Nákup softvéru, tak isto ako každý iný hmotný, alebo nehmotný majetok môže podnikateľ zahrnúť do svojich daňových výdavkov iba pod podmienkou, že je splnené ustanovenie § 2 pís. i) zákona o dani z príjmov. To znamená, že daňovým výdavkom je taký výdavok (náklad) ktorý je vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka.
V prípade kúpy softvéru, nie je smerodajné, na akom počítači je daný softvér nainštalovaný a či je daný počítač zaradený v majetku podnikateľa. Smerodajné je, o aký softvér ide a účel jeho použitia. V otázke táto skutočnosť nie je uvedená.
Spôsob využitia
V zásade však pri rozhodovaní o tom, či podnikateľ zahrnie softvér do daňových výdavkov alebo nie, je potrebné brať na zreteľ otázku spôsobu jeho použitia, pričom ak chce podnikateľ uplatniť celú výšku nákladov, musí preukázateľne vylúčiť použitie nakupovaného softvéru na súkromné účely. Vzhľadom na skutočnosť, že softvér bude inštalovaný na súkromný počítač, čo samé o sebe nie je prekážkou, nutnosť preukázania použitia výlučne na podnikanie pri vylúčení súkromného použitia je o to naliehavejšia a dôležitejšia.
Ak by išlo napríklad o účtovný softvér, v ktorom by podnikateľ viedol účtovníctvo svojej s. r. o. prípadne externe, pri takomto výdavku by nebol problém s dokazovaním použitia na služobné účely. Ak by však išlo napríklad o operačný systém (Microsoft Windows, iOS a pod.), tak v tomto prípade by som uplatnenie plnej sumy do daňových výdavkov vylúčil, nakoľko by bolo ťažké preukázať, že súkromný počítač by bol za pomoci daného služobného operačného systému využívaný len na služobné účely.
Uplatňovanie daňových výdavkov
Ak sa nakupovaný softvér bude používať aj na služobné aj na súkromné účely, tak do daňových výdavkov si ho spoločnosť uplatní len v pomere, v akom daný softvér slúži na vynaloženie, dosiahnutie a zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa § 2 pís. i) zákona o dani z príjmov. Vzhľadom na komplikovanosť preukazovania tohto pomeru odporúčam využiť §19 ods.2 pís.t) ZDP, a teda postup, podľa ktorého je možné uplatniť daňové výdavky vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely.
Otázka účtovania závisí od ceny softvéru. Pri cene do 2400 EUR bez DPH sa softvér zaúčtuje do nákladov na účty 518/321. V prípade vyššej sumy je nutné zaradiť tento majetok do dlhodobých aktív a odpisovať daný nehmotný majetok na účtoch 551/073.