Štát chce časť firiem oslobodiť od auditu. Nepáči sa to audítorom ani NKÚ

Dnes musia mať riadnu a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku overenú audítorom akciové spoločnosti a eseročky, ak sa ich týkajú aspoň dve z troch podmienok - celková suma majetku je vyššia ako milión eur, čistý obrat viac než dva milióny eur a priemerný počet zamestnancov presahuje 30.

Ministerstvo navrhuje od budúceho roka zvýšiť podmienku majetku na dva milióny eur a obrat na štyri milióny.

Menej byrokracie, viac špekulantov?

Audítori zmenu kritizujú. Opatrenia v novele podľa nich neznížia byrokraciu. Naopak, zvýšia počet špekulantov, keďže spod verejnej kontroly sa dostanú ďalšie desiatky subjektov, ktoré využívajú verejné zdroje.

„Dnes sa na Slovensku audituje okolo 11 000 účtovných jednotiek. Ak sa kritériá zvýšia, počet kontrolovaných subjektov klesne o 20-30 percent,“ upozorňuje prezident Slovenskej komory audítorov (SKAU) Milan Mozolák. 

Už súčasné kritériá pre povinný audit sú u nás nastavené tak, aby sa auditu vyhli „tí, ktorí to šikovne urobiť vedia a chcú,“ dodáva.

Ako príklad uvádza reálny údaj z Finstatu. Firma s obratom nad päť miliónov eur bez zamestnancov a aktívami 780-tisíc eur platila daň len 13-tisíc eur a predtým len daňovú licenciu.

„Koľko daní by zaplatila, ak by bola auditovaná?” pýta sa. Audítori si preto myslia, že hranice majetku a zisku netreba zvyšovať, keďže auditu sa vyhne veľa spoločností. 

Komora naopak presadzuje, aby boli povinne auditované aj spoločnosti, ktoré získavajú štátne zákazky, obchodujú s VÚC, mestami a obcami, aby sa zabezpečila transparentnosť čerpania verejných financií.

Audítori upozorňujú, že register partnerov verejného sektora im síce poskytne informáciu o tom, kto je konečným užívateľom výhod, ale koľko prostriedkov sa na medzistupni použilo pre neznámeho užívateľa a či sa nimi neplytvalo, verejnosť nevie.

Ďalším problémom na Slovensku,