Podľa výsledkov štúdie Twin Entrepreneurs – Regional Study Vienna/Bratislava, ktorú redakcii TREND.sk poskytlo Združenie mladých podnikateľov Slovenska (ZMPS, v spolupráci s ním sa na výskume podieľala Vienna Business Agency) v slovenskom hlavnom meste nastáva problém so „slabou integráciou medzi výskumom a praxou, čo vedie k malému počtu inovatívnych firiem schopných využiť poznatky v svojich aktivitách a podnikaní.“
S tým súvisí aj nedostatočný počet inšpiratívnych start-upov, ktoré by sa dokázali presadiť aj v zahraničí. A chýbajú aj mentori, ktorí by boli ochotní sa o svoje skúsenosti podeliť s mladými ľuďmi. Podľa prieskumu ZMPS z roku 2013 (zúčastnilo sa ho 180 začínajúcich a profesionálnych podnikateľov, pričom výsledky boli konzultované s 30 zakladateľmi start-upov) až tri štvrtiny slovenských podnikateľov označilo dobrého mentora dôležitejšieho ako finančnú pomoc.
Kľúčové je zahraničie
Bratislava, respektíve Slovensko ako také na druhej strane ťažia z dobrých vzťahov so susednou Českou republikou. Rozšíriť svoje podnikanie sa tam chystajú takmer tri štvrtiny slovenských start-upov. Jazyková, kultúrna a geografická blízkosť navyše slovenským podnikateľom pomáha pri hľadaní investorov, ktorí sa na oblasti start-upov zameriavajú.
Viac ako polovica podnikateľov v prieskume navyše považuje medzinárodné rozšírenie za kľúčové pre svoju oblasť podnikania. Slovenský trh je pre nich jednoducho malý. Avšak aj pri expanzii do zahraničia narážajú mladé firmy na viaceré problémy, ktoré súvisia s neznalosťou trhu a potrebou pomoci.
Aby Bratislava prilákala a rozšírila svoje start-upové prostredie, je podľa analýzy potrebná lepšia informovanosť podnikateľov. „Existuje niekoľko príležitostí, ale start-upy ich musia nájsť. S rastúcim start-upovým prostredím noví zakladatelia niekedy stratia prehľad v tom, čo, kde, kým, kedy a za akú cenu je ponúkané,“ tvrdí.
Podobná situácia je aj vo vzdelávaní. Mladí Slováci nerozmýšľajú nad tým, že sa raz stanú podnikateľmi. Situácii by mohla pomôcť štátna podpora (či už politická alebo marketingová), ktorá by pomohla zviditeľniť dané odvetvie a zvýšiť povedomie vo verejnosti.
| Silné a slabé stránky start-upového prostredia v Bratislave | ||
| Kultúra | - | Vysoká averzia k riziku, netolerancia neúspechu |
| - | Negatívne vnímanie podnikateľov | |
| Talenty | + | Veľké množstvo študentov a absolventov |
| - | Podnikateľské vzdelanie | |
| Politika | - | Problémy s nestabilitou a nejednoznačnosť zákonov, byrokracia |
| Podpora start-upov | - | Malá dôvera, štátna pomoc je často neefektívna a nekoordinovaná |
| Komunita | ~ | Mladá (a malá) komunita |
| - | Málo kvalitných mentorov a pozitívnych vzorov | |
| Financie | - | Slabo rozvinutý kapitálový trh |
| + | Možnosť prilákať investorov z Českej republiky | |
| Trh | ~ | Malý domáci trh, nutnosť medzinárodnej expanzie |
| Zdroj: Twin Entrepreneurs; Združenie podnikateľov Slovenska, Vienna Business Agency | ||
Spojenie Bratislava-Viedeň môže hrať svetovú hru
Hlavnou výzvou do budúcnosti zostáva medzinárodná spolupráca. Blízkosť troch hlavných miest (Bratislava, Budapešť, Viedeň) a relatívna blízkosť druhého najväčšieho mesta v Česku (Brno) vytvárajú príležitosti na podporu podnikateľského a inovatívneho potenciálu.
Myslí si toTomáš Husár, člen generálnej rady Združenia mladých podnikateľov Slovenska (ZMPS). „Bratislava má veľkú výhodu vo svojej polohe. Pri prehĺbení spolupráce a dobudovaní ekosystému môže najmä spojený región Viedne a Bratislavy zamiešať karty aj na svetovej scéne,“ hovorí pre Trend.sk
Bratislava však podľa jeho slov v snahe, aby sa medzi takýchto hráčov dostala, zaostáva za Viedňou. „Preto je potrebné, aby sa programy na podporu start-upov, avizované vládnymi inštitúciami, čo najskôr efektívne uviedli do života,“ myslí si T. Husár.
Konkrétne kroky pre rozšírenie spolupráce začalo podnikať aj samotné ZMPS. V roku 2012 spojilo sily s Vienna Business Agency a Slovak Business Agency (donedávna Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania) a začalo organizovať podujatia pre medzinárodný networking a výmenu skúseností.
Okrem rôznych seminárov o podnikateľskom prostredí v Rakúsku alebo individuálneho poradenstva ZMPS napríklad ešte v marci spustí tretiu sériu workshopov nazvaných TwinEntrepreneurs. Ide o „mikro-akceleračný program“ pre ľudí s podnikateľským nápadom a potrebujú radu či spätnú väzbu od medzinárodných koučov.
Ako vyzerá typický bratislavský start-up
Start-up v Bratislave? S najväčšou pravdepodobnosťou je to s.r.o. vedená mužom vo veku 25 až 29 rokov, s univerzitným vzdelaním v technickom alebo ekonomickom odbore.
Podľa výsledkov štúdie Twin Entrepreneurs, ktorú vypracovalo Združenie mladých podnikateľov Slovenska v spolupráci s Viena Business Agency, start-upy zakladajú vysokoškolsky vzdelaní ľudia – minimálne jeden je pri vzniku 70 percent takýchto firiem. Vyštudované majú väčšinou technické alebo ekonomické odbory, nepriaznivé môžu byť chýbajúce skúsenosti s praxou, ktorú nemá viac ako polovica zakladateľov.
„Toto je pravdepodobne dôsledok ich nižšieho veku,“ tvrdí štúdia, podľa ktorej sa nedostatok skúseností „môže prejaviť v celkovej kvalite daného podnikania a manažérskych rozhodnutí.“
Typický start-up v Bratislave podniká v sektore služieb, 40 percent z nich sa sústredí na IT. Veľká konkurencia a málo skúseností má za následok, že väčšina mladých firiem nezarobí počas roka nič, prípadne má tržby menšie ako 50-tisíc eur.
S tým súvisí aj zamestnávanie pracovníkov na plný úväzok – takmer tri štvrtiny z nich nezamestnáva nikoho, zatiaľ čo len v dvanástich percentách prípadov je počet zamestnancov väčší ako tri.
„Samozrejme, tento výsledok je čiastočne ovplyvnený faktom, že niekoľko firiem nemá legálne zaregistrovanú formu podnikania a teda ani nemôže nikoho zamestnať. Aj pri zohľadnení tohto faktu je však jasné, že väčšina start-upov zamestnáva len minimálny počet zamestnancov,“ píše analýza.
">
