, že štát odoberie podstatne menej SAP licencií, ako sa pôvodne počítalo. Dobratie pôvodného množstva ostalo len ako možnosť. Súčasné vedenie ministerstva financií sa týchto zadných vrátok na zníženie nákladov teraz šiestym dodatkom vzdalo. A zmluvný vzťah tak fakticky vrátilo do pôvodnej podoby.
Hovorca ministra Radko Kuruc na otázku, prečo sa rozhodli takto prisľúbiť firme istý príjem, odpovedal, že sa podarilo vyriešiť otázku financovania, a preto sa v projekte pokračuje. A pripomenul, že aj za bývalej vlády sa nakupovali licencie SAP. Čo je pravda – odobralo sa kompromisne dohodnuté množstvo licencií. No štát nemal v úmysle nakúpiť všetko, čo dohodol J. Počiatek. Práve preto sa namiesto licencovaného systému začal vyvíjať alternatívny systém IS KONS postavený na otvorenej platforme Java. Sklzy v jeho vývoji však viedli k známym problémom na začiatku roka.
Veci sa začali vracať do pôvodného stavu po tom, ako sa prezidentom Finančnej správy stal František Imrecze. Ten ešte do mája pracoval ako šéf slovenskej pobočky firmy SAP. V rozhovore pre TREND začiatkom septembra odmietal prepojenie: „Že som dnes šéf Finančnej správy, naozaj nemá nič spoločné s tým, že som bol v SAP.“
Milióny navyše
Najnovší dodatok k zmluve s IBM má podľa formálneho vyčíslenia stáť daňovníkov 5,4 milióna eur s DPH. No táto suma zahŕňa len vopred dohodnuté balíky licencií SAP. Lenže tie nebudú na potreby finančnej správy stačiť – vzhľadom na jej personálne kapacity ich bude treba viac. Preto sa štát zaviazal, že akékoľvek ďalšie potrebné licencie si ešte doobjedná, čo podľa informácií TRENDU môže stáť ďalších zhruba šesť miliónov eur. Tým sa však garantovaný biznis pre IBM nekončí – podporné služby majú ročne stáť 22 percent z obstarávacej ceny licencií. Ročne by teda išlo o fakturácie za približne tri milióny eur.
A to je stále reč len o licenciách. Tie však tvoria len platformu, na ktorú treba vyvinúť konkrétne aplikácie. Čo bude stáť ďalšie milióny. Dodnes sa pritom nepodarilo uspokojivo „rozchodiť“ ani pilotné riešenie na správu DPH. Finančná správa prototyp prevzala pár dní pred podpisom šiesteho dodatku. No bol to len formálny akt a softvér nefungoval tak, ako mal. Hovorca ministra to zdôvodnil štandardne: chaosom na začiatku roka.
Nezávislá expertná skupina akademikov, ktorá po kolapse robila pre vládu posúdenie stavu informatizácie finančnej správy, vyhodnotila, že zlyhaný systém mal v princípe vyhovujúcu koncepciu. Naopak, SAP riešenie odporúčali opustiť ako niečo, čo je pre slovenské pomery drahé a málo pružné. Samotná firma SAP dokonca nevedela TRENDU referenciami preukázať, že by jej platforma bola v iných krajinách bežne nasadzovaná ako nosný systém v daňovej správe (TREND 36/2012).
No ministerstvo financií na tieto pochybnosti nedbá. Dovedna tak môže mať pokútne uzavretie šiesteho dodatku dosah na verejný rozpočet rádovo v desiatkach miliónov eur. V tlačovej správe zo začiatku augusta pritom rezort napísal: „Nové vedenie Ministerstva financií SR má za cieľ vytvoriť novú, modernejšiu, pružnejšiu a z pohľadu daňovníkov lacnejšiu finančnú správu, ktorá má priniesť efektívny výber daní, moderné riadenie a úsporu nákladov.“
Ilustračné foto - SITA / Marián Peiger
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 40/2012.
