Špekulanti cúvajú z komodít

Uplynulý týždeň bol z hľadiska obchodovania na komoditných trhoch pomerne pokojný. V USA vyčíňal hurikán Sandy, ktorý spôsobil 50 až 100 miliardové škody. Na dva dni preto museli zastaviť obchodovanie na Wall Street, čo bolo prvé úplné prerušenie obchodovania od teroristických útokov 11. septembra 2001.

Za pozornosť stálo zlacnenie pomarančového koncentrátu, kávy Arabika a bavlny. Rast cien zaznamenalo paládium, platina a drevo. Vo všeobecnosti sa však z trhu sťahujú špekulanti. Svoje pozície v kontraktoch na 18 z komodít obchodovaných v USA znížili ku koncu októbra o 11 percent. Hedžové fondy a ďalší inštitucionálni investori sa zbavovali najmä kontraktov na bavlnu, cukor, kukuricu a ropu.

Cena ropy WTI sa v závere týždňa prepadla na 4-mesačné minimum. Obchodníci očakávajú, že kvôli výpadku rafinérii počas hurikánu Sandy opäť narastú zásoby ropy v USA. Celkové zásoby ropy v USA sú nad úrovňou 370 miliónov barelov už tretí týždeň, čo je medziročne nárast o takmer 10 percent a na toto obdobie ide o 30-ročné maximá.

Striebro spadlo

Tým, že burzy v USA sa na dva dni zastavili sa omeškali aj viaceré dáta z trhu. Tie dorazili všetky naraz v strede týždňa a potom v jeho závere. Vtedy boli tiež zverejnené dáta z pracovného trhu USA, ktoré prekvapili. Boli nad očakávania priaznivé, avšak miera nezamestnanosti v USA ostala rovnaká.

Ceny drahých kovov však priam skolabovali. V piatok sa na trh z neznámeho zdroja vysypal objem striebra zodpovedajúci štvrťročnej celosvetovej produkcii. Cena drahého kovu okamžite spadla o 1,16 dolára a uzavrela na 30,91 dolára za troyskú uncu. Cena zlata klesla tiež, nie však tak dramaticky. Pomer ceny zlata a striebra je v súčasnosti na úrovni 54,25 (za gram zlata sa dá kúpiť 54,25 gramu striebra).

Obchodníkov so zlatom zaujala správa, že nemecká Bundesbanka sa rozhodla zareagovať na pochybovačné správy o stave nemeckého zlata. Vo vyhlásení banka tvrdí, že Nemecko má 31 percent (1 036 ton) svojho žltého kovu alokovaných vo Frankfurte, 45 percent (1 536 ton) v New Yorku, 13 percent (450 ton) v Londýne a 11 percent (374 ton) v Paríži. Banka plánuje z New Yorku doviesť približne 50 ton zlata ročne. Chce sa presvedčiť o jeho kvalite.

Rovnako rokuje so svojimi partnermi v snahe zlepšiť transparentnosť a audit svojho zlata v ich úschove. Centrálna banka Indie zas zakázala komerčným bankám financovať nákup zlata na pôžičku, čo je ďalšia z mnohých regulácií na indickom trhu, ktorý je z hľadiska spotreby zlata jedným z kľúčových.

Záľahy kávy

Spomedzi agrokomodít zaujal najmä pokračujúci pokles ceny kávy. Ku koncu októbra bolo v skladoch burzy Intercontinental Exchange 144,6 tisíca ton kávy Arabika, čo je najvyššia úroveň od mája 2010. Od začiatku roka sa zásoby zvýšil 52,5 tisíca ton. Očakáva sa ďalší rast zásob, keďže zber úrody v Latinskej Amerike už začal a celosvetový dopyt je v súčasnosti nízky.

Taktiež stúpa ponuka kávy typu Robusta. Jej export z Vietnamu by sa mal v tomto mesiaci strojnásobiť na 105-tisíc ton. Decembrový kontrakt Arabiky sa obchodoval za 154,65 centa za libru (0,4536 kg). Od začiatku roka cena klesla o 32 percent.

Zdroj: SITA / AP

Kde nabrať pšenicu

Klesala aj cena pšenice. Príčinou bol nižší dopyt. V tomto ruku však táto obilnina celkovo zdražela o 32 percent, čo je najviac od roku 2007. Export z USA, ktoré sú najväčším vývozcom komodity na svete, sa za jediný týždeň znížil o 41 percent. Obchodníci pozorne sledujú situáciu v Austrálii, kde sa export prepadol najviac za posledných šesť rokov. Keďže krajina patrí medzi päť najväčších exportérov na svete, môže to spôsobiť problém aj v medzinárodnom obchode. Nie je jasné, či niekto dokáže dodávky z Austrálie nahradiť. Krajina trpí suchom, takže je možné, že vyhliadky úrody budú ešte znížené.

Americké ministerstvo poľnohospodárstva oficiálne očakáva produkciu Austrálie na úrovni 23 miliónov ton, väčšina analytikov sa prikláňa k číslu pod 21 miliónov, čo by bol medziročný pokles o 30 percent. Zlé správy dorazili aj z Ruska, ktoré bolo minulý rok tretím najväčším exportérom pšenice. Podľa štatistiky tamojší pestovatelia zožali v tomto roku medziročne o 33 percent menšiu úrodu.

Celosvetový pokles exportu pšenice bude predstavovať v budúcom roku 19 percent, čo bude najväčší prepad od roku 1986. Celosvetové zásoby sa podľa predpokladov znížia na 1 736 miliónov ton, čo bude najmenej od roku 2009. To sa prejaví nielen na vysokej cene komodity, ale aj na cenách potravín, najmä mäsa.

Ilustračné foto - SITA / AP