Ukazovateľ podielu celkového dlhu k ročným príjmom (debt-to-income ratio, DTI) využívajú napríklad v Nórsku, vo Veľkej Británii, či Írsku a podľa Národnej banky Slovenska (NBS) o jeho zavedení uvažujú aj iné krajiny s významným rastom úverov vrátane Česka.

Spôsob, ako nastavovať limity závislé na tomto ukazovateli pritom nie je jednotný, odlišuje sa hlavne od toho, či krajina počíta s hrubým alebo čistým príjmom a či berie do úvahy len dlh plynúci z hypoték alebo aj zo spotrebných úverov. A tak ho vopred nemožno odhadovať ani na Slovensku.

Prepočty, ktorými sa NBS v Správe o finančnej stabilite pokúsila porovnať jednotlivé krajiny a osadiť medzi ne aj slovenské čísla, by o prípadnom nastavení tohto ukazovateľa mohli niečo naznačovať. Počíta v nich s čistým príjmom a celkovým dlhom vrátane spotrebných úverov.

Za dôležité označila NBS napríklad porovnanie s Nórskom, ktoré používa koncept celkového zadlženia klienta podobne ako Slovensko. Spojené kráľovstvo, či Írsko majú limit len na úver na bývanie, hlavne preto, že nemajú adekvátne úverové registre na sledovanie celkovej zadlženosti.

V Nórsku nesmie zadlženosť klienta k jeho ročnému hrubému príjmu presiahnuť hodnotu 5, po prepočte na čistý príjem ide o hodnotu medzi 6 až 7 v závislosti od typu rodiny (limit je jednotný pre všetkých, rozptyl medzi hodnotou 6 a 7 spôsobuje len prepočet hrubej na čistú mzdu). Desať percent nových úverov, ktoré nórske banky poskytnú, môže prekročiť túto hranicu. Tento ukazovateľ, hoci počíta s celkovým dlhom, pritom banky musia sledovať len pri poskytovaní úverov na bývanie.

Podľa NBS dali banky len v treťom štvrťroku (za toto obdobie mala NBS takéto dáta prvý raz) až 29 percent úverov klientom, ktorým presahoval podiel celkového dlhu k ročným príjmom hodnotu sedem. Vysoké úrovne DTI sa týkali takmer výlučne úverov na bývanie.

V spotrebiteľských úveroch to bolo len vtedy, keď už klient splácal aj úver na bývanie alebo boli oba úvery poskytnuté spoločne. Ak by sa NBS vybrala prípadnými novými pravidlami nórskym smerom, kvôli veľkému dlhu by sa už k novému úveru (alebo aspoň nie v takej výške ako by radi) dostalo podstatne menej žiadateľov.

Vysoké zadlžovanie obyvateľstva je pre NBS dlhodobo horúcou témou, lebo by mohla byť rizikom pre finančnú stabilitu krajiny. Zaviedla už viacero opatrení pre zdravé úverovanie, ktoré nastavili nové pravidlá najprv v úveroch na bývanie a od tohto roka aj v spotrebných úveroch.

Všetky mali prispieť k tomu, aby banky v snahe urobiť čo najväčší nový úverový biznis v úverových štandardoch nepoľavili príliš. Od tohto roka takto napríklad pre nové spotrebné úvery podobne ako pre hypotéky platí povinnosť schváliť úver len klientovi, ktorý má aj pri splácaní nového úveru v rámci svojich príjmov určitú rezervu.