Zákon rozlišuje medzi odmietnutím dedičstva v zmysle § 463 a nasl. OZ, ktoré je nezvratné a vzťahuje sa na akýkoľvek aj v budúcnosti sa objaviaci majetok poručiteľa, a dohodou dedičov s veriteľmi o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov v zmysle § 471 OZ.
Z vášho opisu je práve druhá z možností riešením pre Vás. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že povinnosť uspokojiť veriteľov z dedičstva platí len vo vzťahu prihlásených veriteľov do dedičského konania, a to pomerne podľa veľkosti prihlásených pohľadávok.
Podľa § 470 ods. 1 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Z uvedenej zásady je zrejmé, že ako manželka poručiteľa nebudete povinná splácať dlhy svojho manžela; resp. táto povinnosť je limitovaná výškou dedičstva po manželovi.
Skutočnosť, že bol dom darovaný synovi môže byť vo vašom prípade relevantná, keďže predmetná darovacia zmluva môže byť tzv. odporovateľným právnym úkonom v zmysle § 42a ods. 2 OZ. Podľa § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Podľa § 42b ods. 4 OZ Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Z ohľadom k uvedenému tak nemožno vylúčiť, že váš syn bude zaviazaný uhradiť otcove dlhy až do hodnoty prijatého daru.
Autor je advokát Proiuris advokáti Bratislava.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
